Správne dávkovať dominanciu či demokraciu

dňa

Viesť iných na princípe rovnosti nefunguje dovtedy, keď ľudia potrebujú k niekomu vzhliadať. Ale aj opak je pravdou: viesť iných bez rovnosti nefunguje vtedy, keď tí druhí nemajú radi, ak niekto iný na nich zhliada z výšky.

Vedenie a nasledovanie sú základom úspešnej spolupráce. Ľudia sa chcú rozvíjať a podľa možnosti sami rozhodovať o svojej práci. Chcú, aby sa s nimi zaobchodilo ako so seberovnými.  Lenže koľko rovnosti znesie vedenie iných?

Sú nadriadení, ktorí skôr moderujú a facilitujú, a sú nadriadení, ktorí skôr rozhodujú a usmerňujú. A  oba typy nadriadených dokážu dosiahnuť dobré výsledky! Všetko závisí od prostredia, v ktorom vedú.

Holandský psychológ Geert Hofstede  už v 70. rokoch minulého storočia skúmal, akou mierou ovplyvňujú národná kultúra, sociálne prostredie a vzdelanie to, akú vzdialenosť od moci a nerovnomerné  rozdelenie  moci sú ľudia ochotní  akceptovať.

Túto mieru nazval “vzdialenosť od moci” (power distance, Machtdistanz). Vzdialenosť od  moci je veľmi málo rozvinutá a akceptovaná napríklad v nemeckej kultúra a škandinávskych kultúrach, kým v niektorých ázijských, latinskoamerických a východoeurópskych krajinách je mimoriadne vysoká.

Keď ľudia očakávajú veľkú vzdialenosť od moci, potom skôr akceptujú hierarchie,  tolerujú veľké rozdiely v zárobkoch, doslova predpokladajú u riadiacich pracovníkov privilégiá a symboly statusu a vyžadujú si riadiaci štýl, ktorý sa zakladá na prikazovaní a kontrole. V takýchto kultúrach je ideálom nadriadeného podľa Hofsteda “priaznivo naklonený autokrat”, kým v kultúrach s nízkou vzdialenosťou k moci je to skôr “nápaditý demokrat”.

Ale nielen kultúrna oblasť ovplyvňuje, ako sa ľudia stavajú k moci a vedeniu. Rovnako naprieč všetkými kultúrami platí, že profesné skupiny s nízkym spoločenským statusom a nižším vzdelaním najlepšie tolerujú vysokú vzdialenosť k moci. Inými slovami: ak  majú ľudia len nízke  vzdelanie, skôr očakávajú dominanciu a odstup od tých, ktorí ich vedú. Ľudia s vyšším vzdelaním oboje skôr odmietajú.

Vedenie z pozície rovnosti dokáže zneistiť

To ukazuje štúdia Leader humility and team creativity: The role of team information sharing, psychological safety, and power distance, publikovaná v roku 2018 v Journal of Applied Psychology na vzorke 72 tímov v čínskych IT-firmách. Prináša dve zistenia:

  1. Vedúci tímov, ktorí pristupovali k tímu z pozície rovnosti, vyžiadali si predstavy iných  a oceňovali ich prínos, tým podporili výmenu  informácií a kreativitu svojich podriadených pri hľadaní riešení.
  2. K tomuto pozitívnemu efektu došlo však jedine  v tímoch, ktoré očakávali nízku vzdialenosť od moci.  V tímoch, ktoré očakávali skôr dominantné a razantné vystupovanie nadriadeného,  to viedlo  k opačnému výsledku – členovia tímu začali pochybovať o schopnosti nadriadeného viesť tím a zdráhali sa  exponovať a prispievať vlastnými nápadmi a postrehmi.

A ako si nastaviť správnu mieru rovnosti v tíme?

Ak si  chcete v tíme zaviesť správnu mieru rovnosti, potrebujete najprv zistiť, aké očakávania na vzdialenosť od moci váš tím má. To značí:

  • Keď ako manažér chcete  určiť, akú  mieru rovnosti potrebujete medzi sebou a svojím tímom nastaviť, aby  ste mali najväčší úspech, potrebujete vziať do úvahy Hofstedove zistenia o kultúrnom a sociálnom  prostredí a stupni vzdelanosti.
  • Potom spoločne s tímom rozoberte, ako by malo vedenie a nasledovanie práve v tomto tíme vyzerať.
  • Priebežne pri jednotlivých úlohách a cieľoch zvažujte,  akú mieru rovnosti potrebujú: sú dostatočne komplexné na to, aby bolo prínosné, že pri riešení budú voľne prúdiť informácie a kreativita?

Spracované z článku Randolfa Jessla Dominanz und Distanz richtig dosieren.

 240 total views,  3 views today

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.