Často, keď sa veci kazia, viníme z toho nedostatky v komunikácii. Skrývajú sa za pobabraným uvádzaním výrobkov na trh, mizerným zákazníckym servisom čo podráždenými podielnikmi. Dokonca aj športové tímy, keď prehrajú, to často označujú ako “zlyhala komunikácia”.
Najčastejšie pripisujeme zlyhávanie komunikácie organizácii ako celku. Niekedy to môže byť pravda, ale nezriedka nesú hlavný podiel viny na zlyhávaní komunikácie práve jedinci v rámci systému, nie systém ako taký. Môžete mať sebalepšie vymyslený tok správ, keď si niekto nedá tú námahu, aby ho dodržal, alebo vyhodnotí situáciu nesprávne a pustí do obehu zavádzajúce informácie.
Tu je niekoľko prejavov, ktoré stoja za mnohými problémami v komunikácii:
Nemám čas Zhovárať sa!
Manažéri sú veľmi zaneprázdnený národ…Majú veľa povinností a neúnosne krátke časové limity na to, aby ich naplnili. preto majú tendenciu svoju komunikáciu obmedzovať na rozprávanie, ale už nie na načúvanie – a teda ani na poučenie sa a zmúdrievanie (svoje vlastné i tímové). A povedzme si pravdu: jediné rýchle prenesenie informácií je všeličo iné, ale nie komunikácia.
Dotoho si nedám kafrať!
Úspešné organizácie sa snažia dosiahnuť transparentnosť a inklúziu. Ale nie všetci manažéri sa cítia podobne; niektorí si nechávajú časť informácií pre seba a posúvajú podriadeným len to najnutnejšie. Môže to byť niekedy zábudlivosť, ale oveľa častejšie sa pod to podpisuje strach zo straty kontroly. Informácie využíva manažér ako nástroj ovládania iných, aby mu nebodaj neprerástli cez hlavu.
Ide o môj válov!
Zdieľanie či nezdieľanie informácií môže byť nástroj moci. Povedzme že zistíte nejakú informáciu, ktorá by pomohla odstrániť kritické úzke hrdlo vo firme. Chcete sa o ňu podeliť, ale váš nadriadený vám to zakáže. Prečo? Pretože tá informácia, ktorú by ste zdieľali, by mohla pomôcť jeho politickému “súperovi”, a predsa nebudete pomáhať protivníkovi!
Alebo niekedy môžete zistiť nejakú vnútorné pochybenie vo vašom útvare. Aj to zametie nadriadený pod koberec, pretože by to vrhlo zlé svetlo na jeho vlastnú kompetentnosť.
Nemám čas počúvať ťa!
Za tým stojí preťaženosť – stačí nepočúvať rušivý podnet a on zmizne. Dochádza k tomu, keď vrcholový manažment spustí nadol tak veľa informácií, že nižšie vrstvy jednoducho “vypnú uši”. Niekedy sa vypnú aj preto, že nie sú ochotní niečo meniť, ale najčastejšie len preto, že nedokážu spracovať záľahu podnetov.
To nie je môj problém!
Manažment aj vníma nedostatky v komunikácii, ale nerobí nič na to, aby ich odstránil. Prípadne problém posunie HR útvaru, nech s tým “niečo urobí”, napríklad nejaký “komunikačný tréning pre podriadených”. A porady aj naďalej trvajú dlhšie, než treba, je ich viac, než je užitočné, každý dáva z alibizmu do mailov do kópie polovičku firmy, maily sa nečítajú a ľudia sú neinformovaní napriek tomu, že ich večne niekto o niečom informuje.
Čo ak niečo z toho robíte?
Predovšetkým si treba priznať, že tieto problémy máte. Preberte zodpovednosť za to, čo dokážete zmeniť. Staňte sa lepším poslucháčom a znížte množstvo informácií, ktorými svojich ľudí zavaľujete.
Zmeňte aj svoj postoj ku komunikácii. Staňte sa prístupnými pre svojich podriadených i pre celý tím. Diskutujte spoločne nápady. Celkom otvorene dajte najavo, že ak vzniknú komunikačné šumy alebo straty informácií, tak je to problém každého jedného z nich! Len takto sa budú cítiť povinní udržiavať hladký chod komunikácie aj oni.
Ak si niektorí kolegovia budujú domíniá, tak im ich zrušte v tej miere, v ktorej môžete – začnite s inými útvarmi komunikovať o veciach, ktoré na váš útvar majú dopad, a vybudujte si pevný komunikačný kanál s konkrétnymi zodpovednosťami. Zdieľajte s nimi informácie a žiadajte od nich informácie. Neprestaňte komunikovať a čakať, že váš nedostatok informácií začne riešiť niekto iný.
Podľa článku Johna Baldoniho Communicate or else…
2,385 total views, 3 views today
