Tentokrát som sa inšpiroval knihou Davida L. Dotlicha a Petra C. Caira Prečo riaditelia zlyhávajú (Why CEOs Fail). Autori popisujú jedenásť dôvodov, ktoré môžu „vykoľajiť“ efektívnosť lídrov.
Keďže sa teraz intenzívne venujem emocionálnej inteligencii v kontexte biznisu a vodcovstva, v posledných dvoch častiach tejto série článkov sa budem zamýšľať nielen nad slepými škvrnami talentov, ktoré môžu byť zodpovedné za niektoré z týchto vykoľajení, ale i nad zručnosťami emocionálnej inteligencie[1], ktorých nezvládnutie môže byť takisto príčinou zlyhania lídrov. A nevyhnem sa ani téme nasadzovania brnení v snahe nepriznať si zraniteľnosť.
Povýšenosť
Prvá vec, ktorá človeka napadne pri slove povýšenosť je nezvládnuté ego. To, že líder bude podceňovať nielen svojich ľudí, ale čo je možno ešte horšie, svojich obchodných partnerov, hrozí u tých talentov z domény ovplyvňovania, ktorým hovorím ťažké. Ťažké preto, lebo pokiaľ tieto talenty ovládajú nás, hrozí značné riziko, že budeme pôsobiť ako arogantní vševedkovia. To hrozí predovšetkým nezvládnutému talentu Self-assurance. Talentu Command hrozí snaha mať vždy posledné slovo, a preto si treba dať pozor, aby líder s týmto talentom ponechal ľuďom dostatok voľnosti a neskĺzol do „mikromanažmentu“. Tento talent má potenciál, že bude mať v svojom repertoári celú plejádu brnení, aby neprejavil svoju zraniteľnosť. Spomeniem schovávanie sa za cynizmus, neprimerané množstvo predpisov a kontrolu ich dodržiavania, ale najnepríjemnejšie bude asi vedenie vychádzajúce z ublíženia. Talent Significance môže ľahko premeniť svoj strach a neistotu na zbraň. Lídri sú vystavení riziku, že budú povýšeneckí aj vtedy, keď sa ich silná rozhodnosť a potreba ovplyvňovať iných spojí s nízkou empatiou a prispôsobivosťou.
Melodráma
Prisilné ego sa podpisuje aj pod potrebu byť v centre pozornosti za každú cenu, a tu hrajú prím slepé miesta talentov Competition a Significance. Nečudoval by som sa, keby sa práve tieto nezvládnuté talenty podpísali pod nechutný záver prezidentského účinkovania Donalda Trumpa, ktorý sa snažil vyhrať voľby naozaj za každú cenu, čo prispelo k tomu, že nakoniec porazil sám seba. A to aj preto, lebo mu vždy išlo predovšetkým o seba (slepé miesto talentu Significance), čo nezabudol zdôrazniť v príhovore počas nájazdu na budovu kongresu. Žiaľ, nasadil si jedno z najhorších brnení – Rozdrv alebo budeš rozdrvený. Domnievam sa, že u tohto politika by sme našli túto kombináciu zručností emocionálnej inteligencie: Extrémne silná vnútorná motivácia a potreba ovplyvňovať iných spojená s minimálnym rešpektovaním pravidiel.
Prehnaná opatrnosť
Toto je vykoľajenie z opačného konca, kde ego nehrá žiadnu negatívnu rolu. Veľmi pravdepodobnou príčinou otáľania s rozhodnutím bude slepé miesto talentu Deliberative a pokiaľ bude podporené aj nízkou rozhodnosťou v kombinácii so silnými empatickými zručnosťami, nešťastie je na svete. Lídri s takouto výbavou asi nebudú vhodnými typmi na riešenie krízových situácií. Lídri s talentom Harmony si musia dávať pozor, aby nenechávali nebezpečné konflikty nepovšimnuté. Nechuť k riešeniu konfliktov môže byť podporená aj príliš veľkou ochotou prispôsobovať sa, a to aj situáciám, ktoré si vyžadujú razantný zásah.
Návyková nedôverčivosť
Toto je snáď to najhoršie, čo sa môže lídrovi prihodiť, nehovoriac o tom, ako to pôsobí na jeho nasledovníkov. Dôvera je totiž základným predpokladom spolupráce. Bez dôvery sa vlastne o spolupráci ani nedá hovoriť a pokiaľ s tým líder rýchlo nezačne niečo robiť, nebude dlho trvať a nebude mať žiadnych nasledovníkov. Slepé miesto talentu Analytical hrozí tým, že líder bude svojimi neustálymi otázkami iritovať ľudí nad únosnú mieru. Žiaľ, nízka angažovanosť, ľahostajnosť a sebectvo spolu s podceňovaním potreby neustáleho vzdelávania u mnohých ľudí je živnou pôdou pre nedôverčivý prístup lídrov. Pod nedôverčivosť sa môže podpísať aj brnenie vo forme snahy o perfekcionizmus. Výzvt emocionálnej inteligencie spočívajú v tom, že konflikty hrozia v prípade, že musia spolupracovať ľudia, ktorých zvládnutie zručností je na opačných koncoch spektra. Aj keď sú jednotlivé zručnosti emocionálnej inteligencie extrémne vyvinuté, môže to spôsobiť napätie, najmä ak medzi dobre vyvinuté zručnosti nepatrí prispôsobivosť a empatia. Extrémna svedomitosť, či už to je potreba dodržiavať predpísané štruktúry alebo pravidlá sa môže javiť ako nepríjemná nedôverčivosť. Ako odporúča Kevin Kruse v svoje knihe Veľkí lídri nemajú žiadne pravidlá, v prostredí dôvery by mali postačiť jasne komunikované štandardy. Pekným príkladom je skúsenosť môjho priateľa, ktorý si vystačil s jedným jediným pravidlom, ktoré znelo takto. Predstavte si, že vaše rozhodnutie alebo váš skutok bude zajtra medzi hlavnými titulkami v miestnych novinách.
V budúcom čísle sa budem venovať ďalším štyrom nástrahám, ktorých by si mali byť lídri vedomí.
[1] Používam model EBW (Emotions and Behaviours at Work)
2,793 total views, 3 views today
