Základným predpokladom toho, aby bol líder úspešný, je také správanie a komunikácia, ktorými si získa dôveru svojich nasledovníkov.
Dôveru si líder nezíska zo dňa na deň, je to dlhodobý proces, počas ktorého by sa mal líder usilovať o to, aby sa ľudia z prirodzenej opatrnosti dôverovať postupne mohli presvedčiť o tom, že si ich dôveru zaslúži. Názorne to popisuje Judith E. Glaser v jednom z jej konverzačných panelov, kde popisuje postupnosť nadobúdania dôvery medzi ľuďmi. Podobne ako to robí Marshall Goldsmith v knihe What Got You Here Won’t Get You There (Čo vás dostalo sem vás nedostane tam), aj Judith E. Glaser hovorí o takom správaní, ktoré dôveru oslabuje a zároveň odporúča spôsoby konverzácie, ktoré dôveru posilňujú.
V tejto časti sa sústredím práve na tie zlozvyky, ktoré oslabujú dôveru v lídra. Spôsoby konverzácie, ktoré by tieto zlozvyky mali eliminovať odporúčam všetkým klientom a snažím sa nimi riadiť aj ja. Opäť považujem za potrebné zdôrazniť, že slepé škvrny, ako o nich píšem, sú iba potenciálnou hrozbou. Nie každý človek so spomínanými silnými talentmi musí mať problém s uvádzanými zlozvykmi.
Potreba povedať všetkým, akí sme bystrí
Toto je ďalšia podoba potreby vyhrávať. Mnoho ľudí pociťuje potrebu dokázať sebe i druhým, že sú najmúdrejší v miestnosti. Ako povedal nedávno zosnulý Jack Welch, čím vyšší manažér ste, tým častejšie musíte byť pripravený na to, že ste najmenej informovaný človek v miestnosti. A to si môžete byť istí, že Jack Welch chcel vždy vyhrávať, o čom nakoniec svedčí aj názov jednej z jeho kníh. Lídri, ktorí trpia týmto zlozvykom, to dávajú najavo rôznymi spôsobmi. Keď niekto hovorí to, čo už vedia, prejavujú svoju netrpezlivosť alebo priamo povedia, že to nepotrebujú počuť, v horšom prípade, že sú 5 krokov popredu. Líder by si mal v takomto prípade zahryznúť do jazyka a spýtať sa sám seba, akú hodnotu má to, čo chce práve povedať. Takto rýchlo zistí, že žiadnu a namiesto toho stačí povedať ďakujem. Takéto správanie totiž motivuje ľudí k tomu, aby pokračovali v diskusii a zvyšuje sa pravdepodobnosť toho, že sa líder dozvie aj niečo nové. V opačnom prípade si ľudia rozmyslia, či budú riskovať opakovanie demonštrácie bystrosti šéfa.
Paradoxne, práve v slepých miestach talentu Communication vidím najväčšiu hrozbu tohto zlozvyku. Lídri s týmto talentom majú totiž niekedy tendenciu monopolizovať diskusiu a počúvať niečo, čo už vedia, je vodou na mlyn tohto zlozvyku. Namiesto preberania iniciatívy v rozhovore by mali aktívnejšie počúvať a pýtať sa napr. otázky typu „Čo by sa stalo, ak…?“. Takto sa zo signálu „ja viem, čo mi hovoríš“ môže líder posunúť do objavovania niečoho nového.
Nechávanie si informácií pre seba
Žijeme v dobe, kedy má moc ten, kto má informácie. Chránenie informácií pre seba však nepridáva žiadnu hodnotu. Úmysel nie jedinou príčinou zadržiavania informácií. Žijeme v dobe, keď sú ľudia čoraz viac zaneprázdnení. Či už je dôvodom nezdieľania informácií snaha zachovať si moc alebo to je nedostatok času, dôveru posilňujeme zásadne tým, že informácie zdieľame. Pochopiteľne, mám na mysli tie informácie, ktoré môžu byť užitočné pre členov tímu k tomu, aby mohli prispieť k tvorbe hodnoty. Tu si spomínam aj na radu môjho bývalého mentora. Keď nedostaneš informáciu, ktorú potrebuješ alebo ktorá Ti bola sľúbená, vypýtaj si ju. Ako sa hovorí, keď nejde hora k Mohamedovi, musí Mohamed k hore.
Je viac talentov, ktorých slepé miesta môžu viesť k nezdieľaniu informácií. Nezdravá súťaživosť talentu Competition nielen že môže spôsobiť úmyselné zatajovanie informácií, ale v extrémnych prípadoch takíto ľudia zámerne poskytnú nesprávne alebo neúplné informácie. Lídri s talentom Significance majú niekedy problém priznať, že si s niečím nevedia poradiť a ohrozujú tak napredovanie celého tímu, ktorý s takým niečím nepočíta. Lídrom s talentmi Achiever, Activator a Arranger zas hrozí to, že kvôli svojej zaneprázdnenosti, resp. sklonu k multitaskingu môžu na odovzdanie potrebných informácií pozabudnúť.
Zlyhanie vyjadriť vďačnosť
Keď vychovávame deti k slušnosti začíname obyčajne slovkom ďakujem. Všimli ste si, že ako starneme, používame toto slovo čoraz menej? Česť výnimkám. Je pravda, že v časoch, keď dominuje ľahostajnosť, sebectvo a arogancia, príležitostí na poďakovanie máme stále menej. Ale práve preto by sme nemali premrhať žiadnu šancu, aby sme sa poďakovali za prejavený záujem alebo snahu prispieť. Stačí tak málo, jedno slovo – ďakujem. Stalo sa vám, že pri vašej úprimnej snahe s niečím alebo niekomu pomôcť sa niekto spýtal, že čo z toho máte? Alebo ešte horšie, že si začal domýšľať, čo z toho máte? Lídri by mali namiesto posudzovania pohnútok viac oceňovať snahu a angažovanosť. Takéto správanie je dôležitým stavebným kameňom pri budovaní dôvery a malo by byť dôležitou časťou budovaniu charakteru lídrov.
Slepé miesto talentu Deliberative je asi najviac náchylné na otáľanie s vyjadrením vďačnosti. Lídri s týmto talentom niekedy robia dojem, akoby im za prejavenie vďačnosti bolo treba platiť. Nebuďte na nich prísni, nemyslia to zle. Latka ich predstáv o tom, čo si zaslúži vyjadriť vďačnosť, je postavená oveľa vyššie, ako to má väčšina iných ľudí.
V dvoch nasledujúcich častiach sa budem venovať ďalším zlozvykom.
Ivan Košalko
Ivan Košalko inšpiruje ľudí, rozvíja ich profesionálny potenciál a spolu s nimi nachádza ten najlepší spôsob, ako pracovať a žiť.
1,101 total views, 3 views today
