Izraelskí biznismeni sú po celom svete známi svojimi úžasnými inovatívnymi nápadmi. Preto nie je prekvapivé, že majú záujem spolupracovať s obchodnými partnermi zo Strednej Európy. Obchodná spolupráca sa týka produktov a riešení, ale dochádza počas nej aj k intenzívnej medzikultúrnej komunikácii – a niekedy aj nedorozumeniam.
Než sa stretnete a začnete spoločne prejednávať obchodnú spoluprácu, mali by ste si najprv zodpovedať otázku, kde dochádza ku kolíziám medzi izraelskou, českou a slovenskou obchodnou kultúrou.
Čo značí „neformálny“ v izraelskej kultúre?
Neformálnosť sa v izraelskej kultúre prejavuje rôznymi spôsobmi: neformálnym oblečením na pracovisku, rovnostárskym vyjadrovaním názoru medzi pracovníkmi na rôznych úrovniach organizácie, či nenútenosťou pri používaní prezývok a osobných otázkach.
Izraelčania sa cíti veľmi nenútene v prítomnosti svojich manažérov. Mladý zamestnanec bez problémov môže protirečiť a argumentovať so svojím nadriadeným, dokonca i v prítomnosti iných kolegov. Kolegovia a manažéri pochádzajúci z hierarchickejších kultúr (napr. maďarská, česká či slovenská) to môžu vnímať ako drzé a neslušné. Strední a vrcholoví manažéri ešte stále nie sú pripravení byť neformálni pri zdravení či komunikácii. Ak vedú delegáciu, uprednostnia diskutovať veci s ľuďmi svojej úrovne – a to aj vtedy, ak sa nedelia o technické dáta čo profesionálnu mienku. Riadia priebeh vyjednávania a očakávajú, že sa k nim budú správať ako k ľuďom s rozhodovacou právomocou.
Moja izraelská kolegyňa Osnat Lautmanová odporúča: „Moja rada pre manažérov v kontakte s izraelskou kultúrou je kaskádovať moc nadol, pretože toto bude motivovať vašich izraelských zamestnancov a vyslúži vám to úctu za to, že im dôverujete a dávate im výzvy.“
Čo potrebujú podnikatelia vedieť o izraelskom štýle komunikácie?
Izrealci sú nielen neformálni, ale sú aj veľmi priami. Používajú veľmi priamy štýl reči. To zahŕňa otvorené vyjadrovanie, jednoduchú a jasnú komunikáciu a rozhovory poznačené rýchlym prechodom z jednej veci na druhú.
V Česku, na Slovensku a v Maďarsku vedú ľudia rozhovor tak, že hovoria striedavo. To značí, že počúvajúci počká, až hovoriaci dohovorí, než povie svoj názor. V Izraeli je oveľa prípustnejšie skákať si do reči a prerušiť hovoriaceho. To, čo na nepriame kultúry pôsobí hrubo až šokujúco, je len prejav nadšenia a záujmu o vec, o ktorej Izraelčania práve hovoria.
Tento komunikačný štýl však neznamená, že by sa Neizraelčan nedostal k slovu! Skôr naopak, počas stretnutí a on-line konferencií by Česi, Slováci a Maďari mali vystúpiť zo svojej zóny komfortu a mohli v pohode prerušiť svojich izraelských kolegov, ak sa chcú podeliť o svoj názor. A Izraelčania aj očakávajú, že ich partneri budú zdieľať svoje názory, čiže že sa ozvú, keď majú čo povedať! Slováci, Česi a Maďari skôr majú tendenciu čakať na voľnú prestávku v reči. Ak však spolupracujú s Izraelčanmi, mali by prevziať iniciatívu a „vybojovať“ si svoj priestor.
Pri porovnávaní komunikačného štýlu Čechov a Slovákov s Izraelčanmi vychádza z porovnania izraelská kultúra ako „hlasná“ – čo do hlasitosti, doskakovačného tónu, emocionality, temperamentu, „hlučnej“ reči tela vrátane veľkej gestikulácie rukami a celými pažami. Slovenský a český komunikačný štýl je menej „extrovertovaný“. V rámci slušného správania sa od Čechov a Slovákov vyžaduje, aby si kontrolovali svoj hlas. Nepoužívajú expresívnu reč tela a priame kultúry sa často len dohadujú, čo sa deje za ich „maskou“. Izraelské priamočiare otázky ich môžu zneistiť.
Izraelčania sú kreatívni, prispôsobiví a snažia sa myslieť vždy za hranice bežného pohľadu.
To značí, že sa nedržia úporne existujúceho plánu, ale stále ho prepracovávajú a menia, až kým sa nedosiahne želaný výsledok – hlavne s ohľadom na problémy a zmeny, ktoré sa môžu vyskytnúť po ceste. Kultúry vyhýbajúce sa riziku ako Nemci a Rakúšania majú niekedy problémy s českými, slovenskými či maďarskými improvizáciami, avšak Česi, Slováci a Maďari zas majú problémy s improvizáciami Izraelčanov. Sústavné zmeny cieľov a nové zlepšenia v nich môžu vyvolávať pocit chaosu a môžu sa úporne snažiť nájsť aspoň jedno pravidlo, ktorého by sa mohli držať.
A ako narábať s medzikultúrnymi odlišnosťami medzi izraelskou kultúrou a českou, slovenskou či maďarskou kultúrou? Odporúčam oboznámiť sa s novou kultúrou, porozumieť jej a brať ju ako úžasný zdroj nápadov a inovácií. Inými slovami, absolvovať medzikultúrny tréning a byť pripravení čeliť medzikultúrnym ťažkostiam a upraviť svoje vlastné kultúrne závislé reakcie. Obvykle posudzujeme ľudí na základe noriem, hodnôt a správaní bežných pre našu vlastnú kultúru. Treba hodne úsilia, aby sme si rozvinuli kultúrne povedomie a boli kultúrne citliví voči iným kultúram. Je to však možné a mnoho úspešných globálnych lídrov si uvedomuje medzikultúrne rozdiely a ich dopad na biznis.
Článok vznikol v spolupráci s Osnat Lautmanovou: Osnat je odborník na medzikultúrne otázky a zakladateľka OLM-Consulting. S plným nasadením sa venuje rôznym kultúram a pomáha ľuďom prekonať medzikultúrne bariéry. Podporuje mnoho organizácií a jedincov pri nadväzovaní úspešnej spolupráce s Izraelčanmi bez nedorozumení a s maximalizáciou hodnoty vznikajúcej kombináciou inovatívneho izraelského ducha s multikultúrnym prostredím.
Eva Gáboríková už vyše 15 rokov pôsobí ako medzikultúrny poradca a podporuje podniky tréningami a workshopmi v Európe, USA a Ázii. Pri práci pre medzinárodné firmy, tímy a rôzne kultúry inšpiruje klientov, aby si nachádzali spôsob, ako zaobchádzať s výzvami medzikultúrnej komunikácie a rozdielmi medzi kultúrami. Radí podnikom, ako si udržať talentovaných pracovníkov a vytvoriť úspešnú medzikultúrnu komunikáciu medzi lídrami a tímami. V roku 2016 a 2018 získala „Great Award“ v súťaži trénerov a poradcov z USA, Európy a Ázie. Zastihnete ju na egaborikova@gmail.com alebo www.evagaborikova.eu.
Eva Gáboríková
PaedDr. Eva Gáboríková, M.A., PhD., tréner a kouč medzikultúrnej komunikácie a spolupráce, organizuje workshopy, team-buildingy a koučing pre obchodné spoločnosti, multikultúrne pracovné tímy a vrcholových manažérov. Jej tréningy sú zamerané na rozvoj interkultúrnych kompetencií, kultúrnej diverzity, inklúzie a agility.
4,548 total views, 3 views today
