Čo by líder robiť nemal V.

Zlozvyky vybraté z knihy Marshalla Goldsmitha What Got You Here Won’t Get You There (Čo vás dostalo sem vás nedostane tam), o ktorých píšem v piatej časti tejto minisérie, sa týkajú talentov, ktoré nazývam ťažké. Ťažké preto, lebo ich nesprávne použitie, resp. ich slepé miesta sťažujú život nielen ich „majiteľom“, ale najmä ľuďom, ktorí s nimi pracujú a žijú.

Dobrou správou je, že tieto talenty sú najmenej frekventované, avšak tým vôbec nechcem povedať, že tieto talenty sú horšie ako ktorékoľvek iné. Každý talent, ktorý využívame produktívne je hodnotný a užitočný.

Lipnutie na minulosti

Toto je jeden z najškodlivejších zlozvykov, ktoré predstavujú pre lídrov veľké riziko zlyhania. Jednou z najdôležitejších úloh lídra je robiť zmeny, čo vyžaduje schopnosť akceptovať to, že nemožno lipnúť na tom, čo bolo kedysi. Často sa tiež stáva, že minulé zážitky zanechajú na ľuďoch niekedy až traumatické stopy, ktorých sa nevedia zbaviť. A ešte horšie je to, keď tento zlozvyk spôsobuje porovnávanie sa s inými, pričom lídri poukazujú na zlyhania iných porovnávaním s ich minulými úspechmi.

Slepé miesta talentu Context sú tou nástrahou, ktorá môže spôsobiť to, že líder používa frázy ako „Keď ja som bol v tvojom veku“, „Vždy sme to tu robili takto“, „Keby si sa spýtal skúsenejších“ a pod. Talent Consistency môže mať takisto tendenciu byť rigidným voči zmenám, a preto takýmto lídrom a nielen lídrom treba vysvetliť, ako plánovaná alebo už vykonaná zmena prospieva dôležitým stakeholderom.

Negativita alebo „Vysvetlím ti, prečo to nebude fungovať.“

Hoci talent Negativity neexistuje, je niekoľko talentov, ktorých slepé miesta sa nás snažia presvedčiť, že by Gallup mal možno pouvažovať nad tým, či sa predsa len na tento talent nezabudlo. Ale žarty nabok, veta „Vysvetlím ti, prečo to nebude fungovať.“ má pôvod v predsudkoch alebo domnienkach, ktoré si niekedy vytvárame, keď počujeme, že niekto príde s novým nápadom.  Úplne najhoršie je to, keď sa zdráhame tieto veci priamo pomenovať a necháme na predstavivosť iných, aby si urobili vlastnú mienku o tom, prečo si myslíme, že ich nápad nebude fungovať.

Podobne ako pri lipnutí na minulosti, slepé miesta talentov ContextConsistency môžu byť príčinou negatívneho prístupu k novým nápadom. Talent Analytical má niekedy tendenciu vidieť riziká všade, kde nie sú k dispozícii žiadne dáta, zatiaľ čo talentu Belief sa môže stať, že si vytvorí predsudky voči hodnotám a pohnútkam predkladateľa nového nápadu. Slepé miesta talentov CommandSelf-Assurance vedú nezriedka lídrov k tomu, aby mali potrebu vedieť všetko lepšie, čo môže veľmi rýchlo spôsobiť to, že nebude trvať dlho a nikto už so žiadnym nápadom k takémuto lídrovi nepríde. To isté môže spôsobiť prehnané vyžadovanie disciplíny lídrov s rovnomenným talentom smerom k striktnému dodržiavaniu daných štruktúr a organizácie.

Prehnaná potreba byť sám sebou

Táto potreba je vlastne úplne iracionálna, pretože popiera potrebu osobného rozvoja. Nikto nie je dokonalý a ľpieť na tom, aby sme boli vždy autentickí, je prejavom nerešpektovania potrieb iných, kultúrnych noriem, zdieľaných hodnôt a v tom horšom prípade aj daných pravidiel a zákonov. Psychológia dokonca považuje snahu byť dokonale autentickým za každých okolností za vážny psychologický problém, keďže ide o neschopnosť prispôsobiť správanie danej situácii. Zdravé je totiž byť autenticky nekonzistentný, ako to v svojom kurze Why You Are Who You Are (Prečo ste tým, kým ste) hovorí profesor Mark Leary z Duke University. To, že vieme prispôsobiť svoje správanie rôznym situáciám, vôbec nemusí znamenať, že sa spreneveríme svojim zásadám a hodnotám.

Slepé miesta talentov Self-Assurance, Command a Consistency sú zrejme najnáchylnejšie k tomu, aby líder ignoroval svoje správanie, ktoré nie je v súlade s potrebami a očakávaniami iných. V tejto súvislosti si nezaškodí pripomenúť, že úspešnosť a rešpekt lídrov vo veľkej miere závisí od ich schopnosti napĺňať očakávania nasledovníkov.

Čo môžu lídri urobiť, aby lepšie zvládali svoje ťažké talenty? Nenapadá mi nič lepšie ako budovanie kultúry radikálnej otvorenosti. Keď si líder bude dostatočne často pýtať spätnú väzbu, keď bude mať záujem o sebareflexiu (o tom viac v rozhovore s Dagmar Kéryovou), riziko, že by ich ťažké talenty strpčovali život iným, sa značne zmenší. Jednoduché otázky typu: „Čo by som nemal robiť?“, „Čo by som mal robiť viac?“ a „Čo by som mal začať robiť?“ sa postarajú o to, aby líder upravil svoje správanie správnym smerom.

Ako som avizoval, v ďalších číslach sa budem venovať ďalším zlozvykom, ktoré bývajú dôvodom zlyhania lídrov.

Ivan Košalko

Ivan Košalko inšpiruje ľudí, rozvíja ich profesionálny potenciál a spolu s nimi nachádza ten najlepší spôsob, ako pracovať a žiť.

 4,192 total views,  6 views today

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.