Niektorí členovia tímu zaostávajú, prejavujú len malú iniciatívu a nasadenie a veľmi sa s ostatnými nekontaktujú. Sú v tíme, ale nie naozaj jeho členmi. Čím je to spôsobené?
Niektorí ľudia vo vašom tíme síce odvádzajú svoju robotu, ale nikdy nie viac, než je nutné, a chýba im iskra a hrdosť na to, čo robia. Keď sa aj s ostatnými kontaktujú, tak sa to väčšinou týka len ich práce. A hoci máte pocit, že majú na viac, akosi sa ničoho nechytajú.
Stiahnuť sa do seba, nereagovať, zadržiavať informácie, názor alebo čo i len podozrenie problému môže poškodiť výkonnosť celého tím – hlavne vtedy, keď tím prechádza ťažkými situáciami. Preto je namieste začať sa pýtať, čo je príčinou takéhoto správania.
Keď manažéri riešia podobný problém, dopúšťajú sa často jednej rozšírenej chyby – príčiny hľadajú len (alebo takmer výlučne) u osoby, ktorá zaostáva. Prehliadajú možnosť, že jej správanie je len reakcia na niečo, čo sa deje buď v tíme, alebo v prostredí, v ktorom tím pôsobí.
V niektorých prípadoch je vysvetlenie skutočne v nízkej motivácii daného človeka, v jeho vnútornom nastavení. Ale málokedy je to plný príbeh; oveľa častejšie je zaostávanie a stiahnutie sa výsledkom dynamiky, ktorá v tíme prebieha – a osoba, ktorá je touto dynamikou “postihnutá”, v nej môže zohrávať len veľmi okrajovú úlohu…
Niekedy príčiny tohto javu môžu ležať dokonca celkom mimo tímu. Napríklad ak sa členovia tímu necítia bezpeční a nie sú v pohode podstupovať rozumné riziko, obmedzujú svoje príspevky a vstupy niekedy to takej miery, že spolupráca alebo zdieľaná múdrosť celkom zmiznú.
Ako môžu vyzerať príčiny spôsobujúce stiahnutie sa a zaostávanie členov tímu?
Virtuálna izolácia
Keď je tím virtuálny a niektorí jeho členovia sú geograficky izolovaní od zvyšku tímu, môžu mať problém vytvoriť si vzťah k ostatným členom tímu, ktorých možno ani nikdy nestretnú. Ak sú presvedčení, že v budúcnosti s ostatnými nebudú mať často do činenia, nevenujú energiu na budovanie si vzťahov – hlavne vtedy, keď v minulosti narazili na medziľudské problémy. Proste len urobia, čo sa od nich očakáva, a čakajú, kedy to skončí. Toto predstavuje aj jednu z najciteľnejších strát u virtuálnych tímov – potlačenú iniciatívu izolovaných členov tímu.
Podradná rola
Niektoré roly v tímovej práci sa považujú za “podradné”. Ich predstavitelia sú síce členmi tímu, ale ich názor nie je zaujímavý. Robia istú robotu – a to je všetko, čo sa od nich očakáva (a čo sa im umožňuje). Nikto sa ich na ich názor nepýta a ak ho náhodou povedia, nikto ho neberie vážne. A ak náhodou povedia to isté, čo nejaký váženejší člen tímu, ich hlas je zosmiešnený a slávu dostáva ten druhý.
“Vrtuľníkoví” členovia tímu
To sú ľudia, ktorí sa objavia, zvíria prach a zmiznú ešte skôr, než prach sadne. Väčšinou to bývajú ľudia, ktorí sa podieľajú len na istej časti tímovej práce a ich hlavná záťaž leží niekde celkom inde. Ich odbornosť môže byť v podniku vzácna a tím je rád, že sa mu podarilo daného experta aspoň na chvíľku zaťažiť – a berie na seba všetky nevýhody s tým spojené: plánuje si stretnutia tak, aby to vyhovovalo expertovi. Umožňuje expertovi prísť len na časť mítingu. Keď sa expert objaví, tím okamžite preruší čokoľvek, čo práve robí, a venuje sa len expertovi. Experti sa na tím pozerajú tak trochu zvrchu, z pozície nadradenej inteligencie. Tým ale tímu poskytujú okrem svojej bodovej odbornosti veľmi málo – a vlastne aj z tej odbornosti len ten svoj názor.
Psychoteror
Niektorí členovia tímu môžu terorizovať iných členov tímu – a tí sa potom stiahnu a hľadajú pre seba bezpečný kútik. Na mítingoch sa neozývajú, pokiaľ ich k tomu nadriadený vyslovene nevyzve. Dobrovoľne zo seba nadávajú ani názor, ani informácie, ani nasadenie. Čiastočne ich môže poháňať zatrpknutosť a hnev, ale ich základná motivácia je strach – len sa nezjaviť na radare psychoteroristu!
Ak k psychoteroru (t. j. zastrašovaniu, znevažovaniu či zosmiešňovaniu) dochádza na poradách, je povinnosťou vedúceho tímu zakročiť, ale pokiaľ k psychoteroru dochádza v skrytku, nemusí o tom tím ani len tušiť.
Nepriame obete psychoteroru
Niektorí ľudia sú len svedkami psychoteroru, ale nie jeho samotnými obeťami. Ale to, čo vidia, ich zastrašuje do takmer-ticha; snažia sa vytvoriť si bezpečné prostredie tým, že sa stiahnu, nezapájajú sa a tým pripravujú tím o svoj príspevok. Ich stiahnutie vyzerá na prvý pohľad nelogicky, pretože veď prečo, keď na nich menovite nikto neútočí?
Vyhostenci z rôznych klík
V niektorých tímoch sa vytvárajú kliky, ktorých členovia majú medzi sebou oveľa užšie vzťahy než k ostatným členom tímu. Aj keď klika samotná nemusí mať nijaké zlé úmysly, už jej existencia spôsobuje, že iní sa cítia vylúčení a vyhostení, nepatriaci. Ak sa toto neošetrí zavčasu, u nečlenov kliky po čase dochádza k nezáujmu a samočinnému vyčleňovaniu sa. Prestávajú sa snažiť byť akceptovaní, pretože doterajšie snahy nikam neviedli. Členovia kliky sa zas môžu cítiť odsudzovaní len preto, že patria spolu, a môžu začať aktívne odstrkovať od seba nečlenov – a z toho je už len krôčik k otvorenému nepriateľstvu a psychoteroru.
Zástupný vedúci tímu
Náhrada vedúceho tímu býva potrebná, keď pôvodný vedúci tímu nečakane vypadne. Zástupný vedúci väčšinou nebýva vytešený zo svojho dosadenia na novú pozíciu a niekedy sa nevie zorientovať v samotnej úlohe alebo nepozná, ako tím funguje. Takto nedokáže predvídať ťažkosti a ani riešiť tie, ktoré už nastali. Často sa pozerá na svoju novú rolu ako na nutné zlo, ktoré mu pomôže kariérne postúpiť. Navyše môže spadnúť do potreby predviesť, že je na správnom mieste a rovnocenný zástup – a môže stanovovať ľuďom nenaplniteľné ciele a hnevať sa alebo kritizovať tých členov tímu, ktorí sú nimi postihnutí, ako neschopných.
Náhradníci
Niekedy niektorí členovia tímu dočasne alebo trvalo vypadnú, pretože dostanú iné úlohy, a bývajú nahradení novými. Niekedy vyzerajú ako menej schopní, čo však často býva dané tým, že zvyšok tímu ich porovnáva s ich predchodcami, ktorí už tím a jeho tajné rituály poznali a vedeli, ako na koho. Vďaka tomu sa náhradníci často cítia “nevítaní” a “menejcenní”.
Pokiaľ náhradník nemá pocit, že ho tím prijíma a akceptuje, môže sa stiahnuť a obmedziť sa len na to, aby zabezpečoval pridelené úlohy, a popri tom zúfalo hľadať niekoho, u koho by našiel aspoň aký-taký rešpekt.
Takže nabudúce, až budete musieť zistiť, prečo sa jeden z členov tímu odťahuje, už máte solídny rámec, aby ste neskúmali len jeho, ale aj atmosféru na pracovisku a to, nakoľko vytvárate svojím riadiacim štýlom podmienky, v akých sa môžu ľudia bezpečne podieľať na riešení problémov a spolupracovať.
Zdroj: Rick Brenner, Chaco Canyon Consulting
1,255 total views, 1 views today
