Dnes prinášame rozhovor s posledným výhercom HR Gold 2012, so Silviou Jeleníkovou zo spoločnosti Dell, s.r.o. Silvia Jeleníková a jej kolektív boli ocenení za projekt RockStars – Program rozvoja talentov v Dell Slovakia.
Prečo projekt vznikol?
Projekt vznikol ako pokračovanie programu rozvoja talentov vo finančnom oddelení, kedy sme sa rozhodli rozvoj talentov zastrešiť na celofiremnej úrovni. Identifikovali sme potrebu rozvíjať lokálny líderský talent, čiže vychovávať si budúcich lídrov pre Dell Slovakia. Cieľom programu bolo a do budúcnosti bude jednak rozvíjať budúcich lídrov, ale tiež podporovať spoluprácu a „networking“ medzi oddeleniami.
Aplikovali sme projektový prístup k programu. Pri plánovaní priebehu sme určili základnú kostru, do ktorej sme neskôr pridávali ďalšie aktivity. To sa ukázalo ako náročné pre participantov – zvládať množstvo rozvojových aktivít popri bežným povinnostiam pracovného zaradenia. V druhom ročníku sme tento problém vyriešili presným a stabilným kalendárom aktivít a dopĺňaním nových aktivít „ad hoc“ len veľmi zriedka.
V akých etapách projekt prebiehal?
Úvodná fáza bola prípravná a analytická – tvorba kritérií a plánu projektu, predávanie myšlienky vo firme, získavanie kľúčových „stakeholders“. Ďalej to bol samotný priebeh programu s kolom spätnej väzby uprostred programu a záverečné vyhodnotenie programu s definovaním odporúčaní pre ďalší beh programu. Určite odporúčame naplánovať program projektovo, určiť projektový tím, stanoviť si časový plán, ale tiež rozobrať potenciálne riziká a stratégie na ich odstránenie, zníženie, eliminovanie.
Najkľúčovejšia je podpora senior manažmentu; v Delli je tento program sponzorovaný dvoma seniornými lídrami z biznisu (dvaja najseniornejší v pobočke), ktorí jednak finančne (veľmi nízke nároky na budget) ale tiež svojimi cennými líderskými vstupmi podporujú program a participantov.
Kde dnes zo spätného pohľadu vidíte kritické body celého projektu?
Z pohľadu organizátora bolo kľúčové dostať „na palubu“ seniorných lídrov, ktorí tvorili spíkrov a moderátorov programu, a tiež bolo náročné získať podporu líniových nadriadených participantov programu (častokrát títo nadriadení neboli lokalizovaní na Slovensku). To sa časom v druhom ročníku programu vylepšilo hlavne vďaka budovaniu pozitívneho PR programu nielen na Slovensku ale aj v Európskom priestore.
Ako projekt dopadol?
Zatiaľ vieme zhodnotiť to, že časť participantov prvého ročníka bolo povýšených v priebehu alebo na konci programu. Ďalej, networking bol označený ako jeden z hlavných benefitov programu samotnými účastníkmi, vďaka kontaktom v rámci programu vedia efektívnejšie riešiť problémy svojej dennodennej práce a prispieva to tiež k rozširovaniu ich obzorov a názorov.
Keby ste z celého projektu mali vytiahnuť jednu jedinú vec, ktorá je takým najvýraznejším prínosom, ktorá by to bola?
Networking a rozširovanie obzorov, názorov a vnímania rozvíjaných talentov. Tým, že jednotliví účastníci prichádzajú v intenzívnej miere počas programu s kolegami z iných oddelení, so seniornými lídrami, a tiež s externými spíkrami výrazných a rôznych kvalít, majú možnosť vnímať svet inak, inak nazerajú na riešenie problémov, rozširujú sa im obzory, a to prispieva aj k rozvoju ich okolia. Ďalej, vďaka projektom, na ktorých participanti pracujú (veľa z nich projekty pomoci pre komunitu – rozvojové aktivity pre študentov, dobrovoľnícke projekty pre mesto, atď.), si budujú povedomie o svete v ktorom žijú, upevňujú si hodnoty, ktoré firma promuje (pomoc komunitám, tým v núdzi) a tak nepriamo budujú hodnotu a meno firmy ktorú reprezentujú.
K osobe:
Aké je vaše životné krédo alebo motto?
Nemám jeden slogan, podľa ktorého žijem. Je však zopár myšlienok, ktoré sa mi páčia a ktoré sa snažím vnášať do svojho života, tu sú niektoré:
- Ži tu a teraz.
- Začínaj myšlienkou na koniec.
- Začni od seba. Carpe Diem.
Podľa akých hodnôt žijete (alebo sa snažíte žiť)?
Snažím sa žiť tak, aby som bola spokojná sama so sebou, aby som inšpirovala ostatných a snažím sa hlavne posunúť seba a svet okolo mňa k lepšiemu (a ciest je na to veľa).
Ktoré ľudské vlastnosti si najviac ceníte a prečo?
Čestnosť, pokora, úprimnosť, zodpovednosť, pozitivita, hrdosť, kreativita a zmysel pre humor. Všetko opačné nemám rada. A tieto vlastnosti sú v súlade s mojimi vnútornými hodnotami.
Čo považujete za svoju najsilnejšiu stránku?
Pozitívny a flexibilný prístup k životu. Negativizmu je v dnešnom svete viac ako dosť. Preto sa snažím pozerať na svet pozitívne, a cielene sa vyhýbam myšlienkam alebo ľuďom, ktorí mi spôsobujú opak. Každý má na výber. Zároveň som dosť flexibilná, celkom mám rada zmeny, viem sa rýchlo rozhodnúť a prispôsobiť. V dnešnom ultrarýchlom a meniacom sa svete je to celkom výhoda. Na druhej strane, aj príliš flexibility a zmeny je niekedy na škodu, takže s tým tiež pracujem.
Čo považujete za svoju slabšiu stránku?
Každý máme slabšie stránky a dôležité je, aby sme o nich vedeli a pracovali s nimi, alebo si ich dopĺňali tak, že sa obklopíme ľuďmi, ktorí nám ich doplnia. To je základ diverzných tímov – nemá každý všetko, čo potrebujeme, preto 1 a 1 nie sú 2 ale viac. Z mojich slabších stránok spomeniem tvrdohlavosť, niekedy si ťažšie viem priznať, že sa mýlim.
Zároveň však som zástancom toho, že treba pracovať a rozvíjať a stavať na svojich silných stránkach, a tým sa tie slabšie dostanú viac do úzadia. Takže skôr investujem čas na rozvíjaní tých stránok, v ktorých som už dobrá. Je to vec pohľadu – radšej sa zaoberám zlepšovaním toho dobrého, ako odstraňovaním toho zlého. Pozitívny vs. negatívny prístup.
Čo sa vám natoľko osvedčilo pri práci s ľuďmi, že by ste to odporúčali aj iným?
Byť úprimný, nehrať sa na nikoho a nič, mať skutočný záujem o ľudí, s ktorými pracujem a komunikujem, sústrediť sa na daný moment.
Čo podľa vás vedie k trvalému úspechu manažéra?
Záleží to od toho, kto hodnotí úspech manažéra. Manažér má rolu v práci, avšak aj doma a vo svojej komunite. Podľa mňa je dlhodobo úspešný vtedy, keď vie integrovať tieto tri svety tak, aby neškodil, nefungoval na úkor ani jedného z nich. A myslím že sa to dá vtedy, keď v každom z týchto svetov zastáva rovnaké hodnoty a prepája ich a zároveň nehrá žiadnu očakávanú rolu, ale autenticky prispieva to najlepšie zo seba.
Čoho by sa podľa vás mali manažéri (hlavne tí menej skúsení) vyvarovať pri svojej práci?
Ja si skôr myslím že namiesto vyvarovania sa treba zažiť čo najviac na vlastnej koži a z toho sa učiť a postupovať ďalej. Človek rastie hlavne pri zložitých životných situáciách (viac či menej), a preto netreba mať obavy urobiť aj niečo, na čom sa popálime, ak sa vieme z toho poučiť. Čiže vyvarovať sa toho, že si neviem uvedomiť a poučiť sa z rôznych situácií, uvedomiť si tú lekciu, ktorú mi daná životná situácia postavila do cesty.
Kto v živote vás najviac ovplyvnil?
Budha a celé jeho učenie a životný postoj.
Keby ste mali žiť svoj život ešte raz, čo by ste z dnešného pohľadu urobili inak?
Nič. Všetko malo svoj význam, niečo z toho som pochopila až neskôr, niečo ešte len pochopím. Neľutujem žiadnu životnú skúsenosť.
Fotografia z tlačovej verzie čísla.
6,664 total views, 9 views today
