- Rozhodni sa, že je v poriadku nebyť po celý čas v poriadku. Je v poriadku byť len človek a kedy-tedy zlyhať. Je v poriadku niečo nevedieť. Je v poriadku niečo zabudnúť. Nemá význam očakávať od seba viac než od ostatných. Nemá význam nosiť pod oblekom tričko Supermana. Dokonalosť je len predstava.
- Sústreďuj sa len na dnešok. Neznamená to nezamýšľať sa nad dopadmi vecí do budúcnosti, ale nikde nie je napísané, že vieme dopredu povedať, ako sa veci vyvinú. No a ak to nevieme – ak sa môžu vyvinúť aj celkom inak… prečo sa nad nimi stresovať? Stres zapríčinil už mnoho problémov, ale zatiaľ nevyriešil ani jeden.
- Uvedom si, že nikdy nepotrebuješ urobiť viac než jeden drobný krôčik. V každom okamihu a každým naším počinom sa situácia prepočíta do novej podoby – zmení sa. Stačí jediný malý krôčik na to, aby sme celkom zmenili východiská. A ak sa nezmenia podľa našej predstavy, stačí ďalší drobný krôčik, aby zmenil to, čo sa nám nehodí… Jeden z nich raz zaberie. 😉
- Pripomínaj si, že len málo vecí v živote je natoľko osobných, ako sa na prvý pohľad zdajú. Príliš často berieme osobne aj tie veci, ktoré vôbec nie sú osobné – veci sa menia, veci sa vyvíjajú, veci sa kazia. Ak sa niečo pokazí, nie je to nutne výpoveď o tom, že zlyhávame. Jednoducho sa nesprávne spárovala situácia s našimi schopnosťami. Uvedomme si, kde ležia naše schopnosti, a nabudúce sa zasprávame inak. A pokiaľ nám niekto povedal nepekne… nie je to výpoveď o nás; je to výpoveď o ňom. Normálni ľudia nebehajú po svete s tým, že potrebujú ponižovať iných.
- Vytvor si pre seba chránený priestor preč od vonkajšej negativity. Nemusíme všetkému čeliť, len aby sme si dokázali, že “na to máme”. Nepotrebujeme počúvať všetky tie katastrofické správy a negativitu, o ktorej hovoria v televíznych novinách. Máme právo byť v pohode sami so sebou, nepotrebovať sa nikomu ospravedlňovať alebo zdôvodňovať svoje správanie. Ak nás nedokážu akceptovať takých, akí sme, niekde inde sa nachádza prostredie, ktoré to dokáže.
- Ubezpeč sa, že podporu hľadáš len u tých správnych zdrojov. Nie každý, kto nám slovne prejavuje podporu, nám ju skutočne aj poskytuje. Niektorí ľudia potrebujú, aby sme sa cítili zle, aby v tom neboli sami a mali oprávnenie pre vlastné zlé pocity. Iní ľudia sa zas chcú priživiť na našich nápadoch, pretože majú pocit, že to dokážu lepšie ako my. Ich správanie je ich správanie. Náš nedostatočný ohľad na ich povahu je naša chyba. Potrebujeme pozorovaním zistiť, kde sú naše “správne zdroje” – kde sú ľudia, ktorí v nás nevyvolajú zlé pocity. Ľudia, ktorí svojich vlastných vnútorných démonov nebudú premietať do našej situácie. Skutoční priatelia nie sú tí, ktorí nám tlieskajú, keď sme v svetle reflektorov, ale tí, ktorí nám pomôžu vyhrabať sa späť na nohy, keď sa topíme v bahne.
- Zvoľ si postoj, ktorý ťa posunie vpred. Veľmi často očakávame, že iní budú upravovať svoje správanie, aby sme sa my cítili lepšie. Diktovať vonkajšiemu prostrediu podmienky a dožadovať, aby ich dodržalo, je veľmi márna snaha… Ak nemôžeme zmeniť situáciu, môžeme zmeniť náš spôsob, akým si situáciu interpretujeme a čo si o nej hovoríme, alebo môžeme situáciu celkom opustiť a nebrať si ju so sebou – ani ako pocit vnútornej nespokojnosti. Nezodpovedáme za dianie “tam vonku”, ale rozhodne zodpovedáme za spôsob, ako naň zareagujeme.
Helena Reháková
Helena Reháková je šéfredaktorka časopisu Manažér, poradkyňa pre osobný a organizačný rozvoj, asesorka pri výberoch a hodnoteniach pracovníkov/kandidátov a autorka viacerých kníh. Vedie projekt sebarozvoja Rok pre seba a v oblasti dosahovania cieľov projekty Krok vpred a Ako si zhmotniť sen.
1,496 total views, 1 views today
