František Antal, konateľ a spolumajiteľ Freudenberg Filtration Technologies Slovensko, s.r.o.:
Situácia dobre známa každému z nás, kto využíva motorizovaný dopravný prostriedok: jazda v noci. Sedíme za volantom, a máme k dispozícii zmes rôznych želaní, možností a prostriedkov. A usilovne premýšľame nad ich zmysluplnými kombináciami, aby sme do cieľa dorazili čo najbezpečnejšie, najľahšie a predovšetkým – čo najskôr.
O čom vlastne hovoríme? Za objektívny rámec situácie môžeme považovať redukovanú viditeľnosť – je proste tma. Ďalej, chceme sa dostať z bodu A do bodu B. Z pohľadu prostriedkov, máme k dispozícii – nebuďme skromní – dobre vybavenú limuzínu s kvalitnými svetlami. A čo so subjektívnym vstupom? Odosobnene povedzme, že za volantom sedí jednoducho šofér Jano, s jeho možnosťami a schopnosťami kombinovať a riešiť. Jano narába so vstupmi, ktoré má k dispozícii… Riadi. Manažuje.
Poďme späť do nášho pracovného sveta, spojme ho s úvodom tohto článku mostíkom „manažér“. V aktuálnom podnikateľskom prostredí sa vytratili pojmy „vedúci“, „námestník“ či dokonca i „riaditeľ“ – korporátne medzinárodné štruktúry nás tlačia do využívania pojmu „manažér“. Výrobný manažér, technický manažér, generálny manažér. Všetci sú manažéri. Áno, riadia i ľudí. Áno, riadia vstupy i procesy.
Manažér v komerčných spoločnostiach má, podobne ako šofér Jano, rôzne možnosti ako dosahovať zadané ciele, limitovaný je iba svojimi schopnosťami (vedomosťami, zručnosťami), mierou angažovanosti a okruhom viac-menej objektívnych faktorov. Na veľkú časť týchto faktorov pritom môže vplývať a formovať ich: otázkou ostáva, ako je motivovaný, ako je ochotný a ako je vôbec vnútorne pripravený aktívne vstupovať do interakcie s obklopujúcimi reáliami.
Máme možnosť výberu mixu „zdrojov“ resp. množstva či kvality vplývajúcich faktorov a ich kombinácii: (popri výbere šoféra) výber kvality benzínu, prevodového stupňa, definovania počtu zastávok, kvalitatívnej úrovne pneumatík, oleja do prevodovky, trasy… Rýchlosť protivetra alebo či prší síce až tak veľmi neovplyvníme, ani to že je tma. Ale pre zvýšenie viditeľnosti (s cieľom dosiahnutia bezpečnejšieho, rýchlejšieho a spoľahlivejšieho výsledku), máme možnosť si predsa len pomôcť technikou: zapnime diaľkové svetlá!
Ako je to teda s našimi cestami, stratégiami a cieľmi v štandardnej výrobnej firme X zodpovedajúcej stavu roku 2015? Pokúsme sa na chvíľu vymaniť spod ťarchy alibistických farebných powerpointových prezentácií a valiacich sa operatívnych úloh – ktoré čiastočne objektívne, čiastočne z pozície vhodnej výhovorky, zakrývajú výhľad na priestor pred nami. Akosi bezdôvodne veríme, že tam ďalej „tá správna“ cesta určite je ale príliš sa o ňu nezaujímame, my sa predsa musíme prerúbať najskôr tŕnistým krovím každodenných prevádzkových boľačiek . A práve to malé ALE je zlomom medzi dvoma svetmi: svetom operatívy (operatívy i tam kde operatíva nemá čo pohľadávať) a svetom stratégií a koncepčných dlhodobých výhľadov.
Ten druhý svet, ktorý by mal byť práve ten vhodný kreatívny priestor pre konštrukciu zodpovednej efektívnej diaľnice vedúcej k dlhodobému stabilnému ekonomickému úspechu komerčnej entity, neuvidíme, pokiaľ nebudeme mať odvahu, alebo potrebu zapnúť „diaľkové svetlá“ vo svojej mysli. Spoliehať sa na to, že za tŕňmi našich dnešných či zajtrajších problémov sa niekto stará a dávno vybudoval krásnu osvetlenú alej, po ktorej o rok bezpečne pocestujeme, je naivné. Správne kombinovanie ohľaduplných „stretávačiek“ a odvážnych „diaľkových“ nám umožňuje vnímať priestor pred nami v pestrejších dimenziách, nutných pre tvorbu zodpovedných koncepcií a plánov. Subordinačne smerom dolu, participačne smerom hore, a interaktívne do strán. Vo vzájomných aktívnych väzbách v celej organizácii, vo férovom a tímovom duchu.
Snáď tu niekde možno natrafiť na nevyriešenú dilemu dnešného manažéra: konformne, graficky farebne, formálne správne, a hlavne neinovatívne a bez rizika – alebo kreatívne, s iskrou v oku, nápadmi v hlave a realistickými víziami na papieri? Ako (chcieť) chápať svoju úlohu? Ten prvý jazdí výlučne so stretávacími svetlami – pomaly, bezpečne, ohraničene. Ten druhý sa nebojí prepnúť na diaľkové, pretože iba tak sa to dá. Namiesto svojej stoličky drží pevne v rukách volant, a so zapnutými diaľkovými svetlami nemá problém vidieť i za horizont operatívnych problémov. Nemusí sa báť zošliapnuť plynový pedál a cez tŕne dnešných prevádzkových starostí jednoducho prefrčať – a sám sa aktívne podieľať na hľadaní a budovaní ďalšej cesty.
(Odhliadnuc od vplyvu hlavnej determinujúcej zložky – vnútropodnikovej kultúry a charakteru organizácie – je skutočne na manažérovi samotnom, akou cestou sa odhodlá ísť. Sila osobnosti. Pripomína to tie známe schematické výjavy z rozprávok, kde hlavný hrdina stojí na rázcestí a môže si vybrať cestu… Vyberá si sám, ale svojim rozhodnutím zväčša vyberá medzi budúcim dobrom pre celé kráľovstvo, a rýchlym, zdanlivo bezpečným osobným prospechom.)
Manažér Jano si povzdychne: Dnešný svet je rýchly, rýchlejší ako bol pred 10 rokmi… To sa im vtedy ľahko šoférovalo, nebolo to také hektické a komplikované… Problémom tejto parafrázy známej povrávky je však nielen to, že niečo vo veľmi podobnom duchu si hovorievali manažéri práve z pred tých 10 rokov – ale budú si pravdepodobne na poradách povzdychávať i prichádzajúci manažérske kádre o 10 rokov v budúcnosti.
Čo však ostáva určite, bude základná možnosť manažérskej voľby: diaľkové či stretávacie?
1,534 total views, 1 views today
