Chodia si vaši pracovníci „pokecať“? Sociálne siete a podnik

Mladá generácia miluje webové stránky, kde sa možno prezentovať a „pokecať si“ o všeličom možnom. Ak chce byť podnik atraktívnym zamestnávateľom, mal by si svoju internú komunikáciu a výmenu poznatkov vybudovať spôsobom, akým funguje napríklad Facebook alebo MySpace. Ak však chceme vedieť, čo nám to prinesie, stretávame sa len s negatívnymi prognózami: virtuálny „pokec“ ekonomicky skôr škodí ako pomáha, pretože podnik stojí pracovný čas a peniaze.

Sociálne siete sú posledný internetový hit. Žiadne iné internetové stránky nemajú takú veľkú návštevnosť, žiadne iné stránky nepriťahujú toľko používateľov. Doteraz boli tieto platformy však predovšetkým zábavou. Hľadali ste tak starých priateľov zo školy, pozerali ste, kto koľko pribral a kto má akú rodinu, kto čo najnovšie robí a číta… Ale signály ukazujú, že sa sociálne siete vyvinú na celkom seriózny pracovný nástroj budúcnosti.

Čo sú sociálne médiá?

Sociálne médiá sú obsahy, ktoré ľudia voľne publikujú a zdieľajú pomocou rôznych počítačových platforiem na internete. S ich nástupom sa celkom zmenil spôsob, akým ľudia hľadajú, čítajú a zdieľajú informácie a poznatky. Sú vysoko pružné, vysoko aktuálne a vysoko individualizované, takže ľudia sa pomocou nich dnes už nielen informujú, ale aj zdieľajú svoje poznatky, fotografie, históriu a prepájaním sa s inými podobnými používateľmi vytvárajú virtuálne záujmové skupiny.

Ich veľkou výhodou je, že podporujú ľudskú potrebu sociálnych kontaktov a premieňajú niekdajšiu sféru masmediálnej komunikácie (jeden k mnohým) na sféru individuálnej komunikácie (mnohí k mnohým). Patria sem rôzne voľne prístupné web stránky so zdieľaným obsahom (ako Wiki, YouTube, Flickr či DeviantArt), diskusné fóra, sociálne platformy (napríklad Facebook či Twitter), blogovacie systémy (napríklad eBlogger) a CMS systémy na manažment a kategorizáciu rôznych obsahov (napríklad WordPress). Pomocou techniky spájajú ľudí, vytvárajú a rozvíjajú vzťahy a vďaka nim vznikajú neformálne komunity.

Systémy, pomocou ktorých sa publikujú obsahy, sú zvyčajne veľmi jednoduché na použitie. Každý to zvládne. Každý môže publikovať svoje vlastné obsahy či už cez blog, alebo videá a zvukové súbory. K dispozícii má nástroje, ktoré mu umožňujú vytvárať a zdieľať obsah. Tým sa ale aj mení spôsob, akým ľudia vyhľadávajú isté obsahy – už sa menej spoliehajú na svoje vlastné úsudky a cez virtuálne komunity si nechávajú poradiť, alebo sa nechávajú inšpirovať. Takto získavajú prístup k oveľa väčšiemu rozsahu informácií, než keby vyhľadávali sami. Veľký rozsah informácií so sebou nesie ale aj potrebu nejako overiť ich dôveryhodnosť – a tu zas nastupujú sociálne médiá a záujmové komunity, ktoré na nich pôsobia.

Druhá stránka je, že zaujímavé obsahy sa oveľa rýchlejšie šíria a dostávajú do povedomia iných ľudí. Ak je obsah zaujímavý, preberá sa a vzniká na ňom niekoľko nadstavieb iných obsahov, pretože každý si k nemu niečo pridá a rozdiskutuje ho z iného zorného uhla. Okolo jednotlivých interpretácií toho istého obsahu sa zoskupujú diskusné skupinky, ktoré ho modifikujú a dotvárajú – teda vlastne tvoria nový obsah, ktorý sa potom podobným spôsobom šíri ďalej.

A toto je aj jeden z dôvodov, prečo podniky nemôžu pred silou sociálnych médií zatvárať oči – ani z hľadiska zlepšovania svojich zákazníckych interakcií, ani z hľadiska zvyšovania svojho know-how.

Sociálne siete a podnikový intranet

Podniky doteraz len veľmi pozvoľna využívajú schopnosti sociálnych sietí interne. Je to dané tým, že biznis obvykle u moderných technológií nepatrí k skorým používateľom, ale že na ne reaguje až vtedy, keď už sa na voľnom trhu presadia. Je to dané aj tým, že mnohé médiá so sebou nesú riziko úniku dôverných údajov alebo rozbíjajú zabehanú štruktúru pracovného času. Ale sociálne médiá postupne do nich aj tak prenikajú: spočiatku vo vzťahu k vonkajšiemu prostredie (napr. komunikácia so zákazníkom, zákaznícky interfejs firmy), ale postupne aj v oblasti bežne používaných pracovných nástrojov.

Napríklad keď chcú pracovníci Serena Software v Kolíne kontaktovať svojich kolegov v kalifornskom San Mateo, nepíšu obvyklé e-maily. Miesto toho idú na Facebook. Na tejto platforme sú totiž registrovaní všetci 800 pracovníci firmy, ktorí sú roztrúsení po celom svete. Každý softvérový špecialista si tu urobil svoj vlastný profil. Ale Serena nevyužíva Facebook len na zoznamovanie sa s kolegami. Sociálna sieť Facebook celkom nahradila starý firemný intranet. Takmer všetka komunikácia prebieha vo firme cez túto virtuálnu „kuchynku“. Správy sa posielajú cez Facebook, žiadosti o prijatie do zamestnania prichádzajú cez Facebook, pracovníci pracujú na internete spoločne na dokumentoch. Veľký rozdiel oproti klasickému intranetu spočíva v tom, že informácie majú vždy osobnú zložku. Keď si napríklad na Facebooku zamestnanec pozerá svoju výplatnú pásku, vidí hneď vedľa nej profil HR manažéra, ktorý tieto veci zastrešuje, možno hneď s niekoľkými fotografiami z jeho poslednej dovolenky pri mori… Aby pracovníci dobre a radi pracovali s týmto nástrojom, zaviedla Serena dokonca „facebookovský piatok“, kedy pracovníci môžu hodinu z pracovného času stráviť „kecaním“ so známymi.

Niektorí odborníci na IT tvrdia, že tieto platformy sa v budúcnosti stanú „operačným systémom“ podnikov. Už dnes ich pracovníci navštevujú častejšie ako firemný intranet.

Čím sa odlišujú sociálne siete od klasického intranetu? Ako to už názov naznačuje, ide predovšetkým o sociálnu komponentu. Čo sociálne siete robí takými neodolateľnými je možnosť spojiť svoj vlastný profil s profilom priateľov a kolegov. U Facebooku napríklad softvér dáva pozor, čo robí používateľ, a všetky tieto informácie postupuje jeho priateľom – napríklad ktorú stránku si označil na čítanie alebo ktorú knihu si objednal online. Takto vzniká čosi ako virtuálna „kuchynka“ (alebo fajčiarsky kútik), kde sa každý rád zdržiava.

To je bod, v ktorom sa sociálne siete jasne odlišujú od klasického intranetu. Na intranete sú obvykle pravidelne navštevované len dve stránky: rozpis jedál v jedálni a vlastné konto pracovného času. Už roky sa snažia HR útvary zvýšiť popularitu firemných intranetov – a obvykle bez veľkého úspechu.

K pionierom, ktorí opatrne začínajú využívať sociálne médiá v podniku, patria hlavne veľké koncerny. Americký chemický obor Dow Chemicals má napríklad 43.000 pracovníkov po celom svete a vytvoril si pred časom tri vlastné, interné siete: jednu pre pracovníkov, čo odišli do dôchodku, inú pre ženy na materskej dovolenke a ďalšiu pre ľudí, čo z firmy odišli pracovať inam. Záujmom podniku je udržiavať kontakt k niekdajším pracovníkom, pretože práve táto skupina má veľký náborový potenciál.

Mapa kompetencií

Druhou silnou stránkou sociálnych sietí popri udržiavaní kontaktov je to, že sa tu užívatelia radi sami prezentujú a tak – celkom pomimo – vzniká mapa rozloženia kompetencií v podniku. To, čo nedokázali generácie dotazníkov a bodovacích systémov, dokáže obratom ruky sociálne médium – identifikuje nositeľov poznatkov.

K firmám, ktoré túto schopnosť samoorganizácie využívajú pre svoje účely, patrí aj americká komunikačná agentúra Starcom Media-Vest. Jej 2.060 pracovníkov po celom svete je navzájom pospájaných vlastnou sieťou, ktorá opticky pripomína MySpace a tiež má funkciu vlastných profilov. Zaujímavá je vyhľadávacia funkcia portálu: kto napríklad hľadá experta na online marketing, dostane na obrazovke niečo ako virtuálnu nástenku, kde je každý odborník zastúpený vlastným špendlíčkom. Čím bližšie je špendlíček k stredu, predstavenému zameriavacím krížom, tým lepšie sa v danej téme expert orientuje. Takto sú pre každého pracovníka viditeľné ostrovčeky kompetencií, ktoré by inak poznali len lokálni insideri. Takto si u Starcom Media-Vest napríklad hľadajú projektoví vedúci členov do svojho tímu.

Sociálne médiá a vzdelávanie

Neformálne siete sa z dlhodobého hľadiska podpíšu aj na oblasti podnikového vzdelávania. Vytvárajú totiž priestor pre výmenu skúseností a tým pre neformálne učenie sa. To, čo sa obvykle riešilo pri spoločnom obede v kantíne, sa teraz postupne presťahovalo do internetu a do sociálnych sietí. Firmy majú pritom možnosť využívať verejné platformy a vytvoriť si na nich uzavretú skupinu, alebo si môžu nechať vyvinúť vlastnú platformu.

Slovenská vzdelávacia firma ibis partner Slovakia má napríklad týmto spôsobom zabezpečené interné vzdelávanie lektorov a zdroje pre vývoj nových produktov. Oboje je vysunuté do internetu do uzavretého systému firemných podstránok. Tieto navzájom prepája verejná platforma WordPress, ktorá kombinuje blogovanie, diskusiu a CMS systém s dobre prepracovanou štruktúrou pevných a pohyblivých kategórií. Helena Reháková z ibis partner Slovakia: „Nové témy sa dostávajú na stránku ako nové články, kategorizujú sa podľa kľúčových slov a každú tému možno diskutovať, rozvíjať a dopĺňať. Takto vznikajú zdieľané mentálne modely jednotlivých oblastí. Výsledky sa v závere pozbierajú a kombinujú do nových vzdelávacích modulov. Výhodou je, že nové poznatky nie sú viazané na spoločné stretávanie sa a tak sa dokážu na tvorbe nových modulov zúčastňovať lektori z rôznych miest či štátov, čo sme v poslednom roku hodne využívali.“

Čo robí zo sociálnych médií taký vynikajúci nástroj na vzdelávanie a zdieľanie poznatkov? Je to päť hlavných dôvodov:

  • bezprostredný a okamžitý prístup k informáciám: ľudia si vyhľadajú a získajú informáciu cez siete kolegov alebo virtuálnych komunít v reálnom čase, kedy ju práve potrebujú a kedy ju aj bezprostredne využijú, takže nedochádza k zabúdaniu následkom času vznikajúceho medzi získavaním poznatkov a ich aplikáciou
  • transparentnosť informácií: vďaka voľnému prístupu do sociálnych sietí ľudia zisťujú, čo iní ľudia hovoria, čo hovorili predtým, o čo sa už podelili, môžu informácie komentovať a môžu sa zapojiť do diskusií o veciach, ktoré sú pre nich zaujímavé a dôležité
  • princíp zdieľania: toto je vlastne kľúčový bod, pretože sociálne médiá predstavujú zmenu v pohľade na vlastníctvo a tvorenie obsahu – z učiacich sa sa stávajú tvorcovia i používatelia obsahu. Keď sa pozrieme na tradičné vzdelávanie, tak má obmedzené zdroje a čas na to, aby pokrylo všetky potreby. Sociálne médiá umožňujú ľuďom, ktorí sa o danú oblasť zaujímajú a dobre ju poznajú, publikovať a tvoriť jej obsah a deliť sa oň s inými ľuďmi v organizácii
  • zdieľaná zodpovednosť: keď sa ľudia zaangažujú vo virtuálnej komunite, nesú časť zodpovednosti za jej životaschopnosť a prežitie, za kvalitu a presnosť zdieľaného obsahu, za utváranie pravidiel tak, aby sa komunita zlepšovala; obsah, ktorý tvoria, môže byť prístupný aj pre iných a pre učiteľov, ktorí v ňom môžu aktívne participovať
  • vzájomná prepojenosť: sociálne médiá spájajú ľudí z rôznych zemepisných oblastí, rôznych profesií, s rôznym postavením a v mnohých prípadoch aj z útvarov, ktoré medzi sebou obvykle odmietajú komunikovať; ľudia si takto navzájom vytvárajú vzťahy a dozvedajú sa aj prostredníctvom iných informácie, ku ktorým by sa normálne nedostali.

V súčasnosti sa v podnikoch využívajú sociálne siete v štyroch hlavných aplikačných oblastiach:

  • na inovácie
  • na tvorbu poznatkových (odborných) komunít
  • pri projektoch
  • pri prijímaní a adaptácii nových pracovníkov.

Inovácie

Justin Dumont z FiveStars Development hovorí: „Ak ja mám euro a ty máš euro a vymeníme si ich, na konci bude mať každý z nás zas len jedno euro. Ale ak ja mám myšlienku a ty máš myšlienku a vymeníme si ich, na konci každý z nás bude mať dve myšlienky.“ Výborne to vystihuje využitie sociálnych médií na inovácie. Ak podniky začnú využívať schopnosť komentovania, označovania heslami a bodovania, dokážu zužitkovať „múdrosť davu“. Väčšina organizácií sa potýka s problémami a potrebujú (a hľadajú) na ne riešenia. Už roky sa snažia podniky inšpirovať príkladmi zvonku. Ale najlepším zdrojom nápadov sú ľudia, ktorí sa s problémami musia denne potýkať. Obvykle majú aj predstavu, ako by sa veci dali riešiť. Tieto predstavy treba zozbierať a rozvíjať – a výborný prostriedok na to sú sociálne médiá.

Helena Reháková: „Už štyri roky vediem záujmovú komunitu zameranú na sebarozvoj. Vždy keď sa niekto stretne s nejakým novým konceptom, prinesie ho buď ako článok alebo ako komentár a ostatní sa snažia k nemu získať zdroje a dopĺňajú svoje názory a postrehy. Veľmi často niekto príde s nápadom a iní ho rozvíjajú. Ľudia zo všetkých oblastí, každého veku a rôznych profesií prispievajú bez zbytočného natriasania peria a stavajú na nápadoch toho druhého – vec, ktorú pri tímových diskusiách v podnikoch zažívame len veľmi zriedkavo.“

Toto je obvyklý spôsob, akým sa využívajú sociálne médiá na inovácie. Niekto príde s nápadom, otvorí diskusiu a v diskusii sa zbierajú názory ľudí, ktorí majú k veci čo povedať a často ju vidia aj z netradičných uhlov pohľadu. Najčastejšie sa to deje formou komentárov a kategorizovania nápadov. Ako príklad môžeme uviesť internú stránku Bell Kanada s názvom Id-Ah alebo externú stránku BestBuy s názvom IdeaX.

Stránka Id-Ah (=idea) firmy Bell Canada slúži ako centrálny register, v ktorom ľudia môžu označiť, čo v súčasnosti v Bell Canada nefunguje, a prichádzajú s nápadmi, ako tieto veci možno zlepšiť. Za 24 mesiacov existencie stránka vyprodukovala približne 12 projektov zmien. Ľudia sú schopní predniesť svoje názory, komentovať názory, bodovať názory a vrcholový manažment sa do týchto diskusií tiež zapája. Tie projekty, ktoré získali najviac bodov, sa potom realizujú.

Príkladom stránky, kedy sa nápady zbierajú z externého prostredia, je IdeaX firmy BestBuy. Keď zákazník príde na stránku, môže zapísať, čo je jeho nápad, môže ho rozpísať podrobnejšie a navyše ho môže opatriť heslami, ktoré umožnia iným ľahšiu orientáciu. Na stránke okrem toho môže zákazník čítať nápady iných, komentovať ich a bodovo ohodnocovať.

Helena Reháková: „Treba však dávať pozor, aby bola firemná kultúra zlúčiteľná s týmto novým nástrojom. Ak máte v podniku atmosféru potláčaného hnevu a rozhorčenia, skĺznu diskusie do nechutných vybavovaní účtov. Vtedy je lepšie začať zavádzať inovatívne komunity len medzi ľuďmi, ktorí skutočne majú záujem o to, aby komunita fungovala. Keď sa už zabehá, začne si tvoriť svoj vlastný kódex a pravidlá a potom ju možno otvoriť aj pre iných – budú sa cítiť viazaní tónom, ktorý v nej prevládal už predtým.“

Vytváranie poznatkových komunít

Poznatkové komunity sú pre podniky cenné centrá, v ktorých sa zbiera know-how z celej organizácie. Nemajú veľký význam u malých firiem, kde sa know-how drží v rámci jedného útvaru, ale ak má firma spoločnosti po celom svete a všade sa potýkajú s iným druhom problémov, je sociálna sieť vynikajúci nástroj na zbieranie, rozpracovanie, triedenie a archivovanie poznatkov, ale súčasne je to aj liaheň pre nové nápady a potenciálny zdroj pre podnikové inovácie.

Motorola má stránku Compass, Procter@Gamble majú stránku PeopleConnect, Sun má Sunspace a Genetech má napríklad GenePool. Cieľom týchto stránok je spájať ľudí. Pritom nie každá integruje všetky typy sociálnych médií, ale si vyberajú len to, čo najviac pomôže zbieraniu a budovaniu poznatkovej bázy. Napríklad Motorola ani nevyužila sociálne médiá, ale si nechala dorobiť svoj vlastný softvér a vytvorila si stránku, na ktorej sa veľmi rýchlo vytvorila tisícka rôznych komunít. V roku 2009 to bolo viac ako 1700 komunít a takmer 8.000 blogov, 3.500 diskusných fór a takmer 8.000 Wiki-stránok (ak poznáte Wikipédiu, tak to sú stránky, kde sa spoločným prispievaním vytvára ich obsah).

Motorola začala vytvárať poznatkové komunity na základe potrieb biznisu, rôznych obchodných problémov alebo situácií, ktoré bolo treba riešiť. Do celého projektu sa pustila s tým, že chcela odhaliť tiché, nezdieľané poznatky a dať ich k dispozícii iným. Na stránke Compass si možno pozerať zoznam komunít a ak tam nie je taká, akú potrebujete, môžete si ju vytvoriť. Ale podnik má isté prísne pravidlá na to, ako nové komunity vytvárať, aby vznikali poznatkové komunity v súlade s potrebami podniku. Napríklad každá komunita musí mať lídra, niekoho, kto jej nápady predstavuje a „predáva“ iným, zapája ľudí do diskusií, vedie diskusie a podobne. A ak už niektorá komunita nie je viac potrebná, uzatvorí sa. Výsledky zozbierania latentných poznatkov sa publikovali vo forme formou krátkych článkov alebo formou e-learningu. Komunita vypracovala obsah a ten sa premenil na zdroj dostupný pre všetkých.

Helena Reháková: „Pri budovaní poznatkovej bázy sa potrebujete opierať o štyri piliere. Základným je možnosť pružne zaraďovať jednotlivé poznatky do viacerých kategórií a tieto kategórie priebežne meniť. Najlepšie je pracovať so systémom dvojakej kategorizácie: jedna sada kategórií sú hlavné tematické kategórie a určujú základnú štruktúru poznatkovej bázy, druhá sú individuálne kategórie a umožňujú členom komunity agregovať poznatky do väčších celkov. Druhý pilier je možnosť diskusie a zdieľania dokumentov, zasahovania do dokumentov a spoločnej tvorby dokumentov. Tretí je neanonymné členstvo v poznatkovej komunite; ak bude členstvo anonymné, bude kvalita prispievania citeľne nižšia. Štvrtý pilier je, že poznatková báza potrebuje mať nejaké priebežné viditeľné výstupy, inak celá iniciatíva po čase zaspí.“

Projektové siete

Ďalšou oblasťou aplikácie sociálnych médií je práca na projektoch. Ak je projektový tím väčší, tak sa stráca množstvo času tým, že každú chvíľu niekto zhľadúva nejakú dokumentáciu, nejaké podklady alebo doplnkové informácie. Sociálne médiá umožňujú vytvoriť pre projekty vlastné stránky, na ktorých budú všetky relevantné dokumenty „zavesené“ a ktoré budú napojené na sieť odborníkov na iných projektoch, aby prebiehala výmena skúseností aj medzi jednotlivými projektmi.

Príkladom môže byť stránka firmy Graymont. Graymont ťaží minerály. Svoju stránku o projektoch použila firma na to, aby konsolidovala blogy svojich zamestnancov, aby vytvorila linky ku kritickým informáciám a aby umožnila aj fotodokumentáciu pokroku v jednotlivých projektoch. K záznamom na stránke mohli prebiehať diskusie, čím projektový tím dostával doplnkové informácie aj od pracovníkov, ktorí sa na projekte priamo nezúčastňovali.

Onboarding

Onboarding, teda prijímanie a adaptácia nových pracovníkov je posledná oblasť, v ktorej sa dnes sociálne médiá používajú s veľkým úspechom. Obvykle je nováčik vo firme celkom nezorientovaný a niekedy trvá týždne, než zistí, kde sa ako dostane k potrebným informáciám, aký je nepísaný kódex firmy, ako sa stavia firma k veciam a podobne. Ak zapojíme do procesu sociálne médiá, môžu sa nováčikovia networkovať so svojimi novými kolegami a môžu sa dozvedieť z ich blogov a diskusií odpoveď aj na tie otázky, ktoré sa obvykle hanbia klásť. Navyše ak sociálna sieť v podniku používa kontá pracovníkov s fotografiami, nováčik sa oveľa rýchlejšie dostane do obrazu, kto je kto, a naučí sa dôverovať aj ľuďom z iných útvarov.

Helena Reháková: „Pri takomto použití sociálnych sietí v podniku sa postupne strhávajú bariéry medzi jednotlivými útvarmi. V minulosti sedel pracovník na svojej stoličke v svojej kancelárii a okolo mal svojich priamych kolegov. Na sociálnej sieti hovorí s ľuďmi z iných útvarov, vie, ako vyzerajú, čo ich trápi a čo ich zaujíma. Odrazu si vie takmer ku každému nájsť prístup a spolupráca je nielen možná, ale dokonca spojená s istým dychtivým očakávaním – aký bude človek, ktorého už chvíľu poznám zo siete, v realite?“

Ale… stojí to pracovný čas

Než sa podnik rozhodne ísť touto cestou, musí si ozrejmiť, že výhody využívania sociálnych sietí nesú so sebou aj isté nevýhody. Jednou z nich je otázka, či investované peniaze prinesú aj želaný nárast produktivity.

Doteraz neexistuje nijaký dôkaz, že by sociálne siete mali reálny ekonomický prínos, tvrdí väčšina expertov. Nebezpečenstvá sú však evidentné: len vo Veľkej Británii spôsobujú zamestnanci, ktorí počas pracovnej doby surfujú po týchto stránkach, škody okolo 8,6 miliónov eur, ako vyrátala britská poradenská agentúra Global Secure Systems. Typický chatovač strávi online približne 30 minút svojho pracovného času denne. Navyše sociálne siete predstavujú pre podniky dodatočné riziká a spôsobujú zvýšenie nákladov na výkonnosť internetového pripojenia. V niektorých podnikoch pohlcujú sociálne siete až tretinu kapacity podnikovej siete.

Takže nie je prekvapivé, že asi polovica podnikov v USA svojim pracovníkom zakazuje návštevy na Facebooku. Zákazy siahajú od tvrdého uzavretia prístupu na túto stránku až po „mäkké“ obmedzenie, ktoré pracovníkom umožňuje navštevovať sociálne siete len počas obednej prestávky alebo po skončení pracovnej doby. Zjavne nie všetci šéfovia sú presvedčení, že nástroje tzv. Webu 2.0 sú prospešné aj pre ich podnik. A pritom prieskum amerického Institute for Corporate Productivity ukázal, že asi 47% pracovníkov používa sociálne siete aj na získavanie nových klientov!

Ale… sociálna sieť môže byť sociálny dynamit

Sociálne siete dokážu urobiť ešte jedno – vyvolávajú sociálne problémy. To sa dozvedela jedna americká učiteľka základnej školy, ktorú nahovorili jej priatelia, aby si vytvorila na Friendsteri profil. a pridala sa k fanúšikom istého festivalu. A odrazu našli žiaci jej profil a prepojenie na skupinu polonahých techno-fanúšikov. Nepomohlo ani, že okamžite všetkých priateľov musela požiadať, aby svoje profily „učesali“. A vzápätí prišiel druhý problém – jej nadriadený ju požiadal, aby aj jeho pridala na svoj zoznam priateľov…

Ale… nepomôže

Sociálne siete postupne dobyjú podniky. Vyžiada si to mladšia generácia, ktorá s nimi vyrastá. Presadia sa ako všetky ostatné novinky predtým: internetová telefónia alebo SMSkovanie. Budú postupne zavádzané, možno s viacerými obmedzeniami, ale nevyhnutne sa na pracovisko dostanú, ak bude chcieť byť zamestnávateľ príťažlivý pre mladú generáciu pracovníkov.

Ak sa teda podnik púšťa touto cestou, mal by si zodpovedať aspoň tie základné otázky:

  • Znamená prechod na sociálne siete v podniku stratu kontroly? Nie, pokiaľ plánujeme sociálnu sieť rozumne a neurobíme ju otvorenú pre všetkých a anonymnú. K istým informáciám by sa mali dostať len isté komunity, iné informácie by mali byť prístupné všetkým. Ale každý musí mať svoju viditeľnú identitu, inak sa diskusie môžu zvrhnúť na nezáväzné špičkovanie.
  • Sociálna sieť je v podstate nekontrolovateľná. Nemôžu na nej vzniknúť situácie, kde by bol podnik právne postihnuteľný? Tomuto sa dá zabrániť, ak si vytvoríme základný kódex fungovania sociálnej siete. To, čo platí pre e-mailový alebo telefonický styk, treba zaviesť aj pre sociálnu sieť. Ale rátajme s tým, že všetky dobrovoľné komunity sú samostatné, živé organizmy a ako také majú tendenciu samoregulácie.
  • Ako zabezpečíme návratnosť investícií do vytvorenia sociálnych sietí? Tak, že sa postaráme, aby sa zapodievali problémami, ktoré trápia náš podnik – ako to urobila Motorola v našom príklade. Vytýčme výzvy a nechajme ľudí problém riešiť. Potom riešenie zaveďme a pozrime sa na úspory. Vyčíslime ich, odmeňme riešiteľov, oslávme výsledok a ukážme tým ostatným, na čo má taká sociálna sieť slúžiť.
  • Ale čo budeme do toho musieť investovať? V podstate je väčšina nástrojov, ktoré potrebujeme, k dispozícii zadarmo, hoci sú aj komplexné podnikové riešenia a široké spektrum možností niekde medzi týmito dvoma pólmi.

Ako na to?

  1. Zavádzajme sociálne siete vtedy, keď nám pomôžu riešiť podnikové problémy, nie preto, aby sme sa pohrali s novými technológiami.
  2. Keď sme definovali problémy, ktoré ideme riešiť, nestarajme sa priveľmi o to, akými nástrojmi ich budeme riešiť. Na prvej priorite sú potreby, aké ideme riešiť – a tie nástroje sa im prispôsobia. (Najmä keď je väčšina z nich k dispozícii zadarmo.)
  3. Nezabudnime, že úspech sociálnej siete bude závisieť od podnikovej kultúry. Ak je kultúra nevhodná, nechoďme touto cestou alebo urobme len maličký pilotný projekt v časti organizácie, kde je kultúra vhodnejšia. Ak bude výsledok výborný, možno sa zmení prístup ostatných útvarov a pracovníkov k tomuto novému nástroju.
  4. Nástroje podriaďme procesu. Cieľom je riešiť podnikové problémy, nie mať špás na sociálnej sieti.
  5. Pozrime si, ako to robia populárne internetové stránky, a nechajme sa inšpirovať.
  6. Dobre vysvetlime novú terminológiu (RSS, mikroblogging, blogovanie).
  7. Neumožnime anonymitu.
  8. Prideľme zodpovednosť za sociálne siete. Nemusí to byť plný úväzok, ale niekto potrebuje niesť zodpovednosť za to, ako sa systém bude vyvíjať.

Checklist: Sociálne médiá v USA: niekoľko čísiel

  • 49% Američanov používa sociálne siete ako Facebook, MySpace a Twitter
  • 74% Američanov vo veku 18-35 rokov má osobné konto na Facebooku alebo MySpace
  • 24% Američanov nad 55 rokov má svoje osobné konto
  • tieto médiá využíva 40% stredoškolákov, ale 55% vysokoškolákov.

Zdroj: Harris Interactive Poll 2009 via FiveStar Development

Checklist: Výhody sociálnych sietí pri zdieľaní poznatkov

  • bezprostredný a okamžitý prístup k informáciám
  • transparentnosť informácií
  • princíp zdieľania vedomostí a skúseností
  • zdieľaná zodpovednosť
  • vzájomná prepojenosť.

Checklist: Oblasti využitia pre sociálne siete v podniku

  • inovácie
  • manažment poznatkov
  • projektová práca
  • prijímanie a adaptácia nových pracovníkov.

 1,701 total views,  3 views today

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.