Nepodporujte klebetenie na pracovisku!

Trochu klebetenia nezaškodí? A veru hej! Klebety prichádzajú v mnohých podobách: nezáväzné povedačky pri káve, e-mailové komentáre, krivé pohľady či priame ohováranie. A nezávisle od média sa časom dokážu zvrhnúť z neškodného „kvákania“ na niečo oveľa horšie – na podrývanie sebahodnoty iných ľudí.

Klebety majú negatívny vplyv na pracovnú morálku a výkonnosť pracovníkov, môžu viesť k práceneschopnosti, k odchodu schopných ľudí, k vnútornej výpovedi alebo otvorenému „protifilstvu“ a celkove výrazne zhoršujú pracovné prostredie, ak im nezamedzíte. A je jedno, či ste manažér alebo obyčajný „pracant“ – podstata klebiet je v tom, že ak im nezabránime všetci, všetci sa môžeme stať potenciálnou obeťou najbližšieho klebetného výpadu. To, čo začalo ako „pikoška“ o niekom inom, sa totiž rýchlo zvrhne na ohyzdné ohováranie poza náš vlastný chrbát: „Videla si, ako sa Mária smiala na tej pikoške o Janovi? Tá to teda potrebuje! Do tváre sa mu líška, samý Janíčko sem, Janíčko tam, ale poza chrbát ju teší, keď sa naňho dozvie kadejakú špinu!“ A jediným zdrojom klebety bolo len to, že Mária sa neohradila a klebetu si vypočula.

Klebety nie sú nevinné.

Klebety nie sú nevinné. Vznikajú v hlavách ľudí, ktorí nenávidia iných ľudí, cítia sa menejcenní a závidia. Pre klebetníka je jedno, kto je obeťou. On potrebuje niekoho ohovárať, aby si vylepšil svoj vlastný obraz o sebe. Je mu jedno, koho ohovára. Nikdy sa nespoliehajte, že ste s klebetníkom zadobre! Je jedno, ako zadobre ste vy s ním, on nie je zadobre s nikým na tomto svete – ani so sebou samým… A preto bez ostychu a výčitiek svedomia ohovorí pri najbližšej príležitosti aj vás.

Klebetníkov treba izolovať.

Klebety neslobodno trpieť. Tým, že načúvame, podnecujeme klebetníka k ďalšiemu klebeteniu (a pamätajte si, to najbližšie klebetenie môže byť celkom dobre aj o vás). Jediné, čo ho zastaví, sú hluché uši a totálny nezáujem. Nesmie mať nikoho, kto by ho počúval. Klebetníkov treba izolovať.

A ak už klebetiť začal? Čo potom? Tu sú tri tipy:

  1. Zmeňte tému.

Buďte pripravení a noste v mysli so sebou nejakú pozitívnu tému pre klebetníka. Má dcéru alebo syna, ktorí dosiahli vynikajúce športové úspechy? Len čo sa klebetník nadýchne, nadhoďte túto tému. Väčšina ľudí oveľa radšej bude hovoriť o svojich pozitívach ako o negatívach iných ľudí…

  1. Otvorene odmietnite klebetiť.

Ak rada z bodu 1 nezaberie, otvorene, ale veľmi slušne a nenásilne povedzte: „Nie je mi príjemné hovoriť o Janovi, keď sa k tomu nemôže vyjadriť. Nemohli by sme hovoriť o niečom inom?“

  1. Posledný chod je odchod.

Ak ste len jeden zo skupinky a predošlé dve rady nezabrali, slušne odkráčajte. Robte to vždy, keď sa začne klebetiť. Vysielate tým signál, že vás klebety nezaujímajú. Ak máte nejakú úlohu, na ktorej sa podieľa aj niekto iný z klebetiacich, skúste ho zmienkou o spoločnej úlohe vytiahnuť zo skupinky. Možnože sa vám takto podarí rozbiť celý klebetný krúžok (klebetník vždy potrebuje publikum, inak ho klebety nebavia) – a možno práve zachraňujete nejakú ďalšiu obeť pred klebetami…

 1,268 total views,  1 views today

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.