V živote každý z nás má prinajmenšom jedného človeka, s ktorým „nemôže“. Vždy to závisí od toho, na čo reagujeme citlivo, ale niektorí ľudia nás vedia znechutiť už len tým, že s nimi musíme prísť do kontaktu. Na pracovisku si však nevyberáme – kolegov, šéfa a podriadených jednoducho dostaneme a nik sa nás nepýta, nakoľko sú nám príjemní. Ako však vyjsť s ľuďmi, s ktorými sa nedá vyjsť?
Nemôžeme si vybrať
Každý z nás je citlivý na niečo iné. Keď v bežnom živote zažijeme nepríjemnú situáciu, jednoducho sa jej snažíme vyhnúť. Stojíme na zastávke autobusu a chlapík vedľa nás začne fajčiť. Tak sa jednoducho pohneme a poberieme sa trochu proti vetru.
Na pracovisku je to iné – tam si nemôžeme vždy vybrať, či v danej situácii zotrváme, alebo sa z nej nejako vykrútime. Okolnosti sú vopred dané. V kancelárii na poldruha metra od vás sedí pani Vierka. Má vysokú potrebu komunikovať s ďalšou kolegyňou, Renátkou. Má rázne vystupovanie, prenikavý hlas, vie všetko lepšie, každého hneď prehliadne a na každého okrem seba a Renátky pozerá s dešpektom. Dennodenne má k dispozícii dve-tri novinky a tie potom dopodrobna premieľa, znova a znova. Ale to ešte nie je všetko – Vierka vydrží rozprávať v priemere 5 a pol hodiny denne! Ako to viem? Robila som si štatistiku… :-/
Ak mávate viac roboty ako času a vaša práca je náročná na sústredenie, je to absolútne bezvýchodisková situácia. Ste väčšinu dňa vystavení stresu. Najprv len vtedy, keď sa Vierka ozve, neskôr už len keď sa nadýchne, neskôr už len keď je prítomná a nakoniec už aj vtedy, keď si čo len pomyslíte, že by ste ju mohli stretnúť. V takejto situácii veľa ľudí zlyhá. Ak totiž nezačnú konať veľmi rýchlo, vytvoria si k Vierke silnú averziu. Stotožnia správanie s človekom a konflikt je predprogramovaný.
Prekáža nám správanie
Čo však môžeme urobiť, keď máme vychádzať s človekom, s ktorým nedokážeme vyjsť? Predovšetkým musíme zmeniť spôsob, akým takého človeka vnímame. Veľmi rýchlo ho zaradíme medzi neznesiteľných ľudí. Ale čo ak on nie je neznesiteľný, ak je to len ďalší celkom normálny človek? Čo ak je neznesiteľné len isté jeho správanie? Potom nie je naším problémom človek – problém predstavuje jeho správanie! Všimnite si: problém predstavuje správanie. Tak dobre, ale ako vlastne to jeho správanie vyzerá? Čo presne nám prekáža?
Americký poradca Daniel Robin zostavil malú „hitparádu“ správaní, ktoré obvykle ľudia neznášajú. Pozrite sa na ne. Možno v nich nájdete aj niečo veľmi konkrétne z vášho okolia:
- Negativizmus a náreky. „Milý“ kolega sa večne sťažuje, obviňuje druhých, pochybuje a podozrieva bez toho, aby navrhovala riešenia.
- Rozpínavosť bez hraníc. Existuje skupina ľudí, ktorí si privlastňujú všetko vaše, budú vám zasahovať do vecí, viesť vás a mentorovať a budú vám vnucovať svoje rady, aj keď o ne vôbec nestojíte.
- Oponovanie. Niektorí ľudia automaticky prechádzajú do opozície, hoci ste svoju myšlienku ešte ani nedopovedali. Nepočúvajú, nezvažujú – oni jednoducho vedia, že to tak nie je.
- Výbuchy zlosti. Náladoví, štipľaví, nepriateľskí alebo agresívni ľudia nosia svoj hnev ako vývesný štít. Jedujú sa, aj keď nemajú príčinu. Veľmi často sa tieto výbuchy spájajú s odťahovaním a pasivitou na druhej strane.
- Vyrývanie. Sú jedinci, ktorí sa necítia dobre, ak nekritizujú. Bývajú netaktní, uštipační alebo cynickí a nič im nie je dosť dobré.
- Neutíchajúci príliv slov. Veľmi často sú to zhovorčiví ľudia, ktorí si všetko musia prežiť nahlas ešte raz, a potom znova a zas. Vydržia hovoriť o jednej veci celé hodiny.
- Neurčité vykrúcanie sa. Niektorí ľudia sa vyhýbajú akejkoľvek forme konfrontácie a vyjadrujú sa len veľmi hmlisto a neurčito a odmietajú sa nechať „priklincovať“ na nejakom termíne alebo prísľube.
- Len sa nedostať do zlého svetla! Sú ľudia, ktorí s vami budú súhlasiť, budú vám pritakávať a podbiehať, len aby mali pokoj. Od týchto ľudí nikdy nedostanete úprimnú mienku.
- Len moje pravidlá platia! Toto bývajú autoritatívni, agresívni ľudia, ktorí vyznávajú len svoju pravdu a tých, čo túto pravdu spochybnia alebo si dovolia vlastný názor, potláčajú a zastrašujú (verbálne aj fyzicky).
Ktoré z týchto správaní by vás dokázalo naštvať? Niekedy je dobré uvedomiť si, kde máme svoje slabé miesta, kde reagujeme možno až príliš citlivo.
Oddeľme správanie od osoby!
A teraz si vezmime našu neznesiteľnú osobu, s ktorou nedokážeme vyjsť. Popíšme si jej správanie. Ale pozor – nepoužívajme slová ako „arogantný“, „hlúpy“ a „nadutý“, ktoré sú vlastne osobným hodnotením. Ak vám napríklad prichodí šéf ako arogantný, jeho konkrétne správanie môže byť, že vo vašej prítomnosti o vás hovorí ako o veci. Ak šéfa vnímate ako neokrôchanca, možno je to tým, že vám večne skáče do reči, a to aj vtedy, keď hovoríte so zákazníkom alebo telefonujete.
Niektorí ľudia už v tomto bode zistia, že len čo sa im podarilo oddeliť neznesiteľné správanie od osoby, prestalo ich rozčuľovať. Ak však ešte stále máte pocit, že to správanie neznesiete, ste pripravení na konkrétne kroky.
Aké možnosti máme?
Zlá správa: možností, ktoré máme, ak chceme vyjsť s neznesiteľnými ľuďmi, nie je až tak závratne veľa! Dobrá správa: na každý typ diery je istá záplata a netreba dlho špekulovať, ktorú si vyberieme.
V nepríjemných situáciách môžeme reagovať trojakým spôsobom:
- situácii sa vyhneme
- situáciu zbavíme jej negatívnej príchuti
- dosiahneme zmenu správania, ktoré nás rozčuľuje.
Neutralizujme svoju reakciu
Ako sme si povedali, na pracovisku máme len obmedzené možnosti vyhnúť sa nepríjemným kontaktom. Pokiaľ to však môžeme urobiť, je to najjednoduchšie a najelegantnejšie riešenie. „Každý svojou pošiel stranou“ – a nikto sa nerozčúlil.
Väčšinou nám však táto možnosť chýba. Budeme musieť niečo urobiť. Než však začneme, pozrime sa na správanie, ktoré nás rozčuľuje. Predovšetkým je tu otázka číslo 1: „Nemáme na tomto správaní svoj podiel viny aj my?“ Treba preskúmať, či niečo v našom správaní nevyvoláva u nášho neznesiteľného blížneho presne tú reakciu, ktorú tak neznášame. Napríklad ak nás zlostí nekonečný negativizmus nášho podriadeného, hľadajme jeho príčinu. Každý človek sa správa racionálne vzhľadom na to, ako vníma situáciu. Možno náš podriadený má pocit, že mu venujeme pozornosť len vtedy, keď odmieta, bojí sa, hľadá chyby a kritizuje. Keď totiž ľudia majú pocit, že sú neuznávaní, prehliadaní alebo nedocenení, vedia na seba upozorniť presne tým spôsobom, ktorý zaregistrujeme najskôr! Ak teda zistíte, že príčinou by mohol byť pocit nedocenenosti, tak mu to docenenie dajte! Usmejte sa naňho, všímajte si ho, pochváľte jeho výsledky. Urobte to však vždy len pri správaní, ktoré vás nerozčuľuje! Keďže jemu pôjde o uznanie, prestane sa správať spôsobom, ktorý mu vašu pozornosť neprinesie (tým, čo vás predtým tak rozčuľoval) a bude sa správať tak, aby ste si ho všímali aj naďalej.
Nie všetci nepríjemní spolublížni sa však len dožadujú pozornosti. Niektorých proste baví robiť vám zle. Vtedy je najrozumnejšie neutralizovať svoju reakciu na rozčuľujúce správanie. To dosiahnete, ak si uvedomíte, prečo vás to správanie tak rozčuľuje, a ako by ste mohli reagovať tak, aby ste sa na konci provokácie nerozčuľovali vy, ale váš protivník. Mala som napríklad kolegu, ktorý sa nepekne a sexisticky správal voči mladšej kolegyni. Keď už začala mať problémy, našli sme si v čínskom horoskope, že kolega je Kôň. Poradila som jej, aby si ho nabudúce predstavila s konskou hlavou, ako okolo nej erdží… Zabralo to. Keď sa kolega znížil zas k svojim dvojzmyselnostiam, vykreslila si konskú papuľu, začalo jej mykať kútikmi úst a potom už len pozorovala, ako sa tá konská papuľa zúfalo snaží nájsť spôsob, ako by ju rozčúlila… Vďaka za čínsky horoskop!
Keď sa vám podarí zneutralizovať svoju emocionálnu reakciu, stratí váš nepríjemný spolublížny nad vami moc. Možno si ešte v budúcnosti nájde nejaký spôsob, ako vás rozčúliť – ale vy už medzičasom viete svoju reakciu neutralizovať.
Odstráňme rozčuľujúce správanie
Než pristúpime ku konkrétnym opatreniam proti neznesiteľnému spolublížnemu, musím vám porozprávať ešte o dvoch situáciách, ku ktorým môže dôjsť:
- my sami podvedome nemáme záujem situáciu vyriešiť, ale sa len vyvŕšiť na vinníkovi (tzv. hra „Zločin a trest“)
- pri konfrontácii s neznesiteľným spolublížnym budeme mať adrenalínové „okno“.
Pripravte si argumentáciu!
Najlepšia obrana proti tomu, aby sme zlyhali v komunikácii s naším „protivníkom“, je poctivá príprava. Spíšte si, čo konkrétne vám na jeho správaní prekáža. Ako vás negatívne ovplyvňuje? Ovplyvňuje kvalitu vašej práce, vašu potrebu času alebo váš status? Ako tieto účinky pociťujete? Hovoriť o svojich pocitoch nie je zženštilé! Možno váš nepríjemný spolublížny vôbec netuší, aké príkoria vám spôsobuje, a vy ho upútate. Keď vás bude chápať, bude aj ochotnejší vyjsť vám v ústrety.
Pokúste sa namodelovať si očakávané reakcie. Ako sa zachováte?
Nehrajte Zločin a trest!
Predstavte si nasledovnú situáciu: Váš nadriadený vás prichytí, ako sa v dielni rozprávate s robotníkmi. Okamžite sa do vás pustí. „Zasa si to urobil! Koľkokrát som ti už hovoril, že sa s nimi nesmieš bratríčkovať?! Ty si tu vedúci a to, že im ideš na ruku, len podrýva tvoju autoritu!“
„Ale ja sa s nimi nebratríčkujem… len sme sa zhovárali!“ odpoviete. „A okrem toho, my dvaja spolu predsa tiež chodievame na obed! Aký je tu rozdiel?“
„Obviňuješ ma z dvojtvárnosti?!“
Pozrite, ako sa v tomto prípade správal váš šéf:
- sústredil sa len na to, čo si neželá, ale nepovedal, aké správanie by si od vás želal
- hovoril o minulosti (a minulosť je spoľahlivo to jediné, čo už nedokážete ovplyvniť)
A ako vás nachytal? Dostal vás do situácie, keď ste automaticky prešli do obrany a navyše ste ho medzi riadkami skritizovali, miesto aby ste sa sústredili na cieľ: „Čo presne chceš, aby som v takýchto prípadoch robil?“
Cieľom hry Zločin a trest je totiž predostrieť situáciu s takou silou, že obeť bez rozmýšľania cúvne. Ten, kto kritizuje, vyhráva.
A teraz ruku na srdce – neplánujete aj vy zohrať práve túto hru? Neplánujete konfrontovať neznesiteľného spolublížneho s jeho otrasným správaním a nechať ho v tom, aby si sypal popol na hlavu? Čo presne si od neho želáte? Ako by malo vyzerať jeho správanie v budúcnosti? Vyjasnite si to pre seba – možno mu budete musieť pomôcť hľadať východisko!
Potom za ním choďte a povedzte mu o probléme. Hovorte o správaní, nie o jeho osobe. Vyhnite sa hocijakým osobným útokom. Chcete na ňom dosiahnuť zmenu, nie zadupať ho do zeme.
1. Buďte ústretoví
Zotrvávať tvrdo na svojich pozíciách vás nedovedie k úspechu. Nedovoľte, aby vo vás vzkypeli emócie. Vy ste ten, kto musí držať v rukách opraty rozhovoru. Povedzte, čo vás trápi. „Je to ťažká situácia, ale spoločne by sme mohli nájsť nejaké východisko. Porozprávajme sa, čo vieme urobiť.“
2. Odosobnite sa
Na chvíľu celkom zabudnite na to, čo chcete dosiahnuť, a počúvajte vášho nepríjemného spolublížneho. Oddeľte pritom tón od obsahu a venujte pozornosť len obsahu. Čo presne sa vám snaží povedať na vecnej rovine?
3. Súhlaste, kde len môžete
Pokiaľ máte nejakú príležitosť úprimne s ním súhlasiť, urobte to. Chcete od neho, aby niečo zmenil. Urobí to ľahšie, ak mu budete sympatickí alebo prejavíte pochopenie. Povedzte: „Vidíš, v tom máš teda pravdu. Aj ja som si všimol, že…“
4. Nebojte sa nesúhlasiť
Tak, ako on má právo na svoj názor, máte naň právo aj vy. Pokiaľ vás zastrašuje, nedajte sa. Slušne a nekonfrontačne vysvetlite, že máte iný názor. Vyhýbajte sa osobných invektív a navrhujte riešenia. Udržiavajte očný kontakt. Povedzte: „To vyzerá celkom schodne. Chcel by som však, aby sme si prešli aj iné alternatívy, možno niektorú z nich budeme vedieť využiť.“
5. Počúvajte
Niekedy sa ľudia hnevajú, lebo majú pocit, že ich nepočúvate. Neurobte túto chybu. Dávajte svoje počúvanie najavo: tónom, držaním tela, očným kontaktom, prikyvovaním. A hlavne – nerozprávajte, keď počúvate. Pýtajte sa: „Pomôž mi pochopiť, prečo je to pre teba také dôležité.“
6. Overujte si, či ste pochopili správne
Parafrázujte výpovede toho druhého. „Hovoríš, že ma musíš prerušovať, lebo myšlienky ťa napadajú náhle a ak ich hneď nepovieš, tak ich zabudneš. Pochopil som to správne?“
7. Veďte partnera k hľadaniu riešenia
Možno máte svoje riešenie už dávno v hlave, ale napriek tomu hľadajte riešenie spoločne s partnerom. Ak treba, navádzajte ho otázkami. Pýtajte sa ho: „A čo si myslíš, mohol by si v budúcnosti… Nie je to pre teba príliš ťažké?“
8. Vzájomne dohodnite nové správanie
Spoločné dohody odstraňujú negatívne pocity, ktoré mohli pri rozhovore vzniknúť. Za geniálnu považujem dohodu „… a kto ju poruší, zaplatí pivo.“ Veď čo je krajšie ako dostať niekdajšieho nepriateľa do situácie, keď s vami chodí na pivo?
Helena Reháková
Helena Reháková je šéfredaktorka časopisu Manažér, poradkyňa pre osobný a organizačný rozvoj, asesorka pri výberoch a hodnoteniach pracovníkov/kandidátov a autorka viacerých kníh. Vedie projekt sebarozvoja Rok pre seba a v oblasti dosahovania cieľov projekty Krok vpred a Ako si zhmotniť sen.
3,088 total views, 6 views today
