Zlozvyky, ktoré som si vybral z knihy Marshalla Goldsmitha What Got You Here Won’t Get You There (Čo vás dostalo sem vás nedostane tam) ako tému štvrtej časti tejto minisérie, mi nástojčivo pripomenuli inú knihu z mojej knižnice. Je ňou Extrémne vlastníctvo od Jocka Willinka a Leifa Babina, bývalých dôstojníkov elitnej jednotky NAVY Seals. Ako už názov hovorí, dobrí lídri by si mali uvedomiť, že za všetko, čo vyprodukujú ich tímy, prípadne celé organizácie, nesú plnú a nedeliteľnú zodpovednosť.
V tejto časti teda bude reč o tých zlozvykoch, ktorými sa lídri snažia zbaviť sa svojej zodpovednosti, keď sa niečo nepodarí. Tak ako vždy, považujem za potrebné zdôrazniť, že slepé škvrny sú iba potenciálnou hrozbou. Nie každý človek so spomínanými silnými talentmi musí mať problém s uvádzanými zlozvykmi.
Výhovorky
Trápne výhovorky delíme na neohrabané a na slabé. Neohrabané výhovorky sú tie, keď sa snažíme zvaliť vinu na niekoho iného. Ak zabudnete na nejaké stretnutie a snažíte sa to zvaliť na svoju asistentku alebo asistenta, je to v prvom rade veľmi priehľadné a ak by to aj hneď bola pravda, je to váš problém. Zrejme vám nefunguje komunikácia – jednoznačne problém šéfa. Možno bola vaša asistentka v strese z nejakého vážneho rodinného dôvodu – vtedy sa šéfovi patrí podržať jej chrbát. A keby to bola naozaj jej hrubá chyba, tak ste si zrejme vybrali neschopnú asistentku – zas problém šéfa. Ak sa stala hocijaká iná chyba, tu je zoznam hneď niekoľkých možností, čo ste mohli ako šéf urobiť zle. Tento zoznam zďaleka nie je úplný.
- Nedostatočne ste vysvetlili úlohu.
- Nepresvedčili ste sa, že váš podriadený úlohu pochopil.
- Neurobili ste všetko preto, aby bol váš podriadený schopný úlohu splniť (zdroje, zručnosti).
- Delegovali ste úlohu nesprávnemu človeku.
- Neurobili ste všetko preto, aby fungovala potrebná súčinnosť tímu.
Slabé výhovorky sú tie, keď líder povie niečo ako: „No viete, ja som už raz taký“ (prchký, roztržitý, netrpezlivý a pod.) Keď sa budete nabudúce počuť, že hovoríte niečo také, spýtajte sa sami seba: „Prečo som taký a čo s tým mienim robiť?“
Jedno zo slepých miest talentu Achiever je to, že si naloží na chrbát priveľa povinností a potom ich nestíha plniť. Nielen klientom s týmto talentom, ale bez výnimky všetkým odporúčam nesľubovať nič, pokiaľ nemáte pred sebou kalendár, do ktorého si okamžite zaznačíte sľúbený termín. Pokiaľ túto činnosť delegujete, pravdepodobnosť, že sa tento termín nedostane do vášho kalendára, sa blíži k nule, ale aj tak nezaškodí skontrolovať si, ako delegovaná činnosť dopadla. Riziku, že dôjde ku konfliktu v kalendári, sa dosť často vystavujú aj ľudia s talentom Adaptability.
Odmietanie ospravedlniť sa a vysloviť ľútosť
Takéto správanie lídrov sa dá interpretovať tak, ako keby nosili tričko s nápisom „Nerešpektujem vás.“ To je zlé, keďže jedno z najdôležitejších očakávaní od lídrov je práve to, že sa o svojich ľudí budú starať. Keď je lídrom trápne priznať si chybu, ktorá spôsobila ujmu ich ľuďom, následky sú dlhotrvajúce a ničivé. A pritom to je také jednoduché. Akonáhle si líder prizná chybu a ospravedlní sa, na minulosť sa rýchlo zabudne a svojich ľudí si získa. Názorne to predviedol Jocko Willink v svojej TED prezentácii, keď sa jeho vojaci navzájom ostreľovali so spojencami z irackej armády.
Práve slepé miesto talentu Command môže spôsobiť, že sa stane chyba, ktorej si lídri vôbec nie sú vedomí. Je to vtedy, keď dajú príkaz a nepýtajú sa na prípadné hrozby svojich podriadených. Presne to isté sa môže stať aj lídrom s talentom Self-assurance.
Posadnutosť cieľmi
Posadnutosť kľúčovými indikátormi výkonnosti (KPI) môže tiež napáchať nedozerné škody. Odstrašujúcim príkladom je príbeh americkej banky Wells Fargo, o čom sa môžete dozvedieť viac v seriáli Netflixu Dirty Money. Úsmevný je príbeh jednej americkej siete rýchleho občerstvenia, ktorej jedna prevádzka si zobrala ukazovateľ hospodárnosti kurčiat (pomer predaného mäsa k vyhodenému) k srdcu tak, že 3,5 hodiny pred záverečnou už nedávali grilovať žiadne kura a ako jediní opakovane dosahovali 100%-nú hospodárnosť. Keď sa konzultant opýtal manažéra reštaurácie, čo na to hovoria zákazníci, ktorým už nemajú čo ponúknuť, dozvedel sa, že sú napajedení a mnohí už nikdy neprídu, ale že to je iný príbeh. Oni sú hodnotení podľa hospodárnosti kurčiat a o to predsa ide. Samozrejme, oveľa väčšie škody sa napáchajú, keď lídri v mene plnenia cieľov nútia ľudí robiť veci, ktoré škodia zdraviu, odporujú zákonom, ničia životné prostredie a pod. Pochopiteľne, každá firma musí mať určité ciele, problémom je však to, keď krátkodobé ciele majú prednosť pred dlhodobými a najhoršie je to vtedy, keď trvalo udržateľný rozvoj je neznámym pojmom.
Keďže sa s fenoménom posadnutosti cieľmi stretávame veľmi často, asi nebude prekvapením, keď napíšem, že existuje plejáda talentov, ktorých slepé miesta sú hrozbami tohto neduhu. Talent Achiever môže mať tendenciu nútiť iných pracovať tempom, ktoré nie sú schopní dlhodobo zvládnuť, čo sa stáva najmä vtedy, keď ľudia vnímajú svoje zamestnanie iba ako prostriedok obživy. Lídri s talentom Belief môžu mať niekedy tendenciu pokladať sa za osvietencov a dosiahnutiu svojich cieľov podriadia úplne všetko. Príkladom sú diktátorské režimy, ale aj v biznise poznáme príklady lídrov, ktorých jediným cieľom bolo dosiahnuť čísla a výsledkom bolo nezriedka to, že keď odnaučili koňa žrať, zdochol. Takémuto sebaklamu sú náchylní aj ľudia s talentmi Consistency, Competition, Discipline, Focus, Harmony, Maximizer, Responsibility a Self-assurance, pričom každý talent je k tomu motivovaný iným spôsobom.
Nasledujúcim článkom ešte neukončíme pohľad na zlozvyky lídrov cez slepé miesta talentov. Téme sa budeme venovať aj v niekoľkých ďalších číslach, pretože zoznam zlozvykov, ako ich popisuje Marshall Goldsmith, zďaleka nie je konečný.
Ivan Košalko
Ivan Košalko inšpiruje ľudí, rozvíja ich profesionálny potenciál a spolu s nimi nachádza ten najlepší spôsob, ako pracovať a žiť.
1,037 total views, 1 views today