Ako čeliť problémom: “Plakať budem zajtra.”

V manažmente koluje historka o slepom mužovi a jeho psovi. Pes ho vedie na križovatku a pustí sa do cesty napriek tomu, že je červená. Slepec ho nasleduje. Škrípu brzdy, autá sa im snažia vyhnúť, vodiči zúrivo trúbia…

Postoj, ktorý v časoch problémov a príkorí zaujmeme, nielen predurčí naše prežívanie daného okamihu, ale aj toho, ako sa vyvinie budúcnosť.

Muž i pes prejdú cez cestu, chlapík vytiahne z vrecka psiu mlsinu a dá ju psovi. Náhodný okoloidúci sa neveriacky pristaví:

„Pane, veď ten pes vás takmer zabil – a vy ho za to ešte odmieňate?!”

Slepec sa usmeje: „Ja ho neodmieňam. Snažím sa zistiť, kde má papuľu, aby som mu mohol nakopnúť zadok.”

Postoj, ktorý v časoch problémov a príkorí zaujmeme, nielen predurčí naše prežívanie daného okamihu, ale aj toho, ako sa vyvinie budúcnosť. Náš postoj z nás urobí buď obeť alebo niekoho, kto sa s vecou popasuje. Líder všetky tieto veci nemôže nechať neošetrené, ak nechce, aby sa mu atmosféra v tíme alebo útvare nevymkla z rúk.

V časoch príkorí prechádzame obvykle štyrmi fázami:

  • „Prečo sa to deje práve mne? Prečo práve teraz?” Je to možno najrozšírenejší spôsob, akým ľudia na príkorie reagujú. Nemáme radi problémy a život je najlepší celkom bez nich. Lenže ani v živote, ani v biznise si svoje situácie nevyberáme. Ak sa necháme strhnúť týmito negatívnymi myšlienkami, vmanévrujeme sa do pozície obete, ktorej sa veci „dejú”, a necháme situáciu, aby nám diktovala konanie, miesto toho, aby sme to urobili naopak. Prvé je dôležité reagovanie, analýza, prečo sa to stalo práve nám, môže pokojne prísť aj za tým.
    Ak váš útvar čelí nejakej ťažkej situácii, uvedomte si, že vaši ľudia v počiatkoch budú reagovať podobne. Možno budú zatvárať oči pred potrebou niečo robiť a budú čakať, že ak „budú dobrí”, niekto „tam hore” sa zmiluje a vytiahne ich z kaše. Preto vysvetľujte, ukazujte im, že situácia je neosobná, je to jednoduchý podnikateľský fakt – a že čím skôr s ňou začnete niečo robiť, tým skôr bude za vami.
  • „To nie je fér.” Tento postoj neukazuje len momentálne vnútorné nastavenie, ale aj to, ako sa k situácii postavíte. Keď máte pocit, že niečo nie je fér, zakopávate sa na svojej súčasnej pozícii – a v nečinnosti. To značí, že priebeh začne diktovať niekto iný a vy budete večne len reagovať. Nemáte kontrolu nad tým, ako sa veci budú vyvíjať.
    Vzorec vyzerá nasledovne: nesprávna reakcia + negativita = zlý koniec.
    Ak zistíte, že vaši ľudia spadli do tohto vnútorného stavu, je vašou úlohou dotlačiť ich čo najrýchlejšie do nasledovného štádia, kedy sa už nerozoberá, kto mi ako ublížil, ale sa so situáciou zmierime a začneme s ňou niečo robiť.
    Aj v tejto etape platí to, čo v predošlej: vysvetľovať neosobnosť situácie, že by bola rovnaká, nech by tam bol ktokoľvek, a bude stále taká nanič, ak ju nezačneme meniť.
  • „A prečo nie trebárs aj ja?” V tomto bode sa naša nálada začína lámať, už sme si poťažkali a pohoveli v sebaľútosti, zistili sme, že nič z toho neprivodilo Zmenu k lepšiemu, tak sa odhodlávame konať.
    Líder sa potrebuje postarať, aby sa jeho tím dostal čo najskôr do tejto etapy. Najlepšie to dosiahne niečím, čo vôbec nesúvisí s daným problémom – budovaním akčnosti v tíme. Keď je problém, poďme ho rozobrať a jajkať sa bude zajtra – ale dovtedy už naštartujeme nejaké nápravné opatrenia. Iste, pohľadáme aj vinníka, ak nejaký existuje, ale prioritou je čo najrýchlejšie vybŕdnuť zo situácie.
    Ak tento prístup ako líder prejavujete zakaždým, kedy sa naskytne hocijaký zádrhel, naučia sa ľudia reagovať na príkoria týmto spôsobom a aj keď príde niečo, čo ich dočasne zhodí z nôh, oveľa rýchlejšie sa na ne dostanú znova – budú sa totiž môcť oprieť o dobre známu rutinu a v prípade veľkých otrasov práve rutiny udržiavajú morálku tímu na potrebnej úrovni.
  • „A teraz všetci spoločne.” Ak si líder dovolí negatívny postoj k problému, bude sústredený sám na seba a svoje prežívanie problému a zakaždým bude zdôrazňovať to zlé, čo v situácii je. Ak sa líder odhodlá konať, sústreďuje sa na východiská a ako ich s tímom dosiahnuť. To, na čo sa sústredí líder, budú zosilnene vnímať aj jeho ľudia. Takže v prípade negativity budú zosilnene vnímať príkorie a ako ním trpia, v prípade akčného prístupu budú vnímať potrebu konať.

Nie nadarmo sa hovorí „ryba smrdí od hlavy”. Ak si my ako lídri dovolíme vnárať sa do negativity, pocitu ublíženia a bezmocnosti, nemôžeme čakať, že z nášho tímu dokážeme dostať nejakú rozumnejšiu reakciu. Preto je lepšie vziať na vedomie, zakázať si postoj, analyzovať spoločne fakty, urobiť si predstavu o možných východiskách, dohodnúť sa na nejakom a potom sa vrátiť k tomu, či sme problému mohli predísť a ak áno, ako to nabudúce urobiť lepšie.

Proste postupovať spôsobom, ktorým končí kniha Odviate vetrom: „Plakať budem zajtra.”

 4,031 total views,  1 views today

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.