Svet je plný trikov pre lepšiu produktivitu, ale nie každá metóda funguje pre všetkých.
Už ste dnes zjedli žabu? Samozrejme, nie doslovne; tip „zjesť žabu“ vymyslel autor a guru osobného rozvoja Brian Tracy a popisuje situáciu, kedy ako prvú zo svojho zoznamu povinností vyberiete tú najnepríjemnejšiu a urobíte ju.
Funguje to preto, lebo ak sa vyhýbame niečomu nepríjemnému alebo to tlačíme pred sebou, na pozadí nám to vždy straší a núti nás to venovať sa iným, podružným veciam, pretože sa nám do toho nechce… Takto to urobíme hneď začerstva, prestaneme sa stresovať a môžeme nerušenú pozornosť venovať iným, príjemnejším veciam.
Iný, často odporúčaný trik pre zvýšenie produktivity je kuchynský časovač (ktorý máva často tvar rajčiny a preto sa tomu hovorí aj „technika pomodoro“): vezmete si kuchynský časovač, nastavíte ho na 25 minút a počas tých 25 minút sa naplno venujete jedinej veci. Keď zazvoní, dáte si malú pauzu, a potom sa znova môžete vrátiť k tomu, čo ste robili pred ňou. Technika sa opiera o to, že 25-minútové bloky intenzívneho sústredenia nasledované prestávkou sú pre produktivitu najlepšie.
Tieto techniky však nefungujú rovnako pre všetkých. Napríklad tréner Indigo Ocean Dutton odporúča vykašľať sa na pomodoro a vyhodiť kuchynský časovač. „Miesto toho sa ubezpečte, že to, čo každý deň robíte, vás skutočne posúva k dosiahnutiu cieľa, ktorý ste si predsavzali.“ Sadnite si a vyjasnite si, čo je váš primárny cieľ na isté časové obdobie – podľa toho, ako vyzerajú vaše úlohy. Potom tento cieľ rozbite na menšie čiastkové úlohy a zadefinujte si, ako by vyzeral ich želateľný výstup, ak by vás mali posunúť vpred k cieľu. Potom si ich ešte raz zoraďte tak, aby si vzájomne vytvárali podmienky, zbavte sa tých činností, ktoré sú na prvý pohľad príjemné alebo pekné, ale neprispievajú k dosiahnutiu vášho cieľa, a začnite sledovať svoj pokrok.
Iná rada je oklieštiť neproduktívne hodiny, strávené v sociálnych sieťach alebo na mobile. Ak patríte k ľuďom, ktorých technológia ľahko rozptýli, tak si zaveďte obdobia, kedy bude počítač a mobil vypnutý.
Rovnako dôležité je prestať si myslieť, že na každý mail, SMS alebo telefonát musíme reagovať okamžite a prestať robiť to, na čom práve pracujeme. Môžeme si zaviesť časy, kedy sa venujeme práci, a časy, kedy reagujeme na kontakty.
Ale aj tieto rady majú svoje nedostatky. Väčšina z nich je zameraná na ľudí, ktorí fungujú primárne z ľavej polovice mozgu – analytickej, sekvenčnej, štruktúrovanej, verbálne orientovanej.
Pokiaľ ste však skôr intuitívni, obrazní a vnemoví, potrebujete si ich prispôsobiť tak, aby pracovali s vašou pravou polovičkou mozgu. Mne sa dobre osvedčili post-itové lístočky a dvere kancelárie. Najprv si sadnem a rozpíšem si úlohu na hrubé kroky. Tie si potom na dverách kancelárie zoradím do hlavnej „časovej línie“, ku ktorej pridávam na inak sfarbených post-itoch detaily. Pokiaľ sa mi prehádže poradie dôležitosti, jednoducho celý zhluk presuniem na iné miesto. A len čo sa podarí niečo dotiahnuť do konca, mizne post-it v koši. Pomáha mi to nestratiť zo zreteľa logiku a vzájomnú nadväznosť a pritom robiť to, pre čo mám momentálne najvhodnejšie podmienky.
Helena Reháková
Helena Reháková je šéfredaktorka časopisu Manažér, poradkyňa pre osobný a organizačný rozvoj, asesorka pri výberoch a hodnoteniach pracovníkov/kandidátov a autorka viacerých kníh. Vedie projekt sebarozvoja Rok pre seba a v oblasti dosahovania cieľov projekty Krok vpred a Ako si zhmotniť sen.
2,031 total views, 2 views today
