Kvalita brainstormingov je veľmi premenlivá. Jeden zo zdrojov premenlivosti je aj ochota, s akou k brainstormingu pristupujú jeho účastníci. Tu je deväť vecí, ktoré môžu obmedziť ich príspevky k brainstormingu.
Niekedy sa podniky snažia namotivovať pracovníkov, aby ochotnejšie prispievali v brainstormingoch. Všetka motivácia však stroskotáva, pokiaľ najprv neodstránime demotivačné prvky, pretože opatrnosť, obava zo straty tváre alebo konkurenčnej výhody a neochota ísť s vlastnou kožou na trh budú obmedzovať príspevky členov brainstormingu.
Tu je deväť demotivátorov, ktoré znižujú kvalitu brainstormingov:
Vo fáze prípravy brainstormingu
Situácie mimo samotného brainstormingu
Účastníci môžu byť zaangažovaní do vecí, ktoré prebiehajú mimo samotného brainstormingu. Môže ísť o reorganizáciu, o zmeny práce, o chýry, že sa bude prepúšťať. Všetko toto ich duševne obmedzuje, aby sa teraz preladili na celkom novú tému, odložili svoje obavy bokom a kreatívne a nadšene prispievali k niečomu, čo je v ich vnímaní na oveľa nižšej priečke dôležitosti.
Čo s tým? Ak je takáto situácia, zvážte urobiť brainstorming inokedy. Niekedy to však nepôjde – niekedy je brainstorming presne o tom, čo ich momentálne trápi. Vtedy sa pokúste odstrániť ich obavy z osobnej pozície v danej veci ešte pred začatím brainstormingu. Ak ide napríklad o reorganizáciu, snažte sa ešte pred brainstormingom s nimi vyjasniť, ako budú vyzerať ich pozície po novom, nech k téme brainstormingu pristupujú už bez zbytočných obáv.
Problémy s vyjasnením problému
Každá brainstormingová aktivita by mala mať jasne zadefinovaný problém, na ktorý sa sústreďuje. Ak je definícia problému nejasná alebo vyžaduje znalosti kontextu, ktoré účastníkom chýbajú, či je príliš všeobecná alebo abstraktná, nebudú účastníci brainstormingu vedieť generovať rozumné nápady. Ak len niektorí z nich majú potrebný vhľad do problematiky, nebudú vedieť budovať na svojich vzájomných nápadoch.
Čo s tým? Otestujte si, nakoľko dobre je zadefinovaný problém, ešte než vyštartujete brainstorming. Spýtajte sa viacerých ľudí, čo podľa nich definícia problému znamená. Vylepšujte ju dovtedy, kým nebudete spokojní s odpoveďami, ktoré dostanete. A na začiatku brainstormingového stretnutia si overte, že všetkým je definícia problému jasná a zrozumiteľná.
Niektorí členovia brainstormingu potrebujú iné prostredie
Niektorí ľudia sú kreatívnejší, keď môžu o probléme premýšľať osamote, a skupina ich môže rozptyľovať. Iní zas môžu uprednostniť jedného-dvoch obľúbených ľudí, než nastavovať sa na skupinu.
Čo s tým? Navrhnite stretnutie tak, aby vyhovovalo všetkým potrebám. Napríklad rozdeľte skupinu na menšie, premenlivé podskupinky alebo dvojice, aby si každý našiel svoje miesto. Ľudia, ktorí pracujú radšej osamote alebo v malých skupinách, takto dostanú tú možnosť. Ak chcú pracovať nad šálkou kávy, umožnite im aj opustiť spoločný priestor brainstormingu. Dajte im len jednu podmienku: aj v malých skupinkách potrebujú brainstormovať, nie behať po Facebooku či pozerať si maily. To dosiahnete tak, že na záver sa skupinky zídu so svojimi návrhmi, odprezentujú si ich vzájomne a brainstorming vo veľkej skupine začne vlastne až vtedy.
Pocity márnosti
Ak sa v minulosti nápady z brainstormingov nakoniec aj tak nerealizovali alebo ak sa vôbec nedostali k ľuďom, ktorí by ich mohli implementovať, prídu účastníci brainstormingu prednastavení zle. Nebudú vidieť zmysel v tom, aby sa znova brainstormovalo a “skutek utek”. Možno si nájdu výhovorku, alebo zostanú na brainstormingu pasívne posedávať.
Čo s tým? Nepúšťajte sa do brainstormovania, pokiaľ nie je aspoň nejaká ochota využiť jeho výsledky. A ak chcete prelomiť pocit márnosti založený na minulosti, tak k brainstormingu prizvite toho, kto bude s výsledkami potom pracovať ďalej – buď ako priameho účastníka, alebo aspoň ako pozorovateľa.
Vo fáze realizácie brainstormingu
Udržiavajte psychologický pocit bezpečia
Ak majú ľudia prichádzať s netradičnými, potenciálne radikálnymi nápadmi, potrebujú mať istý pocit bezpečia, že ich za ich príspevky nebude nikto odsudzovať alebo zosmiešňovať (ani neskôr). Pritom tieto prejavy môžu mať rôzne podoby – úškrny, znevažujúci smiech, chichotanie sa hovoriacemu poza chrbát, kým svoj nápad hovorí, obracanie očí stĺpkom a podobné.
Čo s tým? Štruktúra brainstormingu vytvára vhodný pocit bezpečia tým, že existuje etapa generovania nápadov (aj bláznivých) a až po nej ide etapa vyhodnocovania nápadov. Moderátor brainstormingu musí túto štruktúru presadiť a dbať na jej dodržiavanie tým, že každú hodnotiacu alebo zosmiešňujúcu reakciu v zárodku zadusí s odkazom na neskoršiu etapu. Tým zamedzí útokom na človeka, čo s nápadom prichádza, a umožní len prácu s nápadom ako takým.
Zabezpečte férový zápis
Úlohou zapisovateľa je poctivo zachytávať príspevky účastníkov brainstormingu. Niekedy môže niečo prekrútiť, pretože neporozumel, niekedy môže nezapísať niečo, čo považuje za hlúposť. Tí, ktorých to postihne, sa môžu stiahnuť a prestať prispievať.
Čo s tým? Len čo niečo podobné nastane, musíte ako moderátor zasiahnuť. Potrebujete upozorniť zapisovateľa, že jeho úlohou je zapisovať, nie posudzovať kvalitu príspevkov, alebo ho upozorníte na chyby, ku ktorým v zápise došlo. Ak máte podozrenie, že do zápisu preráža osobná sympatia/antipatia zapisovateľa, môžete prerušiť brainstorming a vydiskutovať si to so zapisovateľom medzi štyrmi očami, ale vo väčšine prípadov postačí už to, že zasiahnete a upozorníte zapisovateľa na to, aká je jeho rola.
Niekedy zapisovateľ vynecháva príspevky aj vtedy, keď brainstorming ide rýchlym tempom a on nestíha. Ak je zapisovateľ pomalý, vymeňte ho. Ak je tempo príliš rýchle, privolajte ešte jedného zapisovateľa a nechajte ich zapisovať “na preskáčku”.
Keď hovoríte o nápade, nezdôrazňujte jeho autorstvo
Keď sa vyjadrujeme k nápadom a oslovíme ich pôvodcu menom, narúšame tým psychologickú bezpečnosť situácie (hlavne ak s niečím na nápade nesúhlasíme). Ale aj pri pochvale, ak vyzdvihneme “Jožov nápad”, môžeme tým podráždiť ostatných, ktorých nechválime, a vyvolať atmosféru kamarátšaftov.
Čo s tým? Ak sa potrebujete k nápadu niekoho vyjadriť, použite opis nápadu, nie meno toho, kto s ním prišiel. Takže miesto “Jožov nápad” povedzte radšej “ten nápad s tým priečnym zvarom”. Tým zabezpečíte, že hovoriť sa bude o nápadoch, nie o ich autoroch.
Dajte si dostatok času na brainstorming
V niektorých brainstormingoch dominuje jeden-dvaja ľudia, čo často vedie ostatných, že sa stiahnu a prestanú sa zapájať. Pritom tí, ktorí dominujú, to nemusia myslieť zle – stačí, aby boli príliš motivovaní a dychtiví.
Čo s tým? Ak je to tak, tak proste choďte po rade a vyzvite každého, aby prispel, a držte čas jeho príspevku pod kontrolou. Tým dosiahnete, že sa vytvorí priestor pre každého, aj tých menej presadzovačných.
Horšie je, keď si presadzovačný kolega uhráva svoju polievočku – napríklad sa snaží ovplyvniť ostatných tak, aby sa brainstorming zvrtol určitým smerom, alebo komentuje “to som už predsa povedal pred chvíľkou” alebo “to sme už skúšali” či “to nepôjde”. Vtedy zasiahnite, upozornite na to, že teraz sa zbierajú nápady a vyhodnocovať sa budú až neskôr a či má hovoriaci ako rozvinúť nápad, ktorý práve odznel. Väčšinou nebude mať.
4,370 total views, 3 views today
