Andrej Winter: Študenti či absolventi vedia prinášať veľkú pridanú hodnotu

Dnes predstavujeme posledný z víťazných projektov HR Gold 2013, ktorý vyhral tím Andreja Wintera zo spoločnosti Challengest, s.r.o. Projekt sa volá „Challengest.com – Challenge“ a ocenený bol za návrh a realizáciu kreatívneho a netradičného prístupu, ako poskytnúť študentom bez praxe možnosť dokumentovať svoj pracovný potenciál u budúcich zamestnávateľov a zamestnávateľom vyhľadávať cenných zamestnancov podľa praktických kritérií.

Spýtali sme sa Andreja Wintera, ako projekt vznikol a prebiehal.

Sami sme nie tak dávno boli študenti a videli sme, že nás škola nepripravuje na prax. S kolegom Dodom sme pracovali v Aspire, kde sme vyberali väčšinou nádejných absolventov a videli sme, že je náročné identifikovať tých skutočne talentovaných. Lukáš zasa riadil UPeCe v Mlynskej doline a on zasa videl študentov, ktorí chcú, ale nevedia, čo a ako. Pred Challengestom som rozbiehal podobný projekt a keď sa v ňom rozpadla partia, tak som oslovil Doda a Lukáša, ktorí sú do tohto celého perfektný fit.

Naša misia je, aby študenti a absolventi mohli ukázať svoj talent a vášeň firmám. Vyvárame platformu, na ktorej firmy zadávajú projekty formou rôznych „challengeov“, študenti tieto challenge riešia a firma si nakoniec vyberá víťazné riešenie. Je to zaujímavé pre študentov i pre firmy, no nie je jednoduché osloviť a získať firmu pre nový projekt – napriek tomu, že s väčšinou klientov máme vynikajúce výsledky a študenti či absolventi vedia prinášať veľkú pridanú hodnotu. Zdá sa, že na trhu stále prevláda skepsa ohľadom študentov a mladých ľudí.

Dobrý úspech je, keď sa každým challengeom študenti niečo naučia, čo im pomôže v hľadaní ich budúcej kariéry, a firmy získajú pridanú hodnotu pre svoj biznis. Keď sa k tomu pritrafí aj získanie pracovného miesta, tak sme z toho veľmi happy. Zaujímavé je, že niektoré firmy popri riešení svojich problémov našli neplánovane talentovaných absolventov, ktorým sa na konci rozhodli ponúknuť pracovné miesto. Čo sa nám nepodarilo dosiahnuť je celkový počet zapojených firiem. Záujem vo firmách síce rastie, ale stále pomalšie ako u študentov.

Najkritickejšie je z hľadiska projektu asi manažovanie obidvoch svetov – toho študentského i toho firemného. Najviac tomu pomáha, že máme v tíme rozličné zázemia. Ja s Dodom sme pôvodne boli v biznise a Luky zasa medzi študentmi. Vieme sa tak vo vhodných chvíľach dopĺňať.

Čo je vo vašich očiach taký najvýraznejší prínos celého projektu?

Najdôležitejšia je zmena vnímania medzi mladými a firmami. Študenti zrazu vidia, že môžu byť úspešní ako ich rovesníci, ktorí sa vďaka Challengestu dostali k zaujímavým jobom. Firmy vidia, že nie všetci študenti patria do jedného vreca.

A budúcnosť?

Challengest ešte stále len rozbiehame. Keďže sme v etape startupu, tak stále veci zlepšujeme a chystáme niekoľko noviniek, ktoré podľa nášho presvedčenia pozitívne ovplyvnia množstvo firiem a mladých ľudí, ktorí sa na trhu práce navzájom potrebujú. Želaný stav sme zatiaľ nedosiahli, zúčastnených zatiaľ máme len niečo vyše 40 firiem, čo je stále málo na to, koľko ich na Slovensku potrebuje mladých, šikovných absolventov… Neviníme z toho, samozrejme, firmy – určite hlavne my sme mohli viac zamakať na PR a marketingu. Aj preto sa tak tešíme z ocenenia HR Gold. Je podstatné, že trend rastie a to znamená, že raz sa do cieľu určite dostaneme.

Keď chcú firmy získavať top študentov a absolventov prostredníctvom zadávania challengeov, tak nech nám určite dajú vedieť – za ten rok a pol sme nazbierali nemalé množstvo skúseností, ktoré radi posunieme ďalej.

„Niektoré veci si musíte odmakať, vybudovať a zaslúžiť.“

Aké je vaše životné krédo alebo motto?

Nemám životné krédo alebo motto. Väčšinou sa však snažím v istých etapách môjho života niekoho napodobňovať v niečom, čo ma veľmi inšpiruje. Vyhliadnem si nejakú obeť a skúšam jej inšpiratívnu vlastnosť napodobňovať.

Podľa akých hodnôt sa snažíte žiť?

Mám rodinu a som za to veľmi šťastný – k tomu ma vychovali rodičia. Verím v Boha a on mi za to dodáva silu v najťažších situáciách v živote. V mnohom spolieham na aktivitu – niektoré veci si musíte odmakať, vybudovať a zaslúžiť. A napriek tomu život nie je fér a vždy budú existovať ľudia, ktorí za menej snahy získajú viac ako ja a takí, čo sa budú snažiť akokoľvek a nedosiahnu ani to málo, čo sa podarilo mne. Vtedy nastupuje pokora, ktorá mi pomáha uvedomiť si, aký malý som v tomto vesmíre a že tu vlastne sme jeden pre druhého a nie sami pre seba.

Ktoré ľudské vlastnosti si ceníte najviac?

U rôznych ľudí je to rôzne. Niečo iné si cením na dobrej predavačke v supermarkete, a niečo iné na mojej rodine, kolegoch, klientoch… Jednu vlastnosť však asi oceňujem na všetkých ľuďoch – a tou je snaha.

Čo považujete za svoju najsilnejšiu stránku?

Asi najsilnejšie mám meno – Andrej v preklade totiž znamená „silný“ a „odvážny“ 😉 Ešte mám inú veľmi silnú stránku, a tou je šťastie – zvyčajne vyhrávam v rôznych lotériách a tombolách. 😀

Čo považujete za svoju slabšiu stránku?

Som veľmi neporiadny v písaní emailov. Strašne dlho mi trvá, kým si na ne nájdem čas a zároveň sa dokážem aspoň trochu koncentrovať. Obmedzuje ma to dennodenne, keďže väčšina komunikácie sa odohráva týmto spôsobom. Snažím sa čo najmenej komunikovať cez email. Keď sa dá, tak radšej telefonujem. Druhý spôsob, ako s tým bojujem je, že chodím cca hodinu pred prácou do McCafé, kde neriešim väčšinou žiadne iné veci ako emaily. Takto dokážem počas mojej prvej pracovnej hodiny koncentrovane veľa vybaviť.

Čo sa vám natoľko osvedčilo pri práci s ľuďmi, že by ste to odporúčali aj iným?

Usmievať sa na ľudí a nebáť sa postaviť za správne veci.

Čo podľa vás vedie k trvalému úspechu manažéra?

Moje manažérske skúsenosti sú veľmi maličké na zodpovedanie tejto otázky. Trúfnem si však povedať, že vnútorná integrita a osobné hodnoty hrajú podstatnú úlohu v dlhodobom meradle.

Čoho by sa podľa vás mali manažéri (hlavne tí menej skúsení) vyvarovať pri svojej práci?

To je skôr otázka na môj tím… Tí menej skúsení by sa nemali báť robiť chyby – ak sa budú báť, je možné, že ostanú celý život iba ako tí „menej skúsení“.

Kto v živote vás najviac ovplyvnil?

Nie je možné to zvaliť na jedného človeka. V rôznych etapách ma ovplyvňovali rôzni ľudia a učil som sa od nich rôzne veci do života. Určite tí prví sú u mňa rodičia, ale či ma ovplyvnili viac, ako ma teraz ovplyvňuje moja manželka a deti, je naozaj nemožné zodpovedať. Som človek, ktorého menej ovplyvňujú veľké známe osobnosti. Najviac ma vždy inšpirujú ľudia, ktorí sú v mojom blízkom okolí – rodina, kolegovia, priatelia. Keď zbadám, že urobia niečo veľmi dobre, väčšinou ma to nakopne a majú môj obdiv.

Keby ste mali žiť svoj život ešte raz, čo by ste z dnešného pohľadu urobili inak?

Prihlásil by som na inú vysokú školu, nevzal by som si hypotéku a zbalil by som moju ženu omnoho skôr ;-). Zvyšok života by som si nechal aj s chybičkami a radosťami, ktoré sa mi tam podarili.

 1,089 total views,  3 views today

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.