Obvykle líderstvo umiestňujeme niekam na vrchol pyramídy. Mýty a legendy s ním zaobchádzajú, ako keby bolo výsadou zopár charizmatických jedincov… Nič však nie je viac vzdialené od pravdy ako toto! Líderstvo nie je nič, s čím sa musí človek narodiť.
Lídri, ktorí predurčujú cestu, pomáhajú ľuďom vytvoriť si zdieľanú víziu, testujú procesy na ich platnosť a účinnosť a zaujímajú sa aj o iných, dokážu za sebou zanechávať stopu z mimoriadnych výsledkov.
To, že líderstvo nie je výsadou mála vyvolených, dokladajú štúdie a prieskumy. Líderstvo nie je o tom, kto som alebo nie som alebo odkiaľ pochádzam alebo nepochádzam. Je to o tom, čo robím. Správanie lídra zodpovedá za to, že sa niektorí ľudia cítia vtiahnutí do vecí, že majú radi svoju prácu a pracovisko.
Líderstvo teda nie je o talente, pozícii, titule či moci, autorite, sláve či bohatstve. Nie je o tom, že sme generálni riaditelia, prezidenti, generáli, predsedovia vlád či superstar. A rozhodne nie je hlavne o osobnej charizme.
Obyčajní ľudia, ktorí vedú iných po novátorských chodníčkoch, majú isté spoločné prejavy. Hoci každý typ vodcovstva je sám o sebe unikátny, predsa medzi nimi existuje niečo ako spoločná kostra vzorcov, okolo ktorej sa líderstvo formuje. Dosahovanie mimoriadnych výsledkov spolu s inými ľuďmi obsahuje vždy týchto päť krokov:
- vytýčiť cestu
- nadchnúť iných pre zdieľanú víziu
- spochybniť status quo
- umožniť iným nezávisle konať
- povzbudzovať a dodávať odvahu.
Vodcovstvo je teda istá skupina zručností a ako také sa ho možno naučiť. Tí, ktorí sú najlepšími lídrami, sa súčasne dokážu aj najlepšie učiť.
Vytýčiť cestu
Líderstvo je všade, deje sa dennodenne a môže prichádzať úplne od hocikoho. Je jedno, že nemáte titul alebo pozíciu manažéra – to, či dokážete iných inšpirovať, je vo vašich prejavoch.
Ukážkoví lídri vedia, že ak chcú od svojich ľudí nasadenie a dosahovanie najvyšších štandardov, musia ísť ostatným príkladom a predvádzať v reáli to správanie, ktoré očakávajú od ostatných. Ale na to im musí byť absolútne a jednoznačne jasné, podľa akých princípov fungujú: potrebujú presne poznať svoje hodnoty a zásady. Ak ich totiž nepoznajú a nedokážu si stanoviť očakávania na seba, nedokážu stanoviť ani vhodné očakávania na iných.
Líder si potrebuje nájsť svoj vlastný štýl a nahlas pomenovávať svoje hodnoty cez to, čo robí. Očakáva sa od neho, že bude stáť za svojimi presvedčeniami – tak by mal mať nejaké presvedčenia, za ktorými by si mohol stáť… Krasorečnenie samotné nepostačí. Keď vaši ľudia zisťujú, nakoľko vážne vás a vaše ciele treba brať, oveľa dôležitejšie ako slová je vaše konanie. Výnimoční lídri teda idú príkladom svojimi každodennými činnosťami a žijú v hlbokom presvedčení vo vlastné hodnoty – dennodenne a na očiach všetkých, od ktorých očakávajú, že sa tými hodnotami budú tiež riadiť.
Nadchnúť pre zdieľanú víziu
Keď ľudia opisujú svoje najvýraznejšie líderské zážitky, často spomínajú situácie, kedy si predstavovali vzrušujúcu a veľmi príťažlivú budúcnosť pre svoj podnik. Mali víziu a sny o tom, čo by sa dalo, a to ich priam magneticky ťahalo smerom do budúcnosti.
Sústredením na budúcnosť sa líder odlišuje od tých, čo sa sústreďujú prevažne na prítomnosť. Pritom pod „budúcnosťou“ sa nemyslí najbližších 3-5 rokov, ale dlhodobá vyhliadka s množstvom podnetov, možností a rozvojových ciest.
Lídri však vedia, že nadšenie u ostatných nemožno nariadiť. Musia ho vybudiť tým, že sa ostatní v ich vízii nájdu a radi sa k nej pripoja a prijmú ju za svoju vlastnú. Pri vytváraní vízie nie je dôležitý len výsledok, teda samotná vízia, ale predovšetkým proces, ktorým sa k nej podnik dopracuje. Ľudia si potrebujú vedieť namodelovať, akými myšlienkovými krokmi a skokmi sa líder k svojej vízii dopracoval, a potrebujú k nej pridať aj svoje vlastné videnie, aby sa v neskorších cieľoch potom našli. Líder teda vytvára niečo ako hrubú kostru pre víziu, ale „mäso“ na ňu už obvykle dáva spolu so svojím tímom, aby ich spoločný sen prinášal každému zo zúčastnených niečo dobré, podľa možnosti aby napĺňal nejaký jeho osobný sen.
Skúmanie a spochybňovanie zabehaných vecí
Ak chceme byť lepší ako priemer, potrebujeme nutne veci spochybňovať a testovať na platnosť. S tým sa spája aj potreba prekonávať obdobia strachu a neistoty, spojené so spochybnením zabehaného a vžitého. Väčšina výrazných biznis-lídrov sa počas svojej kariéry potýkala s potrebou meniť zabehaný stav. Nečakali nečinne, až sa na nich usmeje šťastie, ale hľadali príležitosti inovovať, rásť a vylepšovať.
Inovácia pochádza viac z načúvania ako z rozprávania, takže lídri by mali sústavne hľadať mimo seba a svojej organizácie nápovede, čo je nové alebo iné a aké možnosti iní nevnímajú. Niekedy sa nedá predvídať, odkiaľ príde zmena, ale treba behať s otvorenými očami, aby sme zahliadli čo len jej záblesk.
Výrazní lídri taktiež experimentujú a trúfajú si ísť do neznáma. Nie sú spokojní so súčasným stavom. Zato ľudia sa niekedy zdráhajú ísť do ťažko odhadnuteľných situácií a tak lídri musia nejakým spôsobom ošetriť to, že experimentovanie niekedy so sebou nesie aj neúspech. Najčastejšie to robia tak, že menia veci sériou drobných krokov, ktoré vedú k drobným sústavným víťazstvám a dávajú príležitosť učiť sa. To znamená, že potrebujú veľkú víziu vedieť rozdrobiť na malé kúsky, pri ktorých sa budú aj jeho nasledovatelia cítiť pomerne bezpečne. Séria malých víťazstiev dokáže úžasným spôsobom zvýšiť energiu tímu a udrží ho v koľajach aj pri dočasných problémoch a ťažkostiach. Lídri potrebujú ostatným predviesť, že vedia dosahovať svoje ciele – a čím častejšie to predvádzajú, tým viac rastie dôvera v ich vízie.
Umožniť ostatným konať samostatne
Nijaký líder nikdy nedosiahol nič mimoriadne tým, že to robil sám. Veľké sny sa nezmenia na realitu len konaním jedného jediného človeka. Nezávisle od schopností lídra nebude vedieť dotiahnuť do konca veľký projekt bez súčinnosti svojho tímu.
Lídri podporujú spoluprácu a budujú dôveru tým, že zahrnú do projektu všetkých, ktorí ho musia robiť, a nejakým spôsobom aj tých, ktorí s ním budú musieť žiť. Musia sa naučiť dôverovať svojim ľuďom. Keď ľudia cítia zo strany nadriadeného dôveru a dostávajú priestor pre samostatné rozhodovanie, viac autority a viac informácií, s oveľa väčšou pravdepodobnosťou nasadia svoju plnú energiu a vyprodukujú výnimočný výsledok.
Dodávať odvahu
Pri šplhaní na vrchol sa ľudia niekedy vyčerpajú, začnú byť frustrovaní a malomyseľní. Často sa dostaví pokušenie vzdať to. Už drobné prejavy úprimného záujmu dokážu povzbudiť človeka, aby pokračoval, a potiahnu ho o jeden krok ďalej. Líder sa potrebuje starať, aby prostredie podporovalo a vyžadovalo vysoký výkon a aby videlo a oceňovalo výsledky a prínos. Na to treba vytvoriť robustný odmeňovací systém, ktorý je pre pracovníkov motivačný a buduje atmosféru dôvery, ktorá je potrebná pre budúcu výkonnosť tímu i organizácie.
Uznávanie výsledkov a prínosu možno robiť na individuálnej báze alebo tímovo. Môže pozostávať z dramatických alebo celkom jednoduchých aktivít. Podstatné je, že uznávanie pokroku, úspechu, prínosu a výsledku udržiava ľudí sústredených na cieľ a vybudzuje inovatívnosť – členovia tímu sa cítia hodnotní a tento pocit v ľuďoch podnecuje osobnú zaangažovanosť na výsledku, pretože ich meno sa spája s daným projektom. Navyše to vytvára pocit spoločného, lebo ľudia sa cítia ako súčasť víťazného tímu.
Lídri si oceňujú príspevok iných ľudí a vytvárajú okolo seba kultúru, ktorá si vysoko cení hodnoty i víťazstvá. Oslavy a rituály, pokiaľ sa robia úprimne, vytvárajú medzi pracovníkmi silný pocit spoločenstva a kolektívnej identity, ktorý skupine pomáha dostať sa cez menej úspešné časy.
Keď lídri excelujú, vtedy idú príkladom, inšpirujú zdieľanú víziu, spochybňujú zabehané, umožňujú iným samostatne konať a podporujú nasadenie svojich ľudí. A čím viac sa týmto činnostiam venujú, tým lepší sa v nich stávajú a tým pravdepodobnejšie zo svojho tímu dokážu dostať mimoriadne výsledky často až pravidelne.
Podľa Jamesa M. Kouzesa a Barryho Z. Posnera.
2,304 total views, 3 views today
