Čo motivuje pracovníkov?

Skúste narýchlo povedať tri spôsoby motivácie, ktoré môže manažér u svojich podriadených nasadiť. Väčšina z vás si istotne ihneď spomenie na peniaze. Ale sú peniaze všetko? Ako je to s inými možnosťami motivácie?

A vlastne: Čo motivuje pracovníkov?

1. Peniaze

Finančná motivácia je bežne považovaná za najúčinnejšiu. Osídla prísľubu vysokých zárobkov sa však prejavia vždy: ak stanovíte výkonnostný vzorec výpočtu mzdy, ľudia sa zamerajú na tú činnosť, ktorá im pri minimálnej námahe prináša maximum na zárobku. Obrazne povedané, budú pestovať drahšie kvety, nie mrkvu, lebo tá činnosť im „hodí“ na výplate viac. Oni sa nastavia na optimum z hľadiska vlastných cieľov, nie podnikových cieľov. Alebo ak zavediete vysoké pevné platy, zamestnanci získajú istotu – podnik nie. Kto zaseje vysoké „šéfovské“ odmeny, bude žať servilnosť; kto zaseje vysoké funkčné príplatky, bude žať kariéristov.

Načo vlastne ľudia potrebujú peniaze? Teória hovorí, že na uspokojovanie osobných potrieb (a rodiny). Sú to: fyziologické nároky (bývanie, strava), nároky na bezpečnú budúcnosť (mať zamestnanie, vývoj detí), potreba byť v kolektíve (spomeňte si, ako zle znášajú odlúčenosť matky na materskej a dôchodcovia), potrebu byť ohodnotený inými ľuďmi a tiež vážiť si sám seba (pocit sebarealizácie). Odhalil to už Maslow a funguje to. Ľudia si musia kúpiť stravu, platiť nájomné a platiť aj za ostatné materiálne veci.

Predstavte si človeka, ktorý v práci nemá dokonalý pocit spolupatričnosti, necíti sa dostatočne uznaný a nenapĺňa sa jeho pocit sebarealizácie. Čo urobíte na jeho mieste? Napríklad si kúpite moderné sako alebo domáce vybavenie, ktoré človeka zaradí k určitej „spoločenskej vrstve“. Možno budete chodiť na tenis do toho istého klubu ako šéfstvo. Alebo si kúpite auto alebo zahraničnú dovolenku, ktorá vám poskytne „vhodný“ status. Prípadne porozprávate skoro každému, čo stoja veci v zahraničí. Nie že by ste túžili informovať o cenách, ale o tom, že ste tam boli. A čo tak si kúpiť materiál na hobby alebo záhradku, lebo nemáte inú možnosť odborne sa realizovať. To by bol ten správny cumlík na zle uspokojené potreby (v češtine tomu hovoria „šidítko“)! Lenže na to všetko potrebujú zamestnanci peniaze…

A teraz si predstavte manažéra, ktorý nevie pripraviť alebo priamo poskytnúť zamestnancovi napĺňanie jeho potrieb. Čo urobíte na jeho mieste? Zašermujete pred zamestnancom možnosťou vysokého zárobku (t.j. uplatíte ho). A on si potom za svoje peniaze bude uspokojovať potreby inde. Alebo: dajte mu, čo potrebuje, priamo na pracovisku. Bez uplácania. Treba na to len cielene ovplyvniť pracovné podmienky (v zmysle motivácie). Táto jednorazová investícia sa vám mnohonásobne vráti.

2. Fyzické podmienky

Každá práca si vyžaduje patričné fyzické podmienky (osvetlenie, výška, veľkosť a rozmiestnenie pracovných plôch, bezpečnosť pri práci a pod.). Fyzické podmienky ako také nemotivujú – patria k faktorom hygieny a jednoducho musia byť splnené. Sú však aj sekundárne fyzické podmienky – nie je jedno, či má človek ošúchaný, pozliepaný second-hand písací stôl a rozglejenú stoličku, alebo pekný (podľa možnosti vlastnoručne vybraný) stôl a priam „šéfovské“ kreslo. Dajte zamestnancom možnosť upraviť si pracovisko podľa ich statusu! V našej firme sa napríklad zamestnanci vyjadrujú k rozmiestneniu nábytku a doplnkom v ich a každý dostane istú sumu na dozariaďovanie svojho pracovného miesta. Pritom má plnú slobodu výberu. Dôsledok – pracovné miesto vyzerá tak, že sa na ňom zamestnanec cíti dobre, takmer ako doma. A kto nechodieva „domov“ rád?

3. Kompetencie a obsah práce

Pracovník, ktorý má možnosť ovplyvňovať svoju prácu, bude z nej mať väčšie uspokojenie ako pracovník, ktorý dostáva všetko príkazom. Posúvanie kompetencie a právomoci rozhodovať na tých ľudí, ktorí prácu bezprostredne vykonávajú, má ešte jeden úžitok – títo ľudia danú prácu poznajú najlepšie a ich rozhodnutia budú vykazovať menšiu chybovosť.

Na druhej strane, nie všetci zamestnanci sú ochotní prebrať zodpovednosť. Zodpovednosť znamená rozhodovanie. Oni však môžu mať strach z postihu za nesprávne rozhodnutie. Jediné, čo v takomto prípade môže manažér urobiť, je komunikovať svoje požiadavky a tolerovať počiatočné chyby. Chyba nie je vina. Opakovanie tej istej chyby je však zavinenie alebo neschopnosť.

4. Vedúci/štýl riadenia

Existuje „dobrý“ šéf a existuje aj „zlý“ šéf. O tom, ako ho zamestnanci vnímajú, rozhoduje viacero vecí – čo za osobnosť je šéf (či skôr prikazuje alebo či skôr podporuje a počúva), nakoľko dobrý odborník je (dobrým odborníkom sme zvyknutí všeličo odpustiť, niekedy aj hrubosť alebo tvrdohlavosť), či vie komunikovať s ľuďmi (či mu rozumejú, či oslovuje ich vnútorné motívy, či sa vedia identifikovať s jeho predstavami), či sa o nich zaujíma, ale aj ako vie zorganizovať sebe a iným prácu (chaóti sú možno zábavní spoločníci, ale ako šéfovia sú absolútny horor) a či háji záujmy svojich podriadených.

S osobnosťou sa asi nedá veľa urobiť. Rozhodne sa však možno venovať budovaniu svojho vzťahu k podriadeným. Pre manažérov ponúkajú firmy okrem odborného vzdelávania aj osobnostný tréning, zameraný väčšinou na komunikáciu, riešenie konfliktov a vedenie pomocou koučingu. Koučing je vôbec odpoveďou posledných rokov: manažér upúšťa od svojej roly vševedúceho, všemohúceho „patriarchu“ klanu a stáva sa skôr poradcom, vďaka zručnosti ktorého môžu podriadení slobodne a s úspechom rozvíjať vlastné vlohy a pracovné schopnosti.

5. Pracovný tím

Atmosféra v bezprostrednom okolí je pre všetkých pracovníkov životne dôležitá. Je rozdiel, či sa máte s kým porozprávať, prípadne poprosiť o pomoc, alebo ste pod sústavnou kontrolou, musíte s kolegami bojovať o každú minútke ticha, ustavične vás prehliadajú a robia vám prieky.

Úlohou vedúceho je už pri výbere ľudí dbať na to, aby si do pracovného tímu nebral povahy, ktoré sa neznesú. Ale aj potom treba stanoviť a explicitne zverejniť základné pravidlá pre spoluprácu. Ak to urobí, nebude musieť neskôr hrať sekundanta pri medziľudských sporoch (či už osobného alebo pracovného charakteru). Okrem toho vedúci musí fungovať ako citlivý detektor napätia. Na to musí sústavne byť v kontakte s ľuďmi, navštevovať ich na pracovisku, hovoriť s nimi. Riaditeľ jednej „dvestomužnej“ firmy každý pondelok ráno pochodí svoje „kráľovstvo“, pohovorí s ľuďmi, pozná ich záľuby, problémy, rodinné pomery a vie, koho sa čo pýtať. Všetci sa cítia rovnako „ľúbení“ a vedia, že intrigy jedného voči druhému nebudú mať preto úspech. Časovo je to pre riaditeľa náročné, efekt je však úžasný – všetci sa cítia na jednej lodi a firma funguje najlepšie práve v okamihoch krízy.

6. Podniková klíma

Každý podnik je svojím spôsobom organizmus. O tom, či je zdravý alebo chorý, svedčí podniková klíma. Dobrá klíma si vyžaduje zdravé medziľudské vzťahy a tie zas vyžadujú priepustné komunikačné kanály a optimálny riadiaci štýl. Ak majú ťahať všetci za jeden povraz, musia poznať systém (organizáciu), jeho ciele a hodnoty, svoju pozíciu v ňom, svoje kompetencie, kompetencie svojich spoluhráčov a riziko prípadného neúspechu.

Podniková klíma vzniká automaticky a odráža vzťahy medzi zamestnancami, k vedeniu, k dodávateľom a zákazníkom a k iným firmám (konkurentom). Na zistenie stavu podnikovej klímy existujú dnes už celkom jednoduché nástroje, tzv. audity podnikovej klímy. Poskytnú vám okrem iného aj informácie o stave motivácie očami vašich zamestnancov. Často je prekvapivé, ako diametrálne sa odlišuje vnímanie vedenia podniku od toho, čo vidia jeho zamestnanci, a to hlavne v otázkach kompetencií a zmyslu práce.

Podnikovú kultúru možno ovplyvňovať. Ide však o veľmi komplexný, náročný a citlivý proces, takže je vhodnejšie využiť pomoc externých poradcov, ktorí majú v danej oblasti väčšie skúsenosti.

7. Informovanosť

Keď pracovník vie, na čo slúži jeho práca, kto potrebuje aký výstup a komu ako poradiť a pomôcť, dokáže prácu urobiť dobre. Pokiaľ má dobrý vnútorný pocit a dostane aj kladnú odozvu z okolia, robí prácu rád. Každý z nás potrebuje, aby ho akceptovali, uznávali a chválili. Ale aby dosiahol tú úroveň vlastnej práce, ktorá mu pocit uspokojenia prinesie, potrebuje informácie. Musí vedieť, komu je práca určená, aký výstup sa od neho očakáva, prípadne aký úžitok z jeho práce vyplynie (posledná podmienka je sine qua non pre každý zlepšovák a racionalizáciu).

Informovanosť však hrá ešte jednu dôležitú úlohu – pri formovaní podnikovej klímy. Ľudia, čo sa dostávajú k informáciám len sporadicky, cez šéfa alebo vďaka rozkvetu klebetných klubov na pracovisku, obvykle majú pocit zraniteľnosti a bezmocnosti. Na bezradnosť však väčšina jedincov reaguje nárastom nedôvery a agresivitou – akoby zaujímali obranné postavenie voči všetkému novému, neznámemu, nečakanému. Taký pracovník sa nebude cítiť na pracovisku dobre.

Zabezpečenie informovanosti pre všetkých pracovníkov možno dosiahnuť pomocou adekvátnych informačných kanálov (počítačová sieť, podnikový časopis, tlačový obežník a pod.), avšak nezabudnite: žiadne umelé informačné kanály nedokážu nahradiť priamy ľudský kontakt vedúceho pracovníka s podriadeným.

8. Rozvoj osobnosti

Pocit začlenenia získajú ľudia z kolektívu, pocit hodnotenia môžu získať od vedúceho ale kde získajú pocit sebarealizácie? Sebarealizácia, to môže byť pocit kvalifikovane vykonanej práce, túžba poznať viac, vidieť ďalej, mať širší obzor, môcť sa rozhodovať s hlbším poznaním súvislostí atď. Zaveďte v podniku program osobného rastu pracovníkov a priložíte tehličku aj k tejto najvyššej úrovni Maslowovej pyramídy motivácie Vašich zamestnancov. Tým šetrnejším manažérom pripomeniem, že investujú do vzdelania svojich vlastných ľudí a tak vlastne zabíjajú dve muchy jednou ranou (namiesto toho, aby jednu muchu zvanú výplatný termín museli zabiť každý mesiac).

9. Tútorské systémy

Čo keby ste sa ako vedúci stali tútorom niektorému mladšiemu nádejnému pracovníkovi? Vychováte si ho na svoj obraz, prispejete k jeho pocitu spolupatričnosti (k podnikovému tímu, lebo Vy ho zastupujete), dáte mu pocit ocenenia („stojím vedúcemu za to“) a zvýšite jeho pocit sebahodnoty (lebo pod Vaším vedením iste dosiahne určité úspechy). Čo keby ste v podniku zaviedli tútorský systém prípravy mladých pracovníkov staršími tútormi? Čo sa dá získať: motivácia a rýchly vývoj mladých nádejných ľudí a rozšírenie takej pracovnej kultúry, akých tútorov vyberiete. Systém však treba premyslieť[1], aby sa u starších eliminoval pocit konkurencie (ak Vám povedia: a mne kto pomáhal? – tak viete, o čo ide). Aj oni totiž potrebujú motiváciu k tejto činnosti, ale to už sme sa dostali k celkovej podnikovej klíme.

10. Incentives[2]

Zdroj dodatočnej motivácie, na západe veľmi populárny. Patrí k nemateriálnej stimulácii – podnik pre svojich najlepších pracovníkov kúpi cestu loďou okolo sveta po boku niekoho z vedenia, dovolenku na Kanárskych ostrovoch, outdoory[3], fotosafari v Keni a podobne. Už to, že práve ten-ktorý jedinec bol vybraný ako majiteľ poukazu na takúto cestu (väčšinou s patričnými fanfárami) je dostatočným posilnením jeho ega, vyzdvihnutím jeho hodnoty v porovnaní s okolím. Pre neho to má aj vedľajší efekt – zrastie s firmou, ktorá si ho vie oceniť a kde sa cíti dobre. Pre jeho okolie to má omnoho viac vedľajších efektov: predovšetkým sa vytvára ťahový efekt pozitívneho vzoru. Okolie vidí, aké správanie je žiadúce, odmeňované a uprednostňované. Aj oni môžu byť vychválení, ak sa budú takto správať – nuž, tak sa teda tak správajú. Nezabudnite – všetci chceme byť oslavovaní. A keď pred sebou máme jasný vzor žiadúceho správania, môžeme okamžite porovnávať s vlastným správaním a korigovať odchýlky – nevyhnutný predpoklad pre učenlivú organizáciu. (Tento efekt však predpokladá, že systém motivácie pomocou incentives je dostatočne transparentný a všeobecne známy, inak vzniknú klebety a závistlivé ohováračky.) Iné vedľajšie efekty: priama demonštrácia záujmu o pracovníkov, využitie zdravej súťaživosti, dosahovanie motivácie nezávisle od sústavného zvyšovania platu a prémií.

[1] Napr.: Norma P9553xx – Interné tútorstvo. Návrh noriem pre rozvoj ľudských zdrojov pre ZSNP, a.s. Spracoval ibis s.r.o., 1995.
Niektoré podniky si už začali tvoriť normy pre tútorské systémy, napr. norma Interné tútorstvo v ZSNP a.s.
[2] Angl., čítaj insentivs.
[3] Angl., čítaj autdór, tréning predovšetkým komunikačných a tímových zručností pod holým nebom. Pozri aj článok o outdooroch v tomto čísle.

Ivan Burger

Ivan Burger je riaditeľ vzdelávacej spoločnosti ibis partner Slovakia, s.r.o., senior tréner manažérskych zručností a podnikový poradca pre oblasť riadenia výkonnosti prostredníctvom KPI a Balanced Scorecard .

Helena Reháková

Helena Reháková je šéfredaktorka časopisu Manažér, poradkyňa pre osobný a organizačný rozvoj, asesorka pri výberoch a hodnoteniach pracovníkov/kandidátov a autorka viacerých kníh. Vedie projekt sebarozvoja Rok pre seba a v oblasti dosahovania cieľov projekty Krok vpred a Ako si zhmotniť sen.

 1,396 total views,  4 views today

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.