Ak nám chýbajú údaje o situácii, v ktorej sa nachádzame, náš mozog vyplní prázdne miesta niečím, čo predpokladá. Nanešťastie príliš často predpokladáme to najhoršie a robíme si negatívne úsudky o ľuďoch a situáciách bez toho, aby sme ich objektívne skúmali. Dokonca neskúmame ani to, či máme k dispozícii dostatok údajov na to, aby sme robili úsudky. Za takýchto okolností nie sme objektívni. Čokoľvek rozhodneme, môže byť nesprávne.

Všetci robíme úsudky na základe našich minulých skúseností – čo sme pozorovali, čo sme sa naučili, čo nám niekto povedal. Navyše nás ovplyvňujú aj okolnosti, v akých sa práve nachádzame. Ak sme zahĺbení do našich myšlienok a prehrávame si v hlave scenár poslednej katastrofy, tiež to bude mať dopad na náš úsudok. Komplikuje sa to tým, že proces je taký rýchly, že si ho neuvedomujeme, a že sa navyše niekedy do hry zapájajú aj emócie.

Aby sme sa vyhli skresleniam následkom vnútorného nastavenia, potrebujeme si uvedomiť niekoľko vecí:

1. Nepredpokladajme, že náš poslucháč je presná kópia nás samých. Každý sme individualita a máme svoje vlastné vnímanie, hodnoty a skúsenosti. Očakávajme teda, že môže dôjsť k nedorozumeniu a že výsledok komunikácie bude odlišný od toho, čo očakávame.
2. Neberme skreslenia nášho partnera osobne. Nedorozumenie je výsledkom jeho vnútorného skreslenia, jeho vstupných filtrov a jeho interpretácií. Zopakujme našu výpoveď znova, inými slovami, s použitím iných obrazov – možno dôjde k porozumeniu.
3. Držme na uzde svoje očakávania a radšej si overujme, ako naša správa dorazila na druhom konci. Porozumeli? Vedeli by svojimi slovami porozprávať, čo porozumeli?
4. Buďme maximálne jasní. Okrem hlavného významu majú slová aj vedľajšie významy, takzvané konotácie (napr. „bomba“ ako zbraň je hlavný význam, „bomba“ v zmysle „niečo úžasné“ je vedľajší význam). Vedľajšie významy sa môžu človek od človeka líšiť. Preto nepoužívajme slová vo vedľajšom význame, ak sa tomu môžeme vyhnúť, a obmedzme sa na ich základný význam – vyhneme sa individuálnym skresleniam.
5. Zložitejší obsah napíšme. Pomôže to aj nám skontrolovať, čo sme zachytili skutočne všetko, čo k danej veci náš partner potrebuje vedieť. Venujme pozornosť podrobnostiam.
6. Hľadajme iné možnosti interpretácie. Niekedy niekto niečo povie a my tomu pripíšeme negatívny význam. Ak sa prichytíme, že niečo interpretujeme negatívne, skúsme sa pozrieť, ako inak by sa to dalo interpretovať, aby to negatívne nebolo. Takto rýchlo zistíme, ak robíme nepresné alebo nepodložené úsudky.
7. Zdvihnime telefón. V súčasnosti sa extrémne veľa komunikácie deje cez maily alebo SMSky. Chýba však tón, dikcia, úmysel za slovami – tieto sa stierajú, pokiaľ nejde o osobnú komunikáciu. Niekedy je jednoduchšie zdvihnúť telefón a veci si vysvetliť; navyše dostáva náš partner možnosť okamžite sa pýtať, ak mu niečo nie je jasné.

 589 total views,  1 views today

0

0