Byť schopnejším je väčšinou nepopulárne

Bohdi Sanders, majster a učiteľ bojových umení a autor viacerých kníh o filozofii za bojovými umeniami, kedysi sucho vyhlásil:

Nikto neobľubuje bojovníkov až do chvíle, kedy pred bránou stepuje nepriateľ.

Je to také pravdivé… Nie len pre tých bojovníkov so zbraňami, ale aj pre každého, kto si trúfne urobiť zo seba viac, než čo bol včera. Čokoľvek sa vám podarí dosiahnuť, vždy sa nájde niekto, koho to rozčúli a bude si považovať za povinnosť “okresať” vás na správnu mieru. Bohdi Sanders usudzuje, že ľudia interpretujú to, že sa niekto nebojí byť sám sebou a odlišovať sa (od nich) ako signál, že má iné hodnoty – a ak dosahuje veci, ktoré by radi dosiahli aj oni, tak “iný” interpretujú ako “horší/lepší”. Pamätám sa, keď som raz jednej dáme povedala, že jej tak žalostne nerozumiem, že mi príde ako nejaký iný živočíšny druh – a ona si to okamžite otočila na “prečo si myslíš, že si lepšia?!”

A zrejme to platí nielen smerom na iných ľudí, ale aj smerom na nás samotných. Keď ma napríklad rozčuľuje, že iní ľudia tvrdia evidentné blbosti a okolie ich baští… nie je to len známka, že sa obávam, že by moje hodnoty mohli byť tie “horšie”?

No nemohli. Moje hodnoty sú najlepšie pre mňa. Pre iných nemusia byť až také dobré – a už vôbec nie vhodné… Všetko závisí od toho, kde práve stojíte. Relatívne k tomuto bodu a k vášmu cieľu totiž potrebujete špecifické hodnoty. Čiže aj hodnoty niekoho, kto má ten istý cieľ, ale iné východiská, nie sú porovnateľné s vašimi. A hodnoty niekoho, kto má tie isté východiská, ale iný cieľ, takisto. ?

Všetci si okolo seba hodnotami vytvárame “bezpečný priestor”, ale nie vždy rešpektujeme “bezpečný priestor” tých druhých.

Bohdi Sanders má postreh – všetci si okolo seba svojimi hodnotami vytvárame “bezpečný priestor”. Ale nie vždy rešpektujeme “bezpečný priestor” tých druhých, hoci automaticky predpokladáme, že zvyšok sveta bude rešpektovať ten náš… A keď je náš svet v ohrození alebo troskách, vtedy voláme po “bojovníkoch” – niekedy tých so zbraňami, inokedy len po niekom, kým naše problémy neotriasajú a preto nám pomôže našu naštrbenú realitu dať späť do správnej proporcie k zvyšku sveta. Vtedy sme za bojovníkov v našom svete vďační. A len čo sa náš svet znova zastabilizuje, začínajú nám znova prekážať, pretože nimi náš problém neotriasol. 🙂

Helena Reháková

Helena Reháková je šéfredaktorka časopisu Manažér, poradkyňa pre osobný a organizačný rozvoj, asesorka pri výberoch a hodnoteniach pracovníkov/kandidátov a autorka viacerých kníh. Vedie projekt sebarozvoja Rok pre seba a v oblasti dosahovania cieľov projekty Krok vpred a Ako si zhmotniť sen.

 614 total views,  1 views today

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.