Majster netradičného myslenia a podnikateľ-inovátor Naveen Jain ukazuje na jeden zásadný rozdiel medzi expertmi a inovátormi: kým expert sa pýta „ako to vyriešime“, inovátor si kladie otázku „prečo to ideme riešiť?“
Pestujte si intelektuálnu zvedavosť
„Deň, kedy prestaneš byť intelektuálne zvedavý, je deň, kedy zomrieš.“ – Naveen Jain
Zvedaví môžeme byť rôznymi spôsobmi – buď nás zaujíma niečo konkrétne, alebo sme zvedaví na čokoľvek, čo skríži našu cestu – z čoho to pozostáva, akú funkciu to má, ako to súvisí s inými vecami… Vtedy hovoríme o intelektuálnej zvedavosti – snahe hromadiť všeobecné poznanie a chápať, ako funguje svet okolo nás.
S touto zvedavosťou sa už rodíme. Deti sa takto učia „používať svet. Intelektuálna zvedavosť nás drží nažive a udržiava nás v pohybe vpred. Je to spôsob, akým sa každodenne učíme, že veci sa dajú zlepšiť.
Neučia nás iní – učíme sa sami
„Život je váš najväčší učiteľ.“ – Naveen Jain
Väčšina ľudí si myslí, že na to, aby sme sa učili, potrebujeme niekoho, kto je mimoriadne úspešný alebo má obrovské skúsenosti. Ak ste však intelektuálne zvedaví, tak každá situácia, ktorú zažijete, s hocijakou inou osobou – aj upratovačkou – vám dokáže obohatiť váš pohľad na život.
Každý z nás z času na čas hľadá mentora. Mentori nie sú zlá vec – ale je to vo vašich vlastných rukách, čo a koľko sa od mentora alebo hocikoho iného naučíte. Váš kolega pre vás môže byť možno väčším zdrojom poznania ako ten najvychytenejší mentor. Všetko je to vo vašom vnútornom nastavení, vo vašej ochote otvoriť sa a prijímať nové.
Ako sa neprestať učiť
Život nás nikdy neprestáva učiť; to my sa prestaneme učiť. Najčastejšie preto, že sme sa prostredím nechali naformátovať do určitého uhla pohľadu: sme „inžinier“, „lekár“, „vychovávateľka“, „manažér“, či „technológ“. Prihlásime sa k istému spôsobu nazerania na realitu a problémy a po zvyšok života máme tendenciu v ňom zotrvať.
Ak tomu chcete predísť, tak najrozumnejšia vec, čo môžete urobiť, je prechádzať životom a na každú situáciu, čo vás postretne, nahliadať ako na „lekciu“ – na príležitosť niečo sa naučiť.
Keď si udržíte otvorenú myseľ a intelektuálnu zvedavosť, tak si nielenže zachováte schopnosť učiť sa, ale aj riešiť problémy, ktoré na prvý pohľad vyzerajú neriešiteľné. To preto, že s intelektuálnou zvedavosťou pozeráte na problém veľmi odlišne od toho, ako naň nahliadajú všetci ostatní.
Intelektuálna zvedavosť produkuje úplne iný, nečakaný spôsob nahliadania na problémy. Je to prepájanie bodov, ktoré doteraz ešte nikto neprepojil. A keď začnete takýmto spôsobom spájať body, obraz, ktorý vám dajú, bude totálne odlišný od toho, čo vnímajú iní!
Päť najbližších ľudí
„Deň, kedy sa prestaneš učiť, je deň, kedy zomrieš. Stane sa z teba zombík. Všetci asi máme v živote aj ľudí, ktorí sa svetom pohybujú ako zombíci, pretože nemajú záujem naučiť sa niečo nové – nie sú intelektuálne zvedaví. A tak to najlepšie, čo môžeš urobiť, je zbaviť sa ich a prenechať ich iným, ktorí nie sú zvedaví a nemajú veľké ciele.“ – Naveen Jain
Hovorí sa, že sa stávame priemerom piatich najvýraznejších ľudí, ktorými sa obklopíme. Ak teda chcete rásť a rozvíjať sa, potrebujete sa obklopovať ľuďmi, ktorí sú na podobnej ceste ako vy – ktorým záleží na vašom rozvoji a sú ochotní podržať vám chrbát, keď sa vám až tak nedarí – miesto toho, aby kuvikali „veď som ti vravel!“
Ako vyzerá vašich päť najbližších ľudí? 🙂
A nebojte sa obklopiť ľuďmi, ktorí sú od vás výrazne odlišní a často vás nútia zvažovať vaše úsudky! Častým kontaktom s nimi sa vám pravdepodobne podarí naemulovať aj ich pohľad na vec a rozšíri to vašu vlastnú schopnosť nachádzať riešenia aj v zdanlivo neriešiteľných situáciách.
Nečakaný spôsob nazerania na veci
„Pre mňa je celé podnikanie o učení sa nových vecí, pretože s novými vecami sa učím aj nové body, ktoré neskôr môžem spájať; ak poznáte viac bodov, môžete spájať vzájomne aj veci, ktoré by ste inak nespojili – a tým získavate schopnosť riešiť aj celkom odlišné problémy.“ – Naveen Jain
Koľkokrát ste už počuli, že môžete vziať koňa k vode, ale nemôžete ho donútiť piť? Možno to zažívate so svojimi podriadenými, ktorí nijako nechcú opustiť svoje bežné rutiny a skúšať niečo nové… Nepomôžu kurzy, nepomôže technika, ak sa vrátia späť do kancelárie a robia veci po starom!
Ale… čo ak máte tento problém len preto, že ste sa sústredili na tú nesprávnu vec? Čo ak to jediné, čo potrebujete, je nechať toho koňa vysmädnúť? Ak ho vysmädíte, nielenže si sám pohľadá vodu, ale sa z nej aj napije!
A ako vytvoriť v ľuďoch ten smäd? Tým, že oslovíte ich intelektuálnu zvedavosť – požiadate ich, aby spojili body, ktoré im doteraz ešte nenapadlo pospájať. Napríklad sa ich začnete pýtať „a čo keby…“ Na čokoľvek sa pozriete, spýtať sa, čo by bolo, keby táto vec vyzerala inak? Čo keby sa tento problém dal vyriešiť?
A ako to súvisí s vaším odvetvím? Odpoveď znie “disrupcia”
Zmeny v odvetviach prebiehajú dvoma spôsobmi – inkrementálne a disruptívne. Inkrementálna zmena je postupné zlepšovanie parametrov toho, čo už na trhu existuje.
Disruptívna zmena je podstatné predefinovanie celého odvetvia, keď sa ten istý účinok začne dosahovať úplne novým spôsobom a všetci, čo robia “po starom”, sú z kola von.
A v tom aj spočíva jadro problému. Je totiž extrémne vzácne, aby nejaké odvetvie zásadným spôsobom zmenilo svoje fungovanie. Obvykle zásadné, disruptívne zmeny prichádzajú z iných odvetví a od ľudí, ktorí v danom odvetví neplatia za „expertov“.
To preto, že ľudia v istej branži chodia na tie isté profesionálne podujatia; vidia veci vysoko podobným spôsobom; radia sa s tými istými poradcami; čítajú tie isté zdroje. Takíto ľudia ale produkujú len malé, inkrementálne zmeny, pomocou ktorých vylepšujú už existujúce. To preto, že ak ste v automobilovom priemysle, rozmýšľate o motoroch. Keď prichádzate zvonka, začínajú vás zaujímať možnosti prepravy – a nemusí to byť nutne pomocou motora. Konštruktér automobilov vám vynájde iný typ motora, ale nevynájde vám teleport.
Podobne to funguje aj vo farmaceutickom priemysle. Dnešné farmaceutické spoločnosti sa sústreďujú na ten istý cieľ – ako vyvinúť liek, ktorý potlačí prejavy alebo dopady problému. Takže v podstate nazerajú na chronické ochorenia ako na celoživotný odber liekov! Ak však prídete z iného odvetvia, začnete si uvedomovať absurdnosť tohto systému… Čo tak odhaliť a odstrániť príčinu chronickej choroby skôr, než prepukne a bude ju treba liečiť?
Za skutočne prielomové zmeny teda obvykle zodpovedajú ľudia z inej branže, ktorí sa z nejakého dôvodu začnú danej branži venovať. Majú netradičný, doterajšími zvyklosťami nespútaný pohľad na vec a kladú si iné otázky ako ľudia, čo v branži pôsobia už dlho – a to im umožňuje ísť na koreň problému a definovať ho odlišne ako odborníci z danej oblasti. Jeden z popredných inovátorov poslednej doby a zakladateľ Moon Expressu Naveen Jain je známy svojím disruptívnym myslením. Svoj prístup popisuje nasledovne: „Všetci si kladú otázku, ako si dopestovať potravu na iných planétach… Ale čo keby sme sa spýtali niečo iné? Čo keby sme sa spýtali, či potrebuje človek naozaj jesť? Na čo mu slúži jedlo a ako to naplniť inak?“
Sila je v otázkach, nie v odpovediach
Väčšina podnikateľov je presvedčená, že oni sú tí, čo potrebujú mať všetky správne odpovede, pretože na konci dňa k nim všetci vzhliadajú… Ale ak chcete dosiahnuť skutočne zásadnú, disruptívnu inováciu, potrebujete skôr klásť tie správne otázky než poznať správne odpovede!
Keď ste v miestnosti, nemusíte byť nutne tým najchytrejším zo všetkých a mať na všetko odpoveď… Potrebujete myslieť ako nováčik a klásť tie najhlúpejšie otázky, pretože práve “hlúpe” otázky sa často premenia na tie najchytrejšie otázky, čo kedy niekto položil! To preto, že väčšina expertov berie niektoré veci ako samozrejmé a len čo začnú všetky východiská brať ako samozrejmosť, už sa sústreďujú len na vyriešenie problému, ktorý tieto východiská vytvorili.
Kladenie správnych otázok je skutočne o prerámcovaní problému, o novom pohľade na vec. Naveen Jain uvádza príklady zo svojho života, kedy položenie tej správnej otázky umožnilo vďaka novému uhlu pohľadu riešiť problém.
“Začal som spoločnosť Moon Express, zameranú na vytvorenie multiplanetárnej spoločnosti. Keď som začal ľuďom hovoriť, že chcem usídliť ľudstvo na Mesiaci, ich prvá reakcia bola: „Ako dopestuješ potraviny na Mesiaci?“ Lenže pre mňa to bola vždy tá nesprávna otázka… Keď si ju položíte, budete vždy hľadať spôsob, ako na Mesiaci dopestovať potraviny. Ale čo by sa stalo, keby sme ju trochu zmenili na „Prečo potrebujeme potravu?“
Keď sa spýtate, prečo potrebujeme jesť, zostanú ľudia zarazení, že čo sa pýtate takú základnú somarinu. Lenže ak si otázku zodpoviete, dozviete sa, že potrebujeme jesť na to, aby sme získali energiu a aby sme získali živiny. Tak poďme na to! Energiu môžete získať napríklad zo žiarenia! Alebo čo keby ste získavali energiu z fotosyntézy ako rastliny? To značí, že existuje niekoľko spôsobov, ako získať energiu, nie len ten jeden jediný!
Takisto živiny, ktoré naše telo potrebuje, sú v princípe kyslík, vodík a dusík. Ak na Mesiaci je voda, už máte vodík a kyslík – a problém sa scvrkáva na to, nájsť na Mesiaci dostatok dusíka alebo vziať dostatok dusíka odtiaľto, aby sme mohli žiť na Mesiaci svojbytne!
Čiže život na Mesiaci sa nám postupne zredukoval na vyriešenie presného, vymedzeného problému – zabezpečiť dostatok dusíka. To by nebolo možné, keby sme sa boli stále znova pýtali našu pôvodnú otázku – ako dopestovať potravu na Mesiaci… Tým, že sme si položili otázku, prečo vlastne jeme potravu, skončili sme s úplne novými riešeniami.
Keď som založil Viome s cieľom urobiť posunúť chronické nemoci z oblasti „smoly“ do oblasti odstránenia či prevencie, začínal som otázkou „čo keby sa chronickým nemociam dalo predchádzať, alebo sa dali zvrátiť?“ Ako prvé som sa posunul do oblasti intelektuálnej zvedavosti a tri mesiace som strávil tým, že som si preštudoval tisícky vedeckých článkov a publikácií.
Ukázalo sa, že všetky chronické nemoci ako cukrovka, autoimnúnne nemoci, srdcovocievne nemoci, Alzheimer, Parkinson alebo úzkosti či depresie sa spájajú s jednou vecou – s črevným mikrobiómom. Nemal som predstavy, čo by to mohlo byť, tak som sa o tom začal vzdelávať – a uvedomil som si, že všetci vedia o tejto príčine chronických nemocí, dokonca máme spôsoby testovania mikrobiómu! Tak potom prečo nik nerieši tento problém? Preto, že farmaceutické firmy a nimi hradený výskum si kladú nesprávnu otázku, Pýtali sa na to isté: čo za organizmy existujú v našich črevách? Boli presvedčení, že ak by to vedeli, tak by dokázali nájsť riešenie toho, čo spôsobuje tieto nemoci.
Napadlo mi, že ale toto nemusí byť tá správna otázka – že nezáleží na tom, kto všetko sa v tých črevách vyskytuje, ale čo za biochemické látky tam produkuje! Keby sme vedeli, aké biochemické látky tam vznikajú, vedeli by sme ich výskyt ovplyvňovať – napríklad zmenou diéty.
K tejto úvahe som sa dostal vďaka tomu, že šlo o oblasť, kde som bol úplným nováčikom. Aby som si ju dokázal namodelovať, nazeral som na tieto organizmy skôr ako na malých ľudkov, ktorí žijú v našich črevách. To značilo, že tak ako ľudia, aj tie organizmy mohli byť rozdielne – mohli by robiť tú istú vec a každý navyše by mohol robiť ešte aj „svoju“ vec, ktorá by závisela od toho, s akými inými „ľudkami“ by bol práve v kontakte… To by ale značilo, že dvaja ľudia môžu mať presne tú istú nemoc, ale rozdielny črevný mikrobióm, ktorý však produkuje presne tú istú látku… Ak sa pozrieme na to, čo mikrobióm produkuje, vieme celkom presne, čo treba ošetrovať. A takisto, ten istý mikrobióm môže produkovať odlišné látky v závislosti od prostredia a preto sa mi videlo rozumnejšie pýtať sa, čo robí, a nie z čoho pozostáva.
Na základe tejto otázky sme potom vyvinuli technológiu, ktorá nám umožňuje zistiť, čo tieto organizmy robia – a to mi umožnilo vybudovať Viome a dnes riešiť problémy epidémie chronických nemocí.”
Prečo vzdelávame naše deti?
“Alebo si predstavte, že by sme mali riešiť problémy školstva. Všetci, čo pôsobia v školstve, sa zapodievajú tým istým – prečo školstvo nefunguje a kde sa to pokazilo. Ale skúste si položiť inú otázku: „prečo vzdelávame naše deti?“ Fakt je, že v industriálnom období sa deti učili zručnosti, aby sa s nimi potom dokázali uživiť. To preto, že v industriálnom veku mohli naučené zručnosti využívať po celý zvyšok svojho života… Lenže dnes, v svete exponenciálne sa vyvíjajúcich technológií, začína byť jedno, čo za zručnosti sa učíte; už v dobe, kedy končíte školu, sú tieto zručnosti zastaralé!
Takže začína byť rozumné položiť si otázku, prečo vzdelávame naše deti… Ak dôvodom na vzdelávanie je, aby deti po zvyšok života našli prácu, potom musí vzdelávací systém robiť čosi úplne odlišné – neučiť ich zručnosti, ale učiť ich učiť sa nové veci! Napríklad ich učiť riešiť problémy. Čoskoro zistíte, že väčšina problémov dnes sú multidisciplinárne problémy – čiže miesto učenia sa jednej veci sa potrebujete orientovať v mnohých veciach a vnímať spôsoby, akými sa vzájomne ovplyvňujú.
To je ukážka toho, že keď položíte inú otázku, začnete riešiť a vyriešite celkom odlišný problém.“
Takže je evidentné, že súčasťou kladenia tých správnych otázok je mať myseľ nováčika – otvorenosť a schopnosť spochybňovať tie východiská, ktoré iní berú za samozrejmé. Na to by ste však nemali byť „expertom“, lebo inak budete problémy riešiť len v rámci toho, čo vám umožňuje vaša expertíza. Preto je aj zaujímavé spolupracovať s ľuďmi, ktorí o vašom dnešnom odvetví vedia len veľmi málo. Títo ľudia vám totiž sú schopní priniesť prelomové zmeny a inovácie, ktoré možno pôvodné odvetvie celkom predefinujú a umožnia, aby na jeho mieste vzniklo niečo celkom nové. Takto sa zbavíte „odvetvovej slepoty“ a budete riešiť nie problémy minulosti, ale potreby budúcnosti.
Každý deň si teda položte otázku: „Podarilo sa mi dnes zvýšiť svoju úroveň poznania?“
2,826 total views, 3 views today
