Anthony Robbins tvrdí: O smere nášho života rozhodujeme sami

Podľa amerického podnikového poradcu Michaela E. Gerbera sú dva druhy ľudí – obyčajní ľudia a bojovníci. “Bojovník všetko vidí ako výzvu overiť si svoje schopnosti, kým obyčajný človek sa na všetko pozerá buď ako na požehnanie, alebo ako na úder osudu.”

Niagarský syndróm

Pritom sa na osud skutočne nemôžeme vyhovárať. V každom okamihu nášho života robíme rozhodnutia, ktoré potom utvárajú náš osud, pretože vopred stanovujú, čo a ako budeme vnímať. Ide o nasledovné rozhodnutia:

  • na čo sa chceme koncentrovať
  • akú dôležitosť pripisujeme veciam
  • čo urobíme, aby sme svoje predstavy naplnili.

Potiaľ je všetko jasné a pochopiteľné. Problém spočíva v tom, že väčšinou tieto rozhodnutia nerobíme vedome. Hovorí sa tomu Niagarský syndróm. Život je ako rieka, do ktorej skočíme bez toho, aby sme vedeli, kam nás má niesť. Necháme sa strhnúť prúdom (udalostí, strachu a pod.), proti ktorému sa snažíme plávať – čím iba vyčerpávame svoje sily. Keď sa rieka rozdvojuje, nevieme, kam máme plávať. A nakoniec sa nájdeme meter pred Niagarskými vodopádmi v člnku bez vesiel s historickým komentárom “Dočerta!” Odrazu vieme, čo a ako – ale už je prineskoro

Anthony Robbins vraví: “Pravdepodobne by ste sa tomu, čo v súčasnosti pociťujete ako masívne životné ohrozenie, mohli vyhnúť, keby ste sa boli kdesi skôr na vašej ceste rozhodli rozumnejšie.”

Ako však sa môžeme vyhnúť Niagarským vodopádom? Buď použijeme čokoľvek ako veslo a s maximálnym nasadením síl sa dopravíme do bezpečia, alebo začneme plánovať a modelovať. Naučíme sa vytyčovať cestu, ktorá nás privedie k cieľu. Len keď poznáme cieľ a možné cesty k nemu, budeme sa vedieť rozhodovať s menšou mierou rizika.

Čo ovplyvňuje rozhodnutia?

Náš mozog si už na uľahčenie rozhodovania vytvoril rutiny. Vznikli na základe predošlých skúseností a prežitkov a postojov, čo sme prebrali: od rodičov, od vrstovníkov, učiteľov, z reklamy alebo z národného prostredia. Tvoria systém a v každom okamihu ovplyvňujú naše vnímanie, postoje, obavy a skutky. Pôsobí predovšetkým podvedome, lebo sme sa nenaučili ho vedome ovplyvňovať.

Rutiny každého systému vnútorných rozhodnutí možno rozdeliť na päť celkov:

  1. základné presvedčenia a životné pravidlá
  2. životné hodnoty
  3. referenčné zážitky
  4. otázky, ktoré si obvykle kladieme
  5. náš aktuálny emocionálny stav.

Tento systém určuje, prečo žijeme tak, ako žijeme, prečo sa nerozhodujeme inak, prečo konáme vždy istým spôsobom. Všetkých päť celkov je navzájom prepojených a ovplyvňujú sa. Ak teda chceme niečo v našom živote zmeniť, stačí zmeniť jeden z nich.

Príklad: “Žena v svete mužov”

Zložité? Pozrime sa, ako to funguje v skutočnosti. Predstavte si, že ste žena. Práve ste sa stali vedúcou oddelenia ostrieľaných marketingárov. Vy ste prišli čerstvo zo školy, máte vedomosti. Napriek tomu cítite, že vás vaši podriadení berú ako “riaditeľovu protežé”, ale nie ako rovnocenného odborníka – partnera. Čokoľvek poviete, narážate na bariéru zdvihnutých obočí a poloskrytých úškrnov. Po čase si už netrúfnete nič povedať. Myslíte si, že to je tým, že ste žena v mužskom svete. A potom, jedného dňa, máte pripomienku – a čas dokáže, že ste mali pravdu! Odrazu na vás kolegovia pozerajú inak. Vy sa cítite inak. Prevezmete žezlo a začnete oddelenie skutočne viesť.

Čo sa stalo? Vstúpili ste do kolektívu s predsudkami (teda základnými presvedčeniami), že ste príliš mladá, neskúsená, že muži neakceptujú ženu ako vedúcu. Vyhľadávali ste z prostredia všetky signály, ktoré vám tieto predstavy potvrdili. Všetky vaše referenčné zážitky boli zlé: čokoľvek ste povedali, chlapi nad tým mávli rukou.

Potom prišiel úspech. čo sa zmenilo? Prestali ste byť azda ženou v mužskom prostredí? Nie! Zostarli ste? Nie natoľko! Máte viac skúseností? A odkiaľ, keď vás nenechali nič rozhodnúť? Zmenilo sa len jedno – vaše referenčné zážitky prestali byť len zlé. Zažili ste úspech. A to zmenilo vaše presvedčenie i pocity, s akými budete v budúcnosti pristupovať k rozhodnutiam.

Dobrá správa – ak sa vedome zaoberáme sebou a svojím pôsobením na iných, dokážeme náš vnútorný systém “vypnúť”. “Úspech je v skutočnosti výsledkom zdravého odhadu, zdravý odhad je výsledkom skúseností a skúsenosti sú dôsledkom nedobrého odhadu!” prezentuje Robbins svoj začarovaný kruh. Základné presvedčenia sa zmenia, ak máme dostatok kladných referenčných zážitkov. Tie získame, ak sa vedome vystavujeme situáciám, v ktorých obvykle zlyhávame. Riskovaním neúspechu trénujeme pre víťazstvo.

Honda

“Niet zlyhania. Jestvujú len výsledky.” Japonský magnát Soičiro Honda to okúsil na vlastnej koži: Nech sa už rozhodnete hocijako, z času na čas sa zdá, že váš úmysel stroskotá. Ak chcete mať úspech, musíte oči upierať na dlhodobú perspektívu. Honda začínal v malom, musel založiť celý svoj majetok – a vždy, keď bol úspech na dosah, postihla ho nejaká nečakaná rana osudu. Miesto sebaľútosti sa skoncentroval na svoju víziu a hľadal nové cestičky, ako ju dosiahnuť. Každú udalosť svojho života sa snažil využiť na to, aby sa posunul o kúsok bližšie svojmu cieľu – úspechu. Po vojne, v časoch nedostatku benzínu a odstavených áut, zo zúfalstva namontoval malý motor na svoj bicykel, aby mohol robiť aspoň tie najnutnejšie pochôdzky. čoskoro ho požiadali susedia, aby im urobil to isté. Zavetril svoju životnú šancu. Oboslal listom vyše 18.000 predajcov bicyklov v Japonsku a podarilo sa mu získať dostatok financií na to, aby si mohol otvoriť dielňu. A čo vo vás vyvoláva meno Honda dnes?

Nebojme sa rozhodnutí

  • Nech už sa rozhodneme akokoľvek, niečo sa zmení – a možno to bude zmena k lepšiemu! Nevystavujme sa bezmocne prostrediu. Konajme – len to rozhodnutie, po ktorom nasleduje aj skutok, je skutočné rozhodnutie.
  • Rozhodujte rozvážne – ale rozhodujte rýchlo. Nezdržiavajte sa prílišným získavaním informácií alebo hľadaním najvhodnejšej cesty. Aj tak nemôžete vedieť všetko vopred. Dnes je rýchla doba – len rýchle rozhodnutia sú “lepšie” rozhodnutia.
  • Rozhodujte sa tak často, ako to len ide. Takýmto spôsobom trénujete rozhodovanie – učíte sa rozlišovať podstatné informácie od nepodstatných a učíte sa žiť s istou mierou rizika.
  • Nebojte sa nesprávnych rozhodnutí. Neinterpretujte ich ako zlyhanie. Radšej sa spýtajte: “čo sa môžem z tohto neúspechu naučiť?”
  • Držte sa svojho rozhodnutia, ale buďte pružní pri výbere riešenia. Neupínajte sa na jednu metódu. Pozerajte len na cieľ a na to, ako sa dá konkrétna situácia využiť, aby ste sa k cieľu dostali.
  • Vychutnávajte rozhodovanie. Každé rozhodnutie, ktoré urobíte, môže podstatne zmeniť váš život – nezriedka k lepšiemu!

Helena Reháková

Helena Reháková je šéfredaktorka časopisu Manažér, poradkyňa pre osobný a organizačný rozvoj, asesorka pri výberoch a hodnoteniach pracovníkov/kandidátov a autorka viacerých kníh. Vedie projekt sebarozvoja Rok pre seba a v oblasti dosahovania cieľov projekty Krok vpred a Ako si zhmotniť sen.

 2,985 total views,  2 views today

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.