Čo dáva – alebo uberá – práci zmysel?

Všetci túžime po zmysluplnej práci. Psychiater Viktor Frankl výpovedne popísal, ako dokáže byť vrodená ľudská túžba po zmysle taká silná, že aj v tých najkrutejších podmienkach ľudia hľadajú zmysel života.

Nedávne výskumy dokladajú, že pre zamestnancov je zmysel v tom, čo robia, oveľa dôležitejší než hocijaký iný aspekt práce, vrátane odmien a platu, možností postupu alebo podmienok práce. Zmysluplná práca vie byť vysoko motivujúca a vedie k zvýšenej výkonnosti, nasadeniu a spokojnosti. Ale doposiaľ sa len málo výskumov sústreďovalo na to, ako ľudia pripisujú zmysluplnosť svojej práci a akú rolu hrajú v tomto procese lídri.

Tím okolo Catherine Baileyovej a Adriana Maddena z Veľkej Británie urobil jeden takýto výskum. Predpokladali, že zmysluplnosť práce sa bude správať tak ako ostatné pracovné postoje, ale zistilo sa, že tento jeden aspekt je vysoko individuálny a výsostne osobný a odvíja sa z úvah pracovníkov o tom, ako je ich práca zasadená do kontextu spoločnosti. Výskum tiež ukázal, že vysoká kvalita líderstva takmer nemá vplyv na zmysluplnosť práce, hoci nekvalitný manažment dokáže pocit zmysluplnosti celkom zničiť.

Päť čŕt zmysluplnosti

Zmysluplnosť sa veľmi často spája s pocitom hrdosti, uspenia a dobre vykonanej práce. Zmysluplnosť rastie s pocitom, že práca je kreatívna, pútavá a pohlcuje pozornosť. Aj odmena, pochvala a uznanie od iných prispievajú k zvýšeniu zmysluplnosti.

Zmysluplná práca:

  1. Má širší dopad. Jednotlivci považujú svoju prácu za zmysluplnejšiu, keď pre iných znamená viac ako pre nich samých, keď je dôležitá pre iných, pre celé skupiny alebo pre širšie okolie.
  2. Je ostro bodová. Súčasný tlak na pozitivitu nás vedie k tomu, aby sme sa sústreďovali na to, aby bol pracovník šťastný a spokojný. Psychologička Barbara Hale to nazýva „tyranstvo pozitívneho postoja“. Ale zmysluplnosť nie je vždy pozitívny zážitok. Veľmi často ľudia v práci nachádzajú zmysel počas hlbokých, často bolestivých momentov, nie počas šťastných chvíľ. Najväčšiu zmysluplnosť zažívame, keď sa nám podarí zdolať ťažkú situáciu.
  3. Je epizódna. Pocit zmysluplnosti prichádza a odchádza, nie je taký, že by pretrvával. Napriek tomu majú tieto okamihy zmysluplnosti hlboký vplyv na človeka, sú vysoko zapamätateľné a stávajú sa súčasťou príbehu o našom živote.
  4. Je reflektívna. Veľmi často si až v spätnom pohľade uvedomíme, že išlo o zmysluplný okamih alebo že naša práca má predsa len zmysel. Málokedy pociťujeme zmysluplnosť v tom okamihu, kedy sa deje; najčastejšie ju potrebujeme zasadiť do kontextu našich hodnôt, aby sa zmysel vynoril.
  5. Je osobná. Iné pocity týkajúce sa práce – nasadenie, angažovanosť, spokojnosť – sú presne len to: pocity o práci. Zmysluplnú prácu však ľudia nepociťujú zmysluplne, kým si ju nezasadia do kontextu svojich osobných životných skúseností. Dokonca v týchto okamihoch neboli dôležití ani nadriadení, ani organizácia, pre ktorú človek pracoval – dôležité boli jeho vlastné hodnoty.

Nezmyselnosť: Sedem smrteľných hriechov

Faktory, ktoré prácu robia zbytočnou a nezmyselnou, sú veľmi odlišné od toho, čo jej dáva zmysel. Napríklad ľudia začínajú rozmýšľať, prečo to vlastne robia, podľa toho, ako sa k nim správa manažment. Tu je 7 chýb, ktorých sa manažment dopúšťa a oberá tým pracovníkov o pocit zmysluplnosti:

  1. Odtrhávajú ľudí od ich hodnôt. Ak sa hodnoty pracovníka a nadriadeného alebo organizácie nezhodujú, pracovník prestáva vidieť zmysel v tom, čo robí.
  2. Berú pracovníkov ako samozrejmosť. Nedostatok uznania robí prácu len nutným zlom.
  3. Zadávajú ľuďom nezmyselné úlohy alebo nepremyslené zadania. Človek sa chce pohrať s realizáciou, nie s domýšľaním si, čo tak asi táto úloha má naplniť.
  4. Správajú sa k ľuďom neférovo. Nikto nevidí zmysel v tom, že je znevýhodňovaný.
  5. Rozhodujú ľuďom ponad hlavu (a často nezmyselne). Keď niekto nemôže v práci uplatniť svoju profesionalitu, na čo má byť potom ešte hrdý?
  6. Izolujú ľudí a nedávajú im potrebnú podporu. Pretože zmysluplnú prácu musia oceniť iní, keď pracujem sám pre seba, ako v tom viem nájsť zmysel?
  7. Riskujú fyzické a emocionálne zdravie pracovníkov. Nadbytočné emocionálne a fyzické zaťažovanie spochybňuje, že si ten druhý váži to, čo robíme. Sústavný tlak na stále viac a stále lepších výsledkov hovorí, že nie sme dostatočne dobrí. Zmysel toho, čo robíme, sa stráca.

795 total views, 2 views today

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.