Zažili ste odmietnutie na pracovisku? Odmietnutie môže mať rôzne príčiny, ale všetky odmietnutia majú jedno spoločné – vždy je to bolestivá záležitosť. V mnohých prípadoch je to však rovnako dobre aj naša príležitosť na to, aby sme sa dozvedeli niečo o sebe a aby sme podrástli. Ako ale vyťažiť z tejto lekcie maximum?
Odmietnutie niekedy prichádza nečakane, inokedy ho môžeme predvídať, pretože vieme, že ideme do situácie, kde nemáme všetky tromfy v ruke. Či už je skutočné alebo len pociťované, veľkých i drobných príležitostí pre odmietnutie je na pracovisku veľa: nedostanete zvýšenie platu, o ktoré ste sa uchádzali; nedostanete žiadúci a vysoko viditeľný projekt, ktorý ste chceli robiť; spolupracovníci šli oslavovať a nezavolali vás; atraktívna kolegyňa si s vami nechce vyjsť do kina; šéf priebežne odvoláva osobné stretnutia, o ktoré ste ho žiadali; konkurencia vám prebrala zákazníka; váš kolega si odniesol vavríny z projektu, na ktorom ste sa významne podieľali; požiadali ste kolegu o pomoc a on vás hrubo odmietol; nekúpili vám softvér, ktorý vám mohol uľahčiť prácu; verejne vás kritizovali za nejakú chybu, ktorej ste sa dopustili.
Ako sa zachovať pri odmietnutí?
Aj odmietnutie je situácia, s ktorou sa dokážete naučiť zaobchádzať. Ten smútok a nespokojnosť asi neodstránite, ale aspoň vás situácia nezaskočí a nevyvedie celkom z rovnováhy. Ako?
Neberte odmietnutie osobne. Iste, niekedy je odmietnutie osobné (ak s vami kolegyňa do kina nejde a ide radšej s iným kolegom, tak je to poriadne osobná porážka), ale nepredpokladajte za všetkým úmysel alebo nepriazeň obrátenú proti vám! Väčšina odmietnutí je o situácii a tom, že sa v nej stretli nevhodní herci. Možnože ste boli v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Možnože ten kolega, čo vás tak hrubo odmietol, bol len nahnevaný z raňajšej hádky s manželkou a momentálne nemal čas ani na to, aby svoju emóciu odventiloval… Ak vezmeme situáciu osobne, zvýši sa jej emocionálny dopad na nás a nebudeme ho vedieť tak rýchlo zneutralizovať.
Oveľa lepšie je vziať na vedomie, k čomu došlo, prepnúť sa do módu pozorovateľa a situáciu objektívne zanalyzovať.
Sedem tipov
Tu je sedem opatrení, ktoré vám pomôžu vysporiadať sa s odmietnutím na pracovisku. Kľúčom k všetkým je slovo „situácia“:
Miesto herca buďte chvíľu divákom.
Keď sa dožijete odmietnutia, pravdepodobne sa cítite hodne ubití a ponížení. Takže prvý krok je popracovať na sebe – povedať si niečo na vzpruženie. Všimnite si svoj vnútorný monológ. Ak vám práve teraz hovorí negatívne, ubíjajúce komentáre, zastavte ho a pokúste sa zistiť, v akom presvedčení tie komentáre korenia. Ak vám napríklad hovorí, že „všetci ťa majú za menejcenného“, skúste zistiť, ako by to vyzeralo „nebyť menejcenný“. A potom si vyhrabte v pamäti spomienku, ktorá vám potvrdí, že ste presne v tejto disciplíne vyhovovali. Pospomínajte si na všetky tie pozitívne zážitky, ktoré ste mali, a ukážte svojmu vnútornému monológu, že sa mýli. Zlyhania nie sú osobná vec – je to len nesprávna súčinnosť situácie a osôb, ktoré sa v nej nachádzajú. Situácia pominie a nie je výpoveďou o vás. Pozrite sa, ako sa z nej dokážete poučiť; či dokážete odhaliť mechanizmus, ktorý k odmietnutiu viedol. Z herca až po uši ponoreného do odmietnutia vystúpte na balkón a pozrite sa na celú situáciu očami diváka.
Všetky odmietnutia sú reakcia na situáciu.
Možno ten, kto vás odmietol alebo skritizoval, je na danú vec väčší odborník ako vy. Možno sa s podobnými situáciami už stretol. Možno má nejaké osobné problémy a svoju frustráciu potreboval nejakým spôsobom zo seba vyliať. Možno v sebe nosí ešte väčší pocit odmietnutia ako vy a dal vám to pocítiť. Možno o vás niečo predpokladal len preto, že sa v minulosti stretol s ľuďmi, ktorí sa tak zachovali. Nezabúdajte: odmietnutie je jeho reakcia na situáciu, v ktorej sa obaja nachádzate. Tá situácia mu nevyhovuje. To nie je výpoveď o vás, ale jeho výpoveď o tom, ako on situáciu vníma. Ak vy na jeho reakciu zareagujete urazením alebo depresiou, bude to výpoveď o vás a o tom, akú dôležitosť pripisujete prípadným neúspechom v svojom živote. Jediné skutočné výpovede o vás sú tie, ktoré sa skrývajú vo vašej reakcii na životné situácie.
Udržte emócie pod kontrolou.
Iste, necítite sa práve najlepšie. Ale ak sa racionálne nepustíte rozoberať situáciu, ale ju len preplačete v kútiku, nedozviete sa od ostatných, čo k nej viedlo – a situácia sa môže (a asi aj bude) opakovať nabudúce… Ak sa najedujete a začnete vykrokovať, presmerovávať vinu alebo sa obhajovať, tiež sa nič nedozviete a iba čo utvrdíte ostatných v tom, že je lepšie nabudúce sa kontaktu s vami vyhnúť (=ďalšie odmietnutie). Postupujte s chladnou hlavou a zisťujte príčiny situácie. Väčšina ľudí v podniku aj tak nemá nijaký záujem ubližovať vám.
Ak vaši kolegovia alebo nadriadení vnímajú, že na odmietnutie reagujete emocionálnym výbuchom, stiahnu sa, prestanú vám dávať spätnú väzbu alebo ju rozriedia do takej nešpecifickej podoby, že pre vás bude nepoužiteľná na ďalší rozvoj. A najhoršie nastane, ak sa začnú cítiť emocionálne manipulovaní alebo vydieraní. Ak k tomuto príde, budú k vám v budúcnosti pristupovať s istým podozrením a budú oveľa kritickejší voči vašim výkonom a reakciám – už vám nedovolia byť sebou samými, ale vás zaškatuľkujú ako „hysterika“, s ktorým treba zaobchádzať ako so surovým vajcom. Takáto nálepka rozhodne neprospeje kariére a príležitostiam.
Pýtajte si spätnú väzbu a zbierajte informácie.
Možno vás odmietli, pretože s vami majú svoje skúsenosti. Možno ich vytáča vaša negativita alebo laxný prístup k práci. Možno príliš ulietate alebo bazírujete na detailoch do tej miery, že iní ľudia s vami nechcú spolupracovať, pretože ich spomaľujete. Možno prekračujete hranice svojho „chlievika“ a kafrete do roboty iným. Možno ste sa v minulosti kasali svojimi schopnosťami a úspechmi do tej miery, že sa vám začínajú ľudia vyhýbať.
Čokoľvek to je – aby ste to mohli zmeniť, potrebujete sa to najprv dozvedieť. Ak ste otvorení spätnej väzbe a túto otvorenosť a ochotu upraviť svoje správanie dávate veľmi jasne najavo, tak vám ľudia radi povedia. Aj oni potrebujú žiť v prostredí, kde sa nemusia nikomu vyhýbať a nemusia obracať oči k nebu, len čo niekto otvorí ústa.
Ak však začnete popierať, presmerovávať vinu, odmietať svoju časť spoluzodpovednosti alebo začnete útočiť na ľudí, prestanú s vami komunikovať – a nielenže vás odmietli, ale ešte ste sa z toho ani nič nenaučili.
Použite odmietnutie na to, aby ste podrástli.
Ak je odmietnutie istý typ situácie, naučte sa o ňom čo najviac. Poskladajte si informácie, ktoré ste získali zo spätnej väzby. Snažte sa posúdiť ich čo najobjektívnejšie, bez potreby obhajovať svoje konanie. Z celej tej kopy výpovedí o tom, aké chyby máte, čo robíte zle a ako niekto iný vie viac sa snažte vytiahnuť tie výpovede, ktoré dokážete použiť pre svoj ďalší rast.
Ak sa k informáciám postavíte negativisticky, nepoučíte sa a nebudete vedieť upraviť svoje správanie do budúcnosti, čím sa programujete na opakovanie neúspechu a na nové odmietnutia. Iste, počúvať o sebe negatívne vyjadrenia nie je ľahké. Koniec-koncov, tiež ste len človek – rovnako ako tí, ktorí ich dávajú. Ich vyjadrenia sú len ich reakcia na to, ako vás vnímajú. Ak majú v sebe nevysporiadané niektoré veci, môže sa stať, že istý váš prejav vnímajú nadmieru citlivo a rozčuľuje ich viac, ako by mal. Naopak, niekedy môžu byť ticho a zahrať celú záležitosť do autu, ak sú od prírody citlivé duše a vyhýbajú sa niekomu ublížiť. Aj vtedy počúvajte a pýtajte sa. Potrebujete sa dozvedieť. To, že si to vypočujete a prikývnete, že správa k vám došla, ešte zďaleka neznamená, že s ňou súhlasíte… Máte právo vybrať si, čo zo spätnej väzby použijete a čo nie. Ak bude spätná väzba pre vás nepoužiteľná, pretože nezohľadňuje niektoré vaše vnútorné nastavenia (napríklad panický strach z verejného vystupovania), nemusíte ju využiť. Alebo si môžete povedať, že chcete s tým strachom predsa len niečo urobiť.
Rozvíjajte na sebe tie oblasti, ku ktorým ste dostali spätnú väzbu.
Ak sa rozhodnete niečo na svojom správaní alebo prístupe upraviť, urobte si plán. Ak chcete, dohodnite sa so svojím nadriadeným. Môže vám dávať viac situácií, v ktorých si nové správanie budete trénovať. Môže vás koučovať k správaniu, aké by si u vás predstavoval on.
Ďalším zdrojom sú spolupracovníci. Môžu vám signalizovať, keď spadnete do starého správania. Dohodnite si s nimi nejaké nebolestivé signály. Ale hlavne začnite niečo meniť: vybudujte si nové návyky, ak treba, dovzdelávajte sa alebo si nechajte radiť v dvojici. Hlavne začnite na sebe pracovať.
Takisto začnite upravovať svoje vzťahy k ľuďom, ktorí vás odmietli. Ak kolega zlízal celú smotanu za projekt, ktorý bol v podstate váš, porozprávajte sa s ním o tom a vysvetlite, že v budúcnosti to už tolerovať nemienite. A ak s ním budete musieť aj nabudúce spolupracovať, urobte okamžite protiopatrenia – napríklad zaveďte pravidelný monitoring pokrokov na projekte svojmu nadriadenému, aby ste sa na jeho sietnici objavovali v súvislosti s projektom vy a nie váš vychytralý kolega.
Zabezpečte, aby sa ľudia dozvedeli, že sa zlepšujete. Hlavne tí, ktorí boli ochotní poskytnúť vám spätnú väzbu. Nikto totiž nesleduje, či sa niečo mení – ľudia majú priveľa vlastnej roboty, než aby kontrolovali vás. Preto je lepšie, ak z času na čas poviete, čo robíte a aké prokroky dosahujete. Pokiaľ boli na vás naštvaní a preto vás odmietali, tak ich postupne hnev alebo predsudky prejdú.
Okrem toho, že takto upozorňujete na to, že na sebe pracujete, posielate tým signál aj nadriadenému, že na spätnú väzbu reagujete úpravou vlastného správania, teda že prijímate informácie a viete s nimi pracovať. Preto nezabudnite aj jeho informovať o tom, čo robíte. Nerobte to príliš často a príliš okato, aby ste sa im neprejedli, ale taktiež nezostaňte ticho a nečakajte, že si sami od seba vaše pokroky všimnú.
A ak vás odmietnutie silne poničilo, je celkom v poriadku hľadať duševnú podporu u priateľov alebo rodiny. Len si dajte pozor, aby netrvala príliš dlho, pretože by vás mohla zabetónovať v pocite ukrivdenosti a osočenia. Vy sa nepotrebujete cítiť pochopení; potrebujete svoje správanie upraviť tak, aby sa v budúcej situácii stretli už dvaja vhodnejší partneri!
Spracované na základe Susan M. Heathfieldovej a toltéckych techník.
Helena Reháková
Helena Reháková je šéfredaktorka časopisu Manažér, poradkyňa pre osobný a organizačný rozvoj, asesorka pri výberoch a hodnoteniach pracovníkov/kandidátov a autorka viacerých kníh. Vedie projekt sebarozvoja Rok pre seba a v oblasti dosahovania cieľov projekty Krok vpred a Ako si zhmotniť sen.
3,112 total views, 1 views today
