Odkedy existuje podnikanie, dostávajú sa podniky do ťažkostí. Často preto, že boli nesprávne riadené, niekedy neodhadli vývoj trhu a technologicky zaostali, inokedy vrcholový manažment jednoducho veciam nevenoval pozornosť alebo ich priamo zľahčoval. Všetko toto má jedného spoločného menovateľa – nedostatok kritického myslenia.
Pričasto si podnikoví lídri nedajú pozor na to, aby si dôkladne premysleli svoje rozhodnutia a odmodelovali ich dopady. Neurobia si čas na to, aby veci preskúmali z viacerých (ak nie všetkých) uhlov pohľadu. Často robia unáhlené závery a nezriedka sa pritom riadia skôr vlastným prianím ako faktami. A ešte horšie: niekedy prekrúcajú fakty tak, aby vyhoveli ich záujmu.
Keď odhliadneme od záujmov či nezáujmu, veľmi často za problémami stojí neznalosť spôsobu, ako myslíme a ako sa dopracovávame k záverom.
Dobrá správa je, že kritické myslenie je zručnosť, ktorej sa možno naučiť. Podľa Helen Lee Bouyguesovej z Reboot Foundation existujú tri jednoduché veci, ktoré dokážu výrazne zlepšiť naše kritické myslenie:
- spochybňovanie predpokladov
- držanie sa logiky
- rôznorodosť myslenia.
Pravdepodobne každý z nás tieto tri veci už aj tak robí. Otázka je, či v potrebnej miere a s potrebnou presnosťou. Poďme sa na to pozrieť:
Spochybňujte predpoklady (svoje aj iných)
Keď Helen Lee Bouyguesová začína pracovať s podnikmi v problémoch, prvé, čím začína, je spochybnenie celofiremných predpokladov a “mýtov”. Napríklad manažment je pevne presvedčený, že ich firme nehrozí strata alebo odchod zákazníkov ku konkurencii, lebo zákazníka by vyšlo pridraho meniť dodávateľa. A tak sa neohrozene držia svojich vysokých cien a budujú na závislosti. Pokiaľ však potenciálny konkurent dobre urobil svoju domácu úlohu v kritickom myslení, už má v zásobe dve-tri stratégie, ako prechod od vás k nemu zákazníkovi uľahčiť… V podnikaní nič nie je bezpečné a nie je naveky.
Samozrejme, nie je jednoduché všetko spochybňovať. Predstavte si, že idete po ulici a kladiete si otázky: Je nebo skutočne modré? Čo ak človek vedľa mňa nie je môj kolega, ale len jeho dvojča? Ako si môžem byť taký istý, že sa ekonomika zajtra celkom nezvrtne?
Takže prvým krokom pri spochybňovaní predpokladov je zistiť, kedy ich treba spochybňovať. Keby nebo bolo hneď aj oranžové, na vašom podnikaní to nič nezmení. Keby miesto kolegu sedel na jeho stoličke jeho brat-dvojča a odvádzal rovnakú robotu, nemusí vás to trápiť.
Spochybňovať potrebujete tie situácie, kde ide skutočne o veľa.
Takže ak ste práve uprostred diskusie o dlhodobej podnikovej stratégii, ktorá nasmeruje roky úsilia a investícií do určitých oblastí, nezabudnite spochybniť svoje základné východiská: Ako môžeme vedieť, že biznis bude rásť? Čo hovoria prieskumy o budúcich očakávaniach trhu? Dali sme si tú námahu a reálne sme si vyskúšali rolu nášho zákazníka maskovanými nákupmi?
Prípadne môžeme začať spochybňovať naše možnosti: Čo ak sa nám zmení zákazník? Čo ak naši dodávatelia zaniknú?
Všetky tieto otázky vám dokážu poskytnúť nové uhly pohľadu na vec a môžu vám pomôcť robiť spoľahlivejšie rozhodnutia.
Dôkladne preskúmajte logiku dôvodenia
Tu Helen Lee Bouyguesová spomína, ako mala postaviť na nohy jedno oddelenie istého výrobcu dámskej bielizne, kde už roky klesal odbyt a nik nevedel, v čom je chyba.
Bouyguesová zistila, že podnik sa dopustil pri rozhodovaní prílišného zovšeobecnenia a rozhodol na základe nedostačujúcich podložených faktov. Jednoducho uverili, že všetci ich zákazníci majú podobné preferencie – a tak ponúkali tú istú bielizeň v každom obchode po celej Európe.
Rozhovory s Bouyguesovej tímom ukázali, že zákazníci v rôznych krajinách mali veľmi špecifické preferencie ohľadne bielizne. Britky napríklad uprednostňovali čipkové podprsenky v jasných farbách, Talianky uprednostňovali béžovú a radšej celkom bez čipky a v USA šli na odbyt športové podprsenky.
Len čo podnik zlepšil svoje overovanie predpokladov a zisťovanie si faktických údajov a začal podľa toho upravovať svoju ponuku, čísla sa dramaticky zdvihli.
Takže pri rozhodovaní vo vašom podniku dávajte pozor, nakoľko logicky podoprené sú vaše rozhodnutia. Opiera sa návrh o doložiteľné fakty v každom ohľade? Spájajú sa všetky informácie a poznatky, ktoré máte, do jedného súrodého celku?
Ak poznáte bežné ťahy ľudskej mysle, posilní to vašu logiku. Napríklad je dobré poznať pascu “post hoc” myslenia: keď spätne rozoberáme udalosti a nachádzame medzi nimi prepojenia, ktoré tam možno ani nie sú. Ľudský mozog je vysadený na hľadanie súvislostí a obrazcov (inak by nefungoval napr. Rorschachov test 😉 ) a tak často mylne predpokladáme, že keď udalosť B nasledovala po udalosti A, tak nutne A muselo spôsobiť B. Napríklad obchodný riaditeľ spozoruje, že obchodníci dosahujú najlepšie výsledky vždy v prvom kvartáli. Začiatkom februára mávajú motivačný míting a tak si tieto dve veci bez skúmania spojí dohromady a usúdi, že motivačné mítingy zvyšujú nasadenie obchodníkov a produkujú lepšie výsledky, hoci pravda môže byť taká, že po zime sa zákazníci zobúdzajú zo zimného spánku a dopĺňajú zásoby. Oboje sú možnosti, ale obchodný riaditeľ považuje tú prvú za správnu bez toho, aby si overoval, či sa nemýli.
Vyhľadávajte nové, čerstvé perspektívy a spoluprácu
Helen Lee Bouyguesová býva často jediná žena na stretnutiach top manažmentu a navyše ešte aj ako Ázijčanka prispieva úplne novým pohľadom na veci. Tvrdí, že táto odlišnosť jej poskytuje výhody, hoci keď sa nachádza medzi sebe podobnými ľuďmi, tiež často spadá do tzv. groupthinku, kedy sa myslenie jedinca naladí na myslenie skupiny a všetci majú rovnaký pohľad na vec i názor..
Pre ľudí je typické obklopovať sa inými ľuďmi, ktorí myslia a konajú podobne ako oni. Najsilnejšie je to vidno on-line, kde si človek nájde rýchlo skupinu seberovných, v ktorej sa cíti pochopený a akceptovaný. Na podobnom princípe fungujú aj sekty. Na prvý pohľad to vyzerá, že veď členmi žiadnej sekty nie sme, ale to, že všetci vnímame to isté, myslíme rovnako a hovoríme o tom istom, predstavuje vážny problém – stávame sa nepružní v našom vnímaní a máme tendenciu myslieť si, že keď všetci vidíme to isté, tak to bude asi tá ultimatívna pravda. A výskumy ukazujú ešte niečo: čím viac ľudí načúva tomu, kto hovorí, tým polarizovanejšími sa stávajú jeho názory.
Je extrémne dôležité dostať sa von z vlastnej bubliny komfortu. Začnite malými krokmi. Ak ste výrobár, skamaráťte sa s ľuďmi z napr. marketingu. Ak stále chodíte na obed s vrcholovým manažmentom, na podnikový večierok si sadnite k strednému manažmentu. Ak sa takto budete trénovať na rôznorodosť, vyhnete sa tým tomu, že budete naveky myslieť rovnakým spôsobom – a navyše získate dodatočné, dokresľujúce poznatky.
Ak vediete tím, dajte ľuďom možnosť vyjadriť svoje postrehy nezávisle od vplyvu tímu. Napríklad keď spoločne riešite situáciu, hovorte vždy ako poslední. Prípadne požiadajte členov tímu, aby vám svoje postrehy poslali každý osobitným mailom. Takto sa vyhnete tomu, aby sa ľudia medzi sebou názorovo ovplyvňovali a zjednocovali a aby vznikal “groupthink”, fascinácia zdieľaným názorom.
Tieto odporúčania môžu na prvý pohľad vyzerať ako samozrejmosť, ale málokedy ich skutočne dodržiavame. Pritom je pravda, že v podnikaní treba mať aj šťastie – ale nie je to základná podmienka úspechu. Základná podmienka úspechu je schopnosť kriticky zvažovať svoje možnosti a pružne reagovať na zmeny v prostredí, aj keby to znamenalo korekciu našich predstáv.
Spracované z článku Helen Lee Bouyguesovej 3 Simple Habits to Improve Your Critical Thinking.
1,178 total views, 1 views today
