Delfínie stratégie: Manažment chaotických systémov

Predstavte si svet ako rybník a nás ako ryby. Každý z nás je iná ryba a preto má iné možnosti konania a iné osobné rybie obmedzenia. Avšak pre jeden typ spomedzi nás obmedzenia akoby nejestvovali:

všetky šance stoja v prospech delfína.

Mnohé teórie manažmentu sa zakladajú na rozhodovacej slučke, ktorú popísalo a dodnes využíva napr. letectvo – O.O.D.A., čiže pOzorovať, Orientovať, rozhoDnúť a vykonAť. O.O.D.A. však nemôže fungovať v natoľko komplexnom svete, že sa už nedá jednoducho pozorovať a orientovať, a v natoľko dynamických podmienkach, že v čase konania už rozhodnutie nemusí byť platné.

Jediný spôsob, ako adekvátne reagovať na dynamické a chaotické podmienky, leží v schopnosti upustiť od vlastného stanoviska, nanovo sa orientovať, modelovať a spätne korigovať odchýlky. Tomuto spôsobu sa hovorí stratégia delfína.

Na začiatku bol mozog…

Správanie ľudí sa vyvinulo v priebehu tisícročí ako bezprostredná reakcia na podnety z okolia. Opakované podnety viedli k opakovaným reakciám, tieto sa postupom času zautomatizovali a z vedomia vytratili do podvedomia. Dnes sú už celkom mimovoľné – ale sú tu a my ich dennodenne používame.

Najviac zautomatizované sú tie ľudské reakcie, ktoré jedincovi v prípade ohrozenia zabezpečovali fyzické prežitie: pritajenie, útek alebo útok. A práve forma, akou reagujeme na neznáme a potenciálne nebezpečné podnety, nás delí podľa amerického vedca Dudley Lyncha do štyroch veľkých skupín: kapor, žralok, takmerosvietený kapor a delfín. Rozlišujú sa predovšetkým tým, ktorá mozgová hemisféra kontroluje ich konanie. U kaprov je to pravá hemisféra, produkujúca súcit, ústupčivosť a empatiu. U žraloka je to ľavá hemisféra, zameraná na konanie a konkurenciu. Delfín má svoju kontrolnú centrálu v čelných mozgových lalokoch. To mu dáva rovnaký prístup k obom mozgovým hemisféram a možnosť integrovať reakcie do nových vzorcov správania.

Manažérske akvárium

Kapre a žraloky veria, že nedostatok vládne svetom.

Kapor je na základe viery v nedostatok a vlastnej vnútornej frustrácie presvedčený, že nikdy nemôže vyhrať.. Keď sa teda boju s okolitým svetom nijako nemôže vyhnúť alebo uniknúť, pokojne sa obetuje. Fanaticky verí v obmedzenia. Svet škatuľkuje na tri typy “rýb”: na prenasledovateľa, záchrancu a obeť. Seba vidí ako obeť.

Kapre sa venujú tomu, aby zistili potreby a požiadavky iných a prispôsobili sa im. Preto bývajú dobrí pozorovatelia. Málokedy sa vyjadrujú presne, radi sa venujú klebetám a manipulácii. často sa stavajú do pozície “ochrancu vdov a sirôt”. Ich život sa riadi nasledovnými pravidlami:

  • nezúčastňuj sa hry
  • zabráň iným, aby vyhrali
  • nikdy nič nedokonči
  • je požehnaním nevedieť
  • nastav vždy aj druhé líce
  • snaž sa pôsobiť problémy, aby sa hra nedala dohrať a aby nik nebol porazený.

Žralok verí tiež v nedostatok a preto sa snaží za každú cenu utrhnúť čo najväčší kus pre seba. Najprv sa pokúsi nepriateľov poraziť a ak sa mu to nepodarí, pokúsi sa k nim pridať. Pláva vždy na strane silnejšieho a sústavne cerí zuby. Žralok vie, že niekto vždy musí prehrať, a tak sa z plných síl snaží, aby to nebol on. Na to mu dobre slúži vyvolanie zmätku. V zmätku všetci zisťujú, čo sa deje, a nevenujú pozornosť žralokom.

Žraloky majú tiež svoje životné pravidlá:

  • nikdy nebuď ten, kto ako prvý ustúpi
  • vždy musíš mať pravdu
  • veľká ryba žerie malú rybu
  • konkurencia je korenie života
  • sám od seba nepostupuješ tvrdo, ale tí druhí ťa k tomu vždy doženú

Takmerosvietený kapor (TOK) verí, že svet sa topí v prebytku. Nič nie je skutočne zlé a nik vlastne neprehráva. Všetko je len otázka času – časom vyhrá každý. Najdôležitejšou potrebou POKa je pomáhať iným. Seba vidí ako kanál pre “vyššiu moc” a predpokladá, že všetko dobre dopadne, pokiaľ sa naučí nelipnúť na veciach.

Takmerosvieteným sa nazýva preto, že jeho pohľad na svet je o poznanie komplexnejší. Vidí rôzne možnosti a vie ich aj využiť. Problémom však je jeho viera, že sa treba vzdávať. Príliš ľahko sa tak nechá odradiť od hľadania netradičných riešení.

Jeho hlavné devízy sú:

  • na svete niet zla, neúspechu alebo konečného stavu
  • nie je dôležité, či zvíťazíš, ale ako hráš
  • nikdy nepreber zodpovednosť za odstránenie zla
  • pokús sa vcítiť do toku vecí bez toho, že by si nad nimi príliš rozmýšľal
  • neboj sa, existuje vyššia spravodlivosť a tá potrestá zlo

Žraloky a kapre veria, že ich prežitie závisí od toho, ako sa správajú a ako konajú. Pseudoosvietené kapre veria, že ich prežitie závisí od ich viery v prežitie. Na rozdiel od nich delfíny vedia, že majú istú hodnotu, a to nezávisle od správania a konania v danom okamihu. Kým žraloky a oba kapre hrajú finitnú hru s pevne určenými pravidlami, hrá delfín infinitnú hru, v ktorej sa pravidlá plavne menia.

Delfín verí, že existuje potenciálny nedostatok a potenciálny prebytok. Verí však aj v to, že môže ovplyvniť, čo z toho bude mať, a že sa môže naučiť nasadzovať vlastné zdroje takým spôsobom, aby tvorili synergiu a pomohli mu dosiahnuť cieľ elegantne a bez zbytočnej námahy. Delfín vie využívať aj tie postupy, ktoré bežne používajú kapre a žraloky: ustúpiť, uzavrieť kompromis alebo poraziť nepriateľa. Jeho hlavnou stratégiou však zostáva hľadanie takého riešenia, ktoré umožní všetkým zúčastneným vyhrať.

Delfínie prikázania znejú:

  • musíme znásobiť účinok našich prostriedkov
  • musíme si vytvoriť jednoznačné vízie a konať podľa nich
  • musíme sa naučiť vzdávať sa
  • musíme opustiť zabehané koľaje
  • každý z nás si musí vážiť sám seba
  • musíme konať ako tím
  • musíme byť otvorení pre prekvapenia, čo nám prinesie budúcnosť
  • zodpovedáme sami za seba a svoj život.

Kapre tvrdia: “Nemôžem vyhrať.”

Žraloky tvrdia: “Musím vyhrať.”

Takmerosvietené kapre tvrdia: “Všetky ryby by sa mali milovať a starať jedna o druhú. Aby tak aj bolo, treba v to len dostatočne silno veriť.”

Delfíny tvrdia: “Chcem, aby sme obaja vyhrali, a to elegantne a presvedčivo. Je mi jedno, aké je riziko, aké ťažkosti musím prekonať alebo koľko to bude trvať.”

Čo sú delfínie stratégie?

Stratégie kapra a žraloka sú zakotvené v najstarších, izolovaných nonverbálnych častiach nášho mozgu. Kapor obvykle využíva len dve z týchto troch stratégií: pritajenie alebo útek. Preto aj veľa kaprov skončí v žalúdku ktoréhosi žraloka. Stratégia žraloka je väčšinou zameraná na to, vytĺcť pre seba maximálny zisk, a to za každú cenu. Za stratégiu delfína zodpovedá prevažne kortex, tá časť mozgu, ktorá sa vyznačuje abstraktným a koncepčným myslením. Keď delfín nemôže dostať to, čo chce, dokáže zmeniť svoje správanie tak, aby svoj cieľ predsa len dosiahol. V tom má výhodu pred kaprami a žralokmi, ktoré svoje správanie meniť nedokážu. (Charakteristiku jednotlivých “rybích” manažérov a ich prostredia uvádza nasledujúci obrázok.)

Delfínie stratégie úzko súvisia s kreativitou, s odvahou vyskúšať netradičné veci aj s tým rizikom, že sa nemusia podariť. Pre delfína nejestvuje neúspech – jestvuje len poznanie, že zvolená cesta nebola schodná.

Delfínie stratégie sú stratégiami úspešného boja o prežitie. V čoraz komplexnejšom svete s čoraz rýchlejším vývojom (stačí pozrieť na tempo vývoja výpočtovej techniky v posledných rokoch) sú cykly s relatívne homogénnymi podmienkami čoraz kratšie. Vývoj prebieha akoby vo vlnách. Každá vlna čoraz rýchlejšie dosiahne vrchol a potom sa zrúti. Podstatné je vystihnúť ten správny okamih, aby sa dalo presedlať na novú vlnu. Tento okamih leží podľa Lyncha tesne pred vyvrcholením vlny. Vtedy sú náklady na zmenu kurzu najnižšie:

Na to, aby bol človek schopný vystihnúť ten správny okamih na zmenu vlny, potrebuje:

  • ďalekozrakosť v časovom horizonte niekoľkých rokov
  • schopnosť registrovať údaje bez ich škatuľkovania a hodnotenia
  • schopnosť modelovať situácie na základe získaných údajov
  • schopnosť stanovovať si ciele
  • ochotu riskovať neúspech
  • nezávislosť na statuse a mienke prostredia
  • silnú spätnú väzbu
  • schopnosť neupínať sa na fakty, pocity, osoby, zvyklosti
  • schopnosť zahodiť doterajšie predsudky a prispôsobiť sa situácii.

Náš mozog nám dáva k dispozícii štyri základné vnútorné orientácie:

Každý z nás má niektorú orientáciu dominantnú. Orientácie Prenasledujem a Zachovávam patria k typickým žraločím/kaprím reakciám. Orientácie Kontrolujem a Skúmam sú vyhradené skôr delfínom. Predpokladajú totiž aktívne utváranie podmienok vlastného prostredia a nie len jednoduché reagovanie na ne. Kým žraločie a kaprie stratégie sú orientované skôr na ego a status, orientuje sa delfín na cieľ. Preto sa ho zmena prostredia nedotýka na citlivom mieste (ego), je schopný ju lepšie rozpoznať a nemá problémy sa prispôsobiť.

Ako vyzerajú delfínie stratégie?

Vyhľadávanie synergie

Synergia sa dosahuje spájaním vecí, ktoré v kombinácii prinesú väčší úžitok ako samy osebe. Delfín vyhľadáva synergiu, lebo mu umožňuje rozumnejšie nasadzovať obmedzené zdroje a umožňuje mu prostredníctvom menej dosiahnuť viac. Silnou stránkou delfína je, že pri formovaní prostredia vydáva veľmi málo energie. Svojou duševnou schopnosťou modelovania a predvídania totiž dokáže odhaliť ten strategický bod, rozkývaním ktorého sa veci dajú do pohybu. Tým, že delfín nie je tak ostro orientovaný na vlastný prospech, dokáže vytvoriť elegantné riešenia, ktoré prinesú úžitok všetkým zúčastneným.

Borenie zabehaných rutín

Delfín sa nebojí prehrávať. Jeho pocit sebahodnoty totiž nezávisí od toho, ako často a ako presvedčivo vyhráva. Delfín dokáže aj prehrať, ak sa tým zachová rovnováha (pozri bod Hľadanie vyššieho rádu). Tým, že aj prehra je preňho akceptovateľným riešením, dokáže skúšať aj netradičné, neoverené postupy. Delfín nelipne na svojom názore. Je otvorený pre všetky informácie a ak sa jeho názor dostane do rozporu s informáciami z okolia, delfín ho prispôsobí informáciám.

Udržiavanie smeru

Delfín má výborný navigačný nástroj. Je schopný vytyčovať si ciele a má dostatočne silnú spätnú väzbu na to, aby priebežne kontroloval svoj postup a upravoval svoj smer podmienkam. Hovorí sa tomu, že “využíva prúdy” v svoj prospech. Pretože sa orientuje priebežne, neprekáža mu, ak sa počas jeho cesty prostredie mení. Delfín sa mu dokáže prispôsobiť.

Vytyčovanie vízií

Na to, aby bola delfínia navigácia spoľahlivá, musí byť jeho cieľ dostatočne vzdialený, dostatočne všeobecný a dobre viditeľný. To si vyžaduje schopnosť myslieť na mnoho rokov dopredu. Pre vytyčovanie vízií je mimoriadne dôležitý časový horizont, v ktorom sa dokáže naša “rybka” duševne pohybovať (pozri obr. č. 4). Pre zaujímavosť: kapre sú schopné myslieť len na pár mesiacov dopredu, žraloky vždy len po najbližšie víťazstvo. Ak sa stretnete s človekom, čo si niečo veľmi prial a keď to dosiahol, nevedel, čo s tým, tak potom ste naďabili na žraloka. Pseudoosvietené kapre dokážu predvídať hodne dopredu, ale chýba im schopnosť stanovovať si všeobecné ciele.

Hľadanie “vyššieho rádu”

Delfín sa neupína na žiadne predpoklady, mienky a skúsenosti. Je ochotný všetkého tohto sa vzdať, pokiaľ to koliduje s jeho videním skutočnosti. Je schopný pozorovaním odvodzovať nové pravidlá a vidieť veci “z diaľky”. Vďaka tejto vlastnosti je schopný vytvoriť si naozaj komplexný model skutočnosti. Rizikovosť delfíních rozhodnutí je rovnaká ako u ostatných rýb, avšak riziko neúspechu je u delfína vďaka komplexnému videniu, objavovaniu nadradených princípov a sústavnej spätnej väzbe nepomerne nižšie.

Ako sa stať delfínom v mori kaprov a žralokov?

  1. Uvedomte si, že svet, ako ho vidíte, je len časť sveta, ktorý skutočne existuje. Nebojte sa neistoty. Pokiaľ svoj svet nepovažujete za nemenný, ale stále ho znova overujete, zmenené podmienky vás už nezaskočia.
  2. Nebojte sa zmeny. Pokiaľ za váš status nevďačíte vyslovenej náhode, budete si ho vedieť vybudovať aj v iných podmienkach. Navyše vás zmena núti korigovať svoj pohľad na svet.
  3. Spochybňujte svoje rozhodnutia. Hľadajte alternatívy. Môžu sa vám neskôr zísť.
  4. Neobklopujte sa ľuďmi, ktorí sú vašej krvnej skupiny. Pokiaľ v pracovnom tíme nevládne jemné napätie, nenájdu sa žiadne novátorské riešenia.
  5. Počúvajte iných. Majú iný pohľad na svet a ich očami uvidíte aj tie časti skutočnosti, pre ktoré ste vy slepý.
  6. Nebojte sa konať. Neváhajte, nezbierajte údaje tak dlho, až sa stanú zbytočnými. Svet funguje na základe opakujúcich sa analógií. Stačí, keď spočiatku objavíte len jednu – ostatné prídu automaticky.
  7. Majte na zreteli, že len ten, čo nič nerobí, nikdy nič nepokazí. Na neúspech pozerajte ako na lekciu a snažte sa zistiť, KDE sa stala chyba (a nie KTO ju urobil). Nezvyknite si však uspokojovať sa s neúspechmi – úspech chutí lepšie.

Pomôcka: Základné postoje

  • Kapre tvrdia: “Nemôžem vyhrať.”
  • Žraloky tvrdia: “Musím vyhrať.”
  • Pseudoosvietené kapre tvrdia: “Všetky ryby by sa mali milovať a starať jedna o druhú. Aby tak aj bolo, treba v to len dostatočne silno veriť.”
  • Delfíny tvrdia: “Chcem, aby sme obaja vyhrali, a to elegantne a presvedčivo. Je mi jedno, aké je riziko, aké ťažkosti musím prekonať alebo koľko to bude trvať.”

Helena Reháková

Helena Reháková je šéfredaktorka časopisu Manažér, poradkyňa pre osobný a organizačný rozvoj, asesorka pri výberoch a hodnoteniach pracovníkov/kandidátov a autorka viacerých kníh. Vedie projekt sebarozvoja Rok pre seba a v oblasti dosahovania cieľov projekty Krok vpred a Ako si zhmotniť sen.

 7,956 total views,  1 views today

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.