Na LinkedIn sa nedávno objavil postreh autora Brucea Kasanoffa:
Najväčšia chyba, ktorú podniky robia, je, že k reálnej ľudskej bytosti pristupujú ako k “zamestnancovi” či “zákazníkovi”. Táto chyba je rozšírená v biznise a je príčinou toho, že sa lídri a podniky správajú, akoby boli hluché.
Nechcem, aby ma učili, ako byť lepším zamestnancom, ale bol by som rád, keby mi pomohli byť lepším človekom… a áno, to by mi pomohlo robiť svoju prácu lepšie.
Nechcem, aby ma stopovali a oslovovali ako “zákazníka”, ktorý by mohol priniesť peniaze, ale vtedy, keď v mojom živote vznikne potreba… Vítam úprimnú podporu a prístupnosť.
Správajte sa k ľuďom ako k ľuďom.
Ak si myslíte, že je to príliš jednoduché, tak si začnite všímať, ako to je dnes: narábajú podniky, s ktorými ste v styku, so svojimi pracovníkmi a zákazníkmi ako s ľuďmi… alebo ako sploštenými dvojdimenzionálnymi verziami ľudských bytostí?
Existuje na to aj odlišný pohľad. Ak sa správam ako “zamestnanec” a do práce chodím len zarobiť si a miesto pracovného nasadenia len hľadám, ako si robotu uľahčiť, môžem od zamestnávateľa očakávať, že ma bude brať ako “človeka”, keď je pre mňa “len zamestnávateľ”? Je zamestnávateľ povinný vidieť vo mne “človeka”, keď ja ho vnímam len ako možnosť prísť si na svoje peniaze?
Ešte z iného konca… Ak sa budeme inak správať voči tým, pre ktorých sme viac než len “firma” alebo “nadriadený”, nevytvoríme dvojtriednu spoločnosť, kde jedni nám budú “milší” a tých druhých budeme len “trpieť”?
Ako to vidíte vy? Jedno, druhé či tretie?
1,253 total views, 1 views today
