Súčasné obdobie pandémie a krízy s ňou spojenej je pre nás ťažkou skúškou, pretože staré, zabehané štruktúry a spôsoby dosahovania vecí prestali dočasne fungovať – a sú tu prvé príznaky, že situácia sa už nikdy úplne nevráti do času „pred koronou“.
To, nakoľko úspešne sa presunieme do nových podmienok fungovania, bude závisieť dosť podstatne od našej ochoty predefinovať seba a svoje postupy podľa podmienok, ktoré vznikli.
A týka sa to nielen tejto pandémie, ale úplne každej krízy, s ktorou budeme konfrontovaní.
Ak ste staršia generácia, asi ste vyrástli do sveta, ktorý bol trochu iný ako to, čo sa dnes “tam vonku” deje. Svet sa mení takým tempom a v toľkých oblastiach súčasne, že nám hrozí, že stratíme orientáciu. Deje sa priveľa vecí súčasne a nijaká z nich netrvá dosť dlho na to, aby sme ju mohli vyhlásiť za „normál“.
Dva typy reakcie na zmenu
Náš úspech alebo neúspech stojí a padá s tým, ako sa k tomuto stavu postavíme. Sú ľudia, ktorí zalezú do svojej ulity a v duchu “zastavme sa, bratia, veď sa oni stratia” vyčkávajú, až sa pôvodný stav obnoví. A sú ľudia, ktorí zmenu vezmú ako príležitosť, kde sa im otvárajú nové a nové možnosti realizovať sa.
Podľa toho, ako sa k zmenám postavíme, vytvárame pre seba budúcnosť plnú hojnosti alebo budúcnosť plnú zápasu o trošku hojnosti. Aby sme o tú hojnosť zápasiť nemuseli, potrebujeme pochopiť päť vecí:
1. Potrebujete prijať zmenu a surfovať na nej
Zmene buď vzdorujete, alebo upriete oči na cieľ a plyniete s ňou.
A späť k dvom druhom reakcie. Buď zmene vzdorujete, alebo upriete oči na cieľ a plyniete s ňou. Tej zmene bude jedno, pre čo sa rozhodnete – ona sa bude diať tak-či-tak, pretože sú aj veci, nad ktorými nemáme nijakú kontrolu – a celosvetové zmeny k nim rozhodne patria.
Môžete urobiť len jedno – keď nejaká situácia vznikne (sem patria aj prírodné katastrofy), nezačnete k nej zaujímať postoj a zavzdušňovať sa, ale sa pozriete, aká energia to je a ako ju môžete využiť. Nenariekajme, že prichádza vlna, ale vytiahnime dosku a surfujete na nej – tak, ako dokážete.
Takže nenariekať (čo je emotívna reakcia na fakt života), ale urobiť si snímku stavu, poznať svoje ciele a využiť energiu situácie na to, aby nás k nim aspoň chvíľku niesla.
Ale na to potrebujete dve veci: vopred dokonale poznať svoje ciele (boli by ste prekvapení, ako málo ľudí by vám vedelo okamžite vymenovať svoje zmysluplné ciele) a byť absolútne úprimní pri rozbore situácie (teda nepodliehať svojim zbožným želaniam, ale riadiť sa faktmi).
Veľa ľudí pred zmenami zatvára oči, pretože sa im nehodia alebo v nich vyvolávajú strach. Vtedy ale veľmi ťažko dokážeme vyťažiť maximum z energie zmeny, pretože nevieme, aká je. Navyše pri strachu a zapieraní dochádza k tomu, že sa energeticky uzatvárate a vzdorujeme prirodzenému vývoju.
Takže oveľa rozumnejšie je urobiť si snímku momentálneho stavu, povedať si, čo sa práve deje, a snažiť sa kontrolovať len tie veci, ktoré kontrolovať dokážete. Čiže nezačnete sa starať o globálny hlad, ale sa postaráte, aby vaše bezprostredné okolie nehladovalo. Nebudete bedákať nad politickou situáciou v Hornej Volte, ale sa pozriete na to, aké signály vysielate do sveta vy. Nebudete rozoberať najnovšie silácke prejavy nejakého politika, ale si dáte pozor, aby ste aspoň vy hovorili a konali múdro.
Jediná vec, ktorú máme totiž plne pod kontrolou, je vaša reakcia na zmenu. 🙂 Zmena je v podstate prirodzený – a vlastne veľmi dobrý – jav: ruší podmienky, v ktorých sa nám nedarilo dosahovať, a nastoľuje iné. A je na nás, aby sme zistili, či v tých nových podmienkach odrazu dosahovať dokážeme – aspoň tak dlho, kým trvajú. 🙂 Na to však potrebujeme akceptovať istú mieru neistoty, nestability, nervozity z neznáma a zo zlyhania. Ale vezmime si to z druhej strany – ak ste doteraz nedosahovali potrebné a teraz v nových podmienkach zlyháte – čo sa zmení oproti minulosti? Nič. Možno váš sebaobraz trochu utrpí – ak sa rozhodnete vidieť to z tohto uhla pohľadu. Alebo si poviete „ale aspoň som to skúsil a viem, kde som urobil chybu“ – a čakáte na ďalšie kolo zmien, kde svoju novú lekciu budete vedieť uplatniť. 🙂
To mi pripomína istý citát:
„Z druhej strany vášho najväčšieho strachu leží vaša najväčšia príležitosť.“
Takže nastáva kritický okamih: ako sa vy staviate k zmene? Trpíte ju – alebo ju využívate?
A keď ju skutočne akceptujete a využívate, prichádza druhý krok:
2. Potrebujete sa naučiť prispôsobovať; potrebujete byť pružní
Úspešní ľudia sú vždy tí najpružnejší ľudia.
Úspešní ľudia sú vždy tí najpružnejší ľudia. Nakoľko sa dokážete meniť práve teraz – v čase, keď sa mení všetko okolo vás? Ľudská psychika je stavaná na pocite bezpečia a tento pocit potrebuje dojem stability, nemennosti. Takže keď sa svet okolo nás mení a cítime sa zneistení, začneme byť sami viac „to isté“, aby sme dostali aspoň okrajový pocit stability. Alebo ideme a vykúpime toaletný papier, pretože nám to dáva dočasný pocit kontroly nad situáciou.
Ako reagujete na zmenu vy? Stiahnutím sa – alebo cieleným otvorením sa?
Ak si potrebujete toto vyjasniť, je dobré pozrieť sa na to, ako ste na zmeny reagovali v minulosti. Reagovali ste (teda: zmena sa najprv udiala, než ste sa vy nejako rozkývali), alebo ste do zmeny šli proaktívne (teda „plynuli“ ste so zmenou)? Ako vyzerajú vaše obvyklé reakcie? Ste niekto, kto skôr upadá do napätia, obáv a pochybností a býva zmenami paralyzovaný, alebo skôr vidíte v zmenách príležitosti pre to, aby ste sa pohli ďalej a vyskúšali niečo nové?
Toto je vedomé rozhodnutie, ktoré nasleduje po tom, ako ste si urobili realistický pohľad na zmenu pred vami. Predurčí, ako sa cez zmenu dostanete – či sa zmenou prestonáte, či sa zmenou pretlačíte, alebo či sa ňou necháte niesť do nových výšin dosahovania.
Úloha pre vás: pozrite sa, ako sa na vás podpisuje súčasná zmena. Pýtajte sa, kam by ste sa ňou nechali unášať – a potom naskočte na vlnu a začnite jemne korigovať svoj smer. Aby ste to dokázali, budete možno musieť znášať niektoré nepohodlné a nepríjemné prejavy, alebo sa budete na chvíľu potrebovať vzdať vašich obvyklých štandardov pohodlia. Možno budete potrebovať robiť veci, ktoré obvykle nerobíte, a vystúpiť zo svojej zóny komfortu. Možno budete musieť dať šancu aj myšlienkam, ktoré inak označujete za „bláznivé“. Ale v konečnom dôsledku to značí len jedno – potrebujete začať načúvať svojej intuícii, nie obvyklým zásadám typu „robí sa to takto“.
3. Vytvorte priestor pre nové
Tretia dôležitá súčasť vašej „krízovej reakcie“ je zabezpečiť, aby ste skutočne vytvárali priestor, do ktorého môže prísť to nové. To, čo sa v súčasnosti deje na celej planéte, je očistný proces – akoby nám príroda ukazovala aj alternatívny spôsob existovania. Napríklad najnovšie prieskumy ukazujú, že po návrate zo zmrazenia (lockdownu) sa trochu upravil bezbrehý konzumný prístup ľudstva – kupuje sa menej a s rozumom, hoci nie práve opatrne. Konfrontácia s nevyhnuteľným pomaly mení naše vnímanie.
Tým vzniká tragédia pre tých, ktorí dúfajú, že veci prehrmia a život sa vráti do starých koľají. Nová situácia ich desí a cítia, ako keby sa urobila trhlina v ich obvyklom živote. Majú pocit, že to, čo považovali za normálne, už neexistuje.
A je to skutočne aj pravda – svet sa už nikdy nevráti do stavu, v akom bol predtým, pretože sme sa zmenili my. Potrebujeme sa zakotviť v tom novom, čo vzniklo – v nových pravidlách, nových hodnotách, nových rutinách – ale najprv pre to potrebujeme vytvoriť priestor. A ten vytvoríme len tak, že sa prestaneme slepo držať toho, čo tu bolo, pustíme to k vode a nahradíme niečím iným. Potrebujeme sa zmieriť s predstavou, že veľká časť toho, čo sme považovali za svoj „obvyklý“ spôsob života, sa zmení, zmizne alebo nahradí niečím iným. Keď to umožníme, vzniká priestor pre nové – a ten dokážeme potom postupne zaplniť.
Staré rutiny neumožňujú žiť po novom.
Potrebujete príklad? Vezmite si, že staré rutiny vám umožňovali počas raňajok si prečítať noviny. Teraz máte odrazu novú prácu a potrebujete dochádzať z dvojnásobnej diaľky. Nielen čítanie novín, ale aj samotné raňajky musia odpadnúť… Kým na nich budete trvať, buď budete musieť vstávať o hodinu skôr, alebo sa nikdy do novej práce načas nedostanete. Takže sa rannej rutiny kávičkovania a čítania novín potrebujete vzdať a vytvoriť si novú – napríklad že po ceste počúvate rádio a zastavíte sa na benzínovej pumpe na raňajky. Potreba informácií, jedla a včasného príchodu do novej roboty vytvorí vašu novú rutinu.
Vytvorenie priestoru pre nové nie je také ľahké – potrebujeme to vnútorne umožniť, cítiť sa s tým v pohode. Potrebujeme nelipnúť na starom známom len preto, že nám to dáva zdanie „normality“… Tu budeme potrebovať sebakontrolu. Človek je obvykle nastavený na prikrášľovanie si minulosti, aj keď nebola možno až taká úžasná – ale poznali sme ju a dávala nám pocit bezpečia. Dokázali sme v nej predvídať. To teraz, v novom prostredí, ešte nedokážeme. Možno sa preto cítime extra zraniteľní – ale to nie je dôvod na to, aby sme sa utiekali späť do starého! Pretože: ak budeme robiť po starom, budeme dostávať tie isté výsledky, čo predtým… až kým to staré neprestane celkom fungovať a my neprestaneme dostávať akékoľvek výsledky!
Vašu neochotu opustiť staré, zabehané rutiny k vode dokáže najrýchlejšie prelomiť zvedavosť. Spočiatku sa do nej budete musieť nútiť, neskôr vám vojde do krvi a miesto ohrozenia začnete v nových situáciách vidieť príležitosti a začnete skúmať, ako dostať od života ešte niečo viac a niečo iné.
4. Sledujte svoje držanie tela a emocionalitu
Najneskôr v tomto bode je jasné, že niektorí ľudia pod náporom novej situácie skolabujú a budú sa vnímať ako obeť okolností, kým iní ľudia dostanú druhý dych a pokúsia sa spoluutvárať podmienky tak, aby im viac vyhovovali. Buď budete v kontrakcii, v kŕči, alebo v expanzii – ale nemôžete byť v oboch súčasne. Nemôžete ísť za novým a pritom sa triasť vnútorne od strachu a túžiť, aby to nebolo potrebné!
Predstavte si, že ste chrobák, ktorý za slnečného dňa vliezol do kvetu ruže – a ako nastáva večer, začínajú sa okvetné lístky okolo neho sťahovať a zatvárať a tlačia naňho zo všetkých strán, až mu úplne znemožnia akýkoľvek pohyb… Tak vyzerá kontrakcia: ako strach, pochybnosti, obavy.
Expanzia vyzerá potom ako ráno, kedy to chrobák prežil a okvetné lístky okolo neho sa začínajú otvárať a sprístupňujú mu znova celý zvyšok sveta a všetku jeho pôvodnú slobodu.
Duch a telo sú prepojené nádoby.
Fyzicky sa to na ľudskom tele prejavuje cez držanie tela. Kontrakcia značí, že sa hrbíte (aby ste si chránili mäkké časti brucha), priťahujete bradu k telu (aby ste si chránili hrdlo), svaly vám tuhnú a vytvárajú „exoskelet“, vaše pohyby sa obmedzujú a váš komfortný priestor sa scvrkáva na nejakých 50 cm.
Expanzia sa zas prejavuje uvoľnením napätia, narovnaním chrbta, vypnutím hrude, uvoľnením ramien a expanzívnymi gestami.
Skúste sa niekoľkokrát cez deň pozorovať. V ktorom stave sa nachádzate? Kontrahujete sa – alebo expandujete? Sťahujete sa emocionálne, alebo sa rozpínate? Ste vo vnútornej obave, alebo ste v zvedavosti? Pohybujete sa v svete nedostatku, alebo v svete hojnosti?
Ak zistíte, že ste stiahnutí a napätí, vedome sa uvoľnite – rekalibrujte sa. Chvíľku zhlboka dýchajte a pomaly dostaňte telo do polohy, ako keby ste boli v expanzii. Duch a telo sú prepojené nádoby a uvoľnenie ducha dokážete dosiahnuť tým, že držíte telo istým spôsobom. Zmeňte postoj a držanie tela a zistíte, že z uzavretého módu prechádzate postupne do odvážnejšieho, otvoreného a prístupného módu. Vaše vnútorné rozpoloženie sa prispôsobí držaniu tela (a naopak).
Robte to denne a robte to často, kým sa z expanzívneho nastavenia nestane váš nový „normál“.
5. Úspech si treba odmakať
Nech už to znie málo príjemne, ale potrebujete urobiť všetko potrebné, aby ste sa udržali na tej správnej strane zmeny. Mnoho ľudí sa v období zmien cíti zneistených a vystrašených. Ale kým si neurobia svoju domácu úlohu, kým sa aktívne nepostarajú o zmenu svojho vnímania, kým si to „neodmakajú“ a nezmenia definíciu zmeny pre seba, bude ich zmena večne bolieť a negatívne postihovať.
Tá najlepšia myšlienka je bezzubá, keď podľa nej nezačneme aj konať.
Každá zmena pre nás funguje ako zväčšovacie sklo, ktoré nám zvýrazňuje, čo na našich doterajších prístupoch a postojoch bolo nefunkčné alebo menej vhodné. Obráťte teraz pohľad do seba, nie na iných! Ak odhalíte nejaké negatívne vzorce myslenia, odstráňte ich. Ak objavíte presvedčenia, ktoré sa zakladajú na tom, čo vám niekto iný povedal, ale čo ste nezakúsili sami, zmeňte ich.
Skúmajte svoje postoje a reakcie a ak nevedú k výsledkom, ktoré si predstavujete alebo v ktoré dúfate, tak ich jednoducho zmeňte. Sú to predsa vaše postoje a reakcie – a kto iný ich dokáže zmeniť lepšie ako vy sami?
Istotne – zmena znamená trúfnuť si. Vystúpiť z „obvyklého“. Ale v svete, kde „obvyklé“ okolo nás sa aj tak rúca, čo ešte môžete stratiť? A že prvé kroky v neobvyklom budú málo elegantné? Toto predsa nie je súťaž elegancie, ale súťaž o úspešné prežitie!
Tak si v období, kedy sa štruktúry okolo vás rúcajú, povedzte, akú úroveň výsledkov chcete dosiahnuť – a potom pozrite na svoje doterajšie zvyky a rutiny a všetko, čo tejto novej úrovni nezodpovedá alebo jej priamo protirečí, začnite meniť. Experimentujte s novými spôsobmi robenia vecí. Experimentujte s novými uhlami pohľadu na veci a hľadajte taký, ktorý vo vás miesto neistoty začne budiť zvedavosť a chuť skúšať niečo nové.
To nepôjde bez cielenej práce na sebe. Potrebujete si zaviesť rannú rutinu, kde sa nastavíte do expanzívneho módu a zadefinujete si, čo chcete v danom dni zažiť. Potrebujete si zaviesť večernú rutinu, kde si rozoberiete udalosti dňa a začnete rátať to, čo vám vyšlo. A cez deň sa potrebujete priebežne kontrolovať, aby ste čo najviac času trávili v expanzívnom móde.
Helena Reháková
Helena Reháková je šéfredaktorka časopisu Manažér, poradkyňa pre osobný a organizačný rozvoj, asesorka pri výberoch a hodnoteniach pracovníkov/kandidátov a autorka viacerých kníh. Vedie projekt sebarozvoja Rok pre seba a v oblasti dosahovania cieľov projekty Krok vpred a Ako si zhmotniť sen.
2,817 total views, 3 views today
