Na príkladoch ako Enron a Volkswagen dobre vidno, ako lídri bez integrity dokázali zničiť alebo výrazne poškodiť dobre zavedený biznis. Ale skutočná tragédia nie sú tieto dobre viditeľné zlyhania; skutočnou tragédiou sú bežní manažéri, ktorí sú inak dobrí a výkonní, ale dennodenne sami seba sabotujú robením chýb, voči ktorým sú slepí – na rozdiel od všetkých naokolo…
Vo väčšine prípadov ide len o drobné a často celkom neúmyselné trhliny v integrite – ale podnik na ne dopláca tým, že zamestnanci nemôžu naplno nasadiť svoj potenciál.
“U každého hľadaj tri veci: rozum, nasadenie a integritu. Ale ak nemá to posledné, vôbec sa ním nezapodievaj.” — Warren Buffet
Kielove zistenia ukázali, že lídri s vysokou integritou mali návratnosť 9,4%, kým lídri s nízkou integritou dokázali vyťažiť pre podnik len 1,9%. Navyše angažovanosť zamestnancov bola v podnikoch vedených lídrami vysokej integrity o 26% vyššia.
Kiel popisuje lídrov s vysokou integritou nasledovne: “Často sú pokorní. Neprejavujú veľký záujem alebo obavu o svoju kariéru alebo plat. A paradoxné je, že všetci dosahovali lepšie výsledky ako na seba sústredení lídri, ktorí si striehli plat a postup. Je to istým spôsobom irónia.”
Z Kielovho prieskumu je evidentné: podnikom sa darí lepšie, ak pracujú s líderstvom postaveným na vysokej integrite: “Podniky, ktoré sa snažia konkurovať pod vedením zručného, ale do seba zahľadeného lídra, sú predurčené na skroskotanie,” hovorí Kiel.
Každý líder je zodpovedný za to, že sa stará o vlastnú integritu. Ale aj integrita obsahuje svoje pasce a nezriedka sa stáva, že aj manažéri s dobrým úmyslom, ktorí sa však neustriehnu, do nich spadnú.
Ide o tieto pasce:
1. Pestuje sa kult osobnosti.
Pre lídrov je veľmi jednoduché chytiť sa do tejto pasce, pretože v podniku a prostredí funguje mnoho systémov, ktoré všetko odvodzujú od žiarivej osobnosti. Títo lídri sa tak silno identifikujú so svojou rolou lídra, že zabudnú na to, že ich pozícia je o tom, vytvárať vhodné podmienky pre fungovanie iných. Čoskoro si začnú myslieť “toto je moje kráľovstvo a bude, ako ja poviem”. Dobrý líder si však uvedomuje, že je na svojej pozícii z nejakého dôvodu – a ten dôvod rozhodne nie je, aby si mohli postaviť svoju hlavu…
Lídri s vysokou integritou vítajú spochybňovanie a kritiku a robia si z nich nástroj rastu.
2. Vyvliekanie sa zo zodpovednosti.
Politici sú notoricky preslávení tým, ako sa snažia vyvliecť zo zodpovednosti za svoje vlastné chyby. Žiaľ, presne toto robievajú al lídri v biznise. Aj keď v porovnaní s politikou chyby lídrov vidí len pár ľudí (v protiklade k miliónom pri politikoch), vyvliekanie sa zo zodpovednosti dokáže napáchať neuveriteľné škody. Človek, ktorý sa zdráha povedať “zle sme to odhadli a je zbytočné do toho vrážať ďalšie peniaze”, vlastne nie je nijaký líder, pretože byť lídrom znamená aj dôverovať svojim rozhodnutiam a rozhodnutiam vášho tímu natoľko, že sa podpíšete aj pod chyby, ktoré tieto rozhodnutia zapríčinili.
Najlepší lídri na seba preberajú vinu, ale o vavríny sa delia s tímom a prostredím.
3. Nedostatok sebareflexie.
Mnoho lídrov je presvedčených, že majú dostatok emočnej inteligencie (EQ). A mnohokrát dobre zvládajú nejakú emočnú zručnosť, ale keď príde na pochopenie seba samého a ako vnútorne “tikajú”, bývajú často slepí. Neznamená to nutne, že sú pokrytci – jednoducho len nevnímajú na sebe to, čo vnímajú všetci ostatní. Môžu uprednostňovať obľúbencov, byť nepríjemní v spolupráci alebo zle reagovať na kritiku. A nie sú v tom sami… Jeden z prieskumov TalentSmart ukázal, že asi len 36% ľudí sa vníma neskreslene.
Kto nepozná svoje pôsobenie na iných, nedokáže ich úspešne motivovať.
4. Zabúdanie, že komunikácia je obojsmerná cesta.
Mnohí lídri sa sami považujú za výborných komunikátorov, ale pritom si neuvedomujú jednosmernosť vlastnej komunikácie. Považujú sa za prístupných a dosažiteľných, ale nenačúvajú naozaj nápadom, o ktoré sa chcú s nimi ľudia podeliť. Iní lídri nestanovujú ciele alebo neposkytujú svojim ľuďom kontext pre to, čo od nich chcú, kým ďalší zas neposkytujú spätnú väzbu a ich podriadení sa môžu len domnievať, či ich výkon stačí na to, aby pracovne postúpili, alebo ich najbližšie už priamo vyhodia.
Komunikácia nie je len o “hovorení”.
5. Nezbavovanie sa nevýkonných pracovníkov.
Niekedy sa lídri vyhýbajú tomu, zbaviť sa pracovníkov – buď zo súcitu, falošného ohľadu alebo preto, že sa vyhýbajú konfliktom. Aj keď súcit je chvályhodný postoj, neuvedomujú si, že presne ten súcit upierajú zvyšným pracovníkom, ktorí musia potom ťahať aj za tých nevýkonných…
Úlohou lídra nie je byť dobrý v očiach každého, ale postarať sa, aby sa podniku a zvyšku tímu darilo – aj keď to znamená rozlúčiť sa s niekým.
6. Podliehanie tyranii “urgentnosti”.
K tyranii urgentnosti dochádza, keď lídri trávia svoje dni hasením drobných požiarov. Zapodievajú sa tým, čo práve prešlo okolo, miesto toho, aby sa venovali tým skutočne dôležitým položkám – svojim ľuďom.
Vaša integrita ako líder je priamo postavená na vašej schopnosti vyhnúť sa rozptýleniam, ktoré vám znemožňujú venovať sa prioritne vašim ľuďom.
7. Mikromanažovanie.
Tohto omylu sa najčastejšie dopúšťajú ľudia, ktorí sa len nedávno vypracovali do riadiacej pozície: ešte stále sa mentálne neprepli z robiča do lídra. Ak na konci dňa nemajú niečo hmatateľné, čoho sa možno chytiť, mávajú pocit, že nie sú produktívni. Neuvedomujú si, že pre obyčajného pracovníka znamená produktivita niečo iné než pre lídra. A z tohto dôvodu mikromanažujú až do úrovne šialenstva a nič nestíhajú.
Dôležitá časť integrity lídra spočíva v tom, že dá svojim ľuďom voľnosť, aby si mohli vykonať svoju prácu.
Spracované z článku Travisa Bradberryho 7 Mistakes Leaders Make That Drives Everyone Crazy
1,031 total views, 1 views today
