Dennodenne trávime priveľa času a energie tým, že sa snažíme rozhodnúť medzi dvoma alebo viacerými rovnako (ne)príťažlivými alternatívami. Problém s týmito alternatívami býva, že hoci sú rovnako atraktívne súčasne sú rôzne atraktívne a rozhodnutie sa pre jednu je čistý kompromis.
Vezmime si napríklad obvyklé podnikové problémy: Ktoré výrobky utlmíme a do ktorých budeme ešte investovať? Koho prijmeme, koho prepustíme? Máme začať rozoberať túto pálčivú tému alebo nie? Akokoľvek sa rozhodneme, za prvou odpoveďou nasleduje ešte množstvo doplnkových otázok, kde sa budeme musieť znova rozhodovať. Idem do toho? Kedy to vyštartujem? Ako na to pôjdem? S kým?
Poradca Peter Bregman, autor kníh ako 18 Minutes alebo Four Seconds, používa na toto rozhodovanie tri taktiky. Dve z nich popísal v knihe Four Seconds, kým na tretiu došiel až neskôr, priamo v praxi:
Vybudujte si rutiny – odstránia rozhodovanie
Keď si vybudujete návyky robiť niečo istým spôsobom, keď taká situácia nastane, nemusíte ju rozoberať a robiť rozhodnutia – jednoducho sa držíte návyku. Energiu, ktorú takto ušetríte, môžete potom využiť na niečo iné, dôležitejšie. A tu je aj citlivý bod tohto spôsobu rozhodovania – musí ísť o opakované, predvídateľné a rutinné rozhodnutia.
Ak – tak potom
Keď potrebujeme vyberať medzi nepredvídateľnými možnosťami, lepší prístup predstavuje modelovanie: ak toto…, tak potom tamto… Povedzme, že vám napríklad niekto sústavne skáče do reči a vy neviete, ako zareagovať. Tak si poviete: „ak ma tento človek preruší počas rozhovoru dvakrát, tak potom sa ohradím“.
Obe techniky – zvyky a ak/tak potom – môžu pomôcť pri mnohých typických, rutinných rozhodovaniach. Ešte sú tu však aj veľké, strategické rozhodnutia, ktoré nie sú ani obvyklé, ani predvídateľné. Sú to rozhodnutia ako napríklad: ako zareagovať na ohrozujúci ťah konkurencie, do ktorého produktu investovať väčšinu peňazí, ako lepšie integrovať akvizíciu, kde zrezať náklady, ako zorganizovať zodpovednosti a právomoci a podobne.
Tieto rozhodnutia nemožno sprocesovať, ani ich nemožno riešiť pomocou ak-tak potom. Ale, čo je rozhodujúce, sú to rozhodnutie, kde neexistuje jasná odpoveď „áno“ alebo „nie“.
Manažérske tímy sa obvykle okolo tohto rozhodovania točia po dlhú dobu, zbierajú nové a nové dáta, dôkladne zvažujú pre a proti, vyžiadavajú si dodatočné expertízy a názory a odsúvajú rozhodovanie v nádeji, že v istom bode sa objaví jasná odpoveď.
Čo by sa však stalo, keby sme skutočnosť, že neexistuje jasná odpoveď, využili na rýchlejšie rozhodnutie?
Časovač
Peter Bregman spomína, ako pracoval s manažérskym tímom, ktorý sa potýkal presne s týmto typom problému. Dôkladne ho diskutovali, nevedeli sa rozhodnúť, pýtali sa ďalších odborníkov, vyčísľovali riziká a prínosy… až sa generálny riaditeľ postavil a povedal:
„Páni, je pol štvrtej. Potrebujeme urobiť rozhodnutie v najbližších 15 minútach.“
„Počkajte,“ vyhŕkol finančný riaditeľ, „je to komplexné rozhodnutie. Možno by sme mali v diskusii pokračovať po večeri alebo na ďalšom takomto mítingu.“
„Nie,“ povedal rozhodne generálny riaditeľ. „Urobíme rozhodnutie v najbližších 15 minútach.“
Urobili.
A to je aj tretia Bregmanova taktika – použite časovač.
Ak ste problém dostatočne osvetlili, možnosti sú približne rovnako atraktívne a napriek tomu ešte nepoznáte správnu odpoveď, pripustite, že neexistuje jasne preferovaný spôsob postupu a nejaký si zvoľte.
Niekedy pomôže, ak si rozhodnutie testujete na nejakom menšom priestore a s minimálnymi investíciami. Ale ak sa nedá, tak je jedno, ako rozhodnete – náklady z nerozhodnutia a pokles produktivity by rozhodne boli riskantnejšie než nejaký výsledok.
Možno teraz máte pocit, že ale keby ste tomu venovali viac času, výsledok by bol spoľahlivejší… Lenže problém je, že ak takto budete pristupovať ku všetkým svojim rozhodnutiam, začnete ich spomaľovať a čakať na zázračný bod, kedy sa riešenie objaví samé od seba – čo sa obvykle nestáva. Takže sa dajte do rozhodovania a spätným rozborom si vybudujete potrebnú intuíciu, aby ste sa vedeli rozhodovať čoraz správnejšie.
1,350 total views, 1 views today
