Ako urobiť z negativistov inovátorov: 3 užitočné ťahy

Je dôležité priznať si, že všetci máme vrodený sklon proti púšťaniu sa do neznámeho teritória. Sme potomkovia opatrnejších predkov, ktorí prežili práve vďaka pudu sebazáchovy v časoch, kedy nebezpečenstvo číhalo doslova za každým kríkom. Ale v dnešnom svete, kde je témou dňa inovácia, práve náš pud sebazáchovy velí prekonať nechuť voči ohrozeniam hocijakého druhu, ktorá len obmedzuje náš rozlet a v základoch dusí každý pokus o kreatívne riešenie.

Vezmime si ako príklad náš sklon k negativite. Od prírody sme zapojení tak, že negatívne vnemy robíme rýchlejšie ako tie pozitívne. Štúdie dokazujú, že v našej mysli je zlé silnejšie ako dobré – negatívne informácie, skúsenosti a dokonca negatívni ľudia na nás majú oveľa silnejší účinok ako tí pozitívni. A keď sa sklon k negativite spojí s vrodenou opatrnosťou, je inovácia ako beh na dlhé trate v olovených teniskách.

Sklon k negativite nám často bráni povedať svoje kreatívne nápady, pretože sa bojíme, že by sme mohli vyzerať hlúpo, bláznivo alebo neprakticky. Ale v počiatočných štádiách inovatívneho procesu by sa nápady mali brať bez recenzie a mali by slúžiť na rozšírenie spôsobu náhľadu a na objavovanie nových súvislostí. Keď sa začneme držať opatrne pri stene a uveríme, že len presne a dokonale naformulované a premyslené nápady si zaslúžia ďalšiu pozornosť, prepíname sa z módu objavovania do módu posudzovania. Preto sa napríklad pri brainstormingu nasadí princíp „teraz len generujeme nápady, a to aj bláznivé, a posudzovať a rozvíjať ich budeme v ďalšom kole“.

Aby sme prekonali náš sklon k negativite, môžeme pri tvorbe niečoho nového využiť tieto tri ťahy:

  • Vedome začneme miesto „Áno, ale…“ hovoriť „Áno, a…“. Skupiny veľmi účinne likvidujú nápady pomocou „áno, ale…“ Ak začneme cielene používať „áno, a…“, zdôrazňujeme tým, že berieme nápad niekoho iného a mienime k nemu pridať svoju trošku. Táto reč podporuje širšiu participáciu pri generovaní myšlienok a reaguje na nápady tým, že zdôrazňuje ich potenciál, pričom zohľadňuje, že nápad nemusí byť dokonalý na to, aby sme sa ním zapodievali.
  • Spíšte, za čo ste, a k tomu napíšte aj, čo by ste si priali. Keď príde nový nápad, urobte zoznam aspektov, ktoré sú zaujímavé a sľubné (to, za čo ste) a ktoré ukazujú jeho potenciál. Nemusíte sa zapodievať problémami, ktoré so sebou nesie; miesto toho sa len sústreďte na to, čo je na ňom dobré. A hneď nato napíšte aj zoznam toho, čo by ste si priali pre tento nápad. To nie je zoznam námietok, ale skôr zoznam vecí, ktoré bude u nápadu treba ešte nejako ošetriť (napr. „prial by som si, aby bolo riešenie bezpečnejšie“ alebo „chcel by som, aby bolo lacné“). Potom tento zoznam použite na to, aby ste našli riešenia. Takto optimalizujete pôvodný nápad.
  • Držte sa pokory a úprimnosti. Nikto nepozná všetky fakty, nikto nevidí kompletný veľký obraz. Cedenie poznámok, ktorých jediným cieľom je odsúdiť kreatívny nápad, je nielen kontraproduktívne, ale aj arogantné. Aj z toho najšialenejšieho nápadu sa dá vytiahnuť dobrá inšpirácia – ak sa o to pokúsite.

 945 total views,  1 views today

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.