Ako prežiť hodnotenie zamestnancov?

Hodnotiace pohovory sú nevyhnutné zlo, ale nemusia byť postrachom.

Len čo sa začne hovoriť o hodnotiacich rozhovoroch, zdvíhajú sa vášne. Niektoré emócie sú dobré, iné zlé – ale emócie sú v hre zakaždým. Počas hodnotiaceho rozhovoru totiž dávame pracovníkovi spätnú väzbu o jeho výkonnosti a to máva niekedy dopad na jeho zaradenie či plat. Niekedy tento rozhovor prebieha raz ročne, ale v ideálnom prípade je dobré robiť ho raz za štvrť roka.

Počas hodnotiacich rozhovorov má pracovník príležitosť porozprávať sa so šéfom, prechádzajú spoločne minulé stanovené ciele a vyhodnocujú ich plnenie, identifikujú nové ciele, pracovník sa dopočuje spätnú väzbu o svojom pracovnom správaní, hovorí sa o oblastiach potrebného alebo možného rozvoja, o motivácii, o kariére a o iných prácach/oblastiach, ktoré by ho zaujímali.

Takto to všetko znie pekne a pozitívne. Prečo teda manažéri často majú nechuť k hodnotiacim rozhovorom?

Zožerú hodne času. Nadriadený musí prejsť dlhú dobu pracovníkových výkonov a postojov, čo môže byť hodne únavné.

Ciele z minulého obdobia možno neboli jasne stanovené alebo zapísané a tak je ich hodnotenie problematické.

Nadriadený si nezapisoval postrehy o pracovníkovi počas hodnoteného obdobia alebo s ním nemal dostatočne často do činenia a tak nevie adekvátne posúdiť jeho výkonnosť.

Čas sú peniaze. Čas strávený prípravou dokumentu, ktorý sa bude s pracovníkom preberať, chýba manažérovi niekde inde.

Spätná väzba nemusí byť nutne pozitívna, čo vyvolá emócie a nie všetci šéfovia sa vedia s emocionálne napätými situáciami dobre vysporiadať. Niektorí sú z toho nervózni, iní sa téme vyhýbajú, iní už majú zlé skúsenosti z minulosti.

Manažér nemusí vedieť, ako nastaviť ciele tak, aby korigovali neuspokojivú výkonnosť.

Pracovník môže protestovať proti niektorým hodnoteniam nadriadeného, môže ho obviňovať zo zaujatosti a napádať vyjadrenia, ktoré nie sú jednoznačne doložiteľné. Nadriadený sa môže cítiť neistý alebo zahnaný do kúta.

Pracovník sa dožaduje zvýšenia platu, odmien alebo ústupkov, ktoré nadriadený nevie alebo nechce prisľúbiť.

Z tohto všetkého vyplýva niekoľko jednoduchých tipov, ako sa pripraviť na hodnotiaci rozhovor, ktorý bude pre nadriadeného „bezbolestný“:

  1. Veďte si počas roka záznamy o tom, čo u daného pracovníka funguje a čo nie.
  2. Pri rozhovore používajte vyplnený formulár.
  3. Umožnite podriadenému i sebe vyplniť tento formulár ešte pred stretnutím, aby boli obe strany dokonale pripravené.
  4. Porovnajte svoju verziu s pracovníkovou a umožnite pracovníkovi, aby začal vyhodnocovať svoju výkonnosť ako prvý.
  5. Snažte sa zdôrazňovať to dobré na jeho výkonoch.
  6. Nevyhýbajte sa pomenovaniu negatívnych vecí, ale buďte pritom priami a struční.
  7. Snažte sa vyvažovať pochvalu a kritiku.
  8. Požiadajte pracovníka, aby sám povedal, čo všetko ho motivuje.
  9. Spýtajte sa pracovníka na dodatočné oblasti zodpovednosti alebo záujmu, z ktorých by si prial úlohy.
  10. Prediskutujte, ako môže získať dodatočné poznatky a zručnosti, ktoré potrebuje, aby si polepšil.
  11. Ak začne byť diskusia emotívna, urobte prestávku.
  12. Majte na stole vreckovku – pre každý prípad.
  13. Skončite pozitívne.

 642 total views,  1 views today

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.