Už niekedy v roku 2004 sme mali plán postupne navýšiť výrobu na cca 400.000 áut. Pôvodný zámer predpokladal pre Trnavu dve výrobné linky , Trnava 1 a Trnava 2. V súčasnosti sme sa dostali šancu dostať sa s výrobou celkom blízko k produkcii 360.000 – 400.000 áut. Avšak v existujúcich priestoroch bez výstavby ďalších hál na jednej linke.
Museli sme vymyslieť, ako zabezpečiť navýšenie výroby intenzívnejším režimom – bez toho, aby sme navyšovali metre štvorcové – teda zlepšením využitia existujúcich kapacít , pridaním ďalšej zmeny.
Keď idete pridávať zmenu, máte rôzne možnosti. Úplne klasický príklad je dvanásťhodinová alebo osemhodinová „štvorzmenka“, ktorú robí napríklad Volkswagen. My už máme zavedenú dvanásťhodinovú štvorzmennú prevádzku v údržbe, ale kvôli fyzickej náročnosti výroby sa pre výrobu aut sa tento režim nehodí. Klasická osemhodinová štvorzmenná prevádzka pre nás predstavovala problém – je to málo populárny model, pretože vám spravidla rozbije dva zo štyroch víkendov v mesiaci. Firmy to riešia príplatkami , ale peniaze neriešia podstatu problému: človek pracuje raz tak, raz inak, a rozbíja sa tým jeho biorytmus a životný rytmus.
Pokúsili sme sa vymyslieť iný spôsob. Išli sme sa inšpirovať do Španielska a Francúzska. Tam existuje dokonca aj možnosť permanentnej nočnej zmeny – u nás neslýchaná vec, ale z hľadiska ľudského biorytmu lepšia ako sústavná rotácia. Zdravotne je pre telo prijateľnejšia a možno by ju mnohí ľudia aj prijali: ráno odvezú deti do školy, vyspia sa, potom sú deti zo školy späť a môžu sa im venovať.
Rozhodli sme sa pre iný z modelov, ktorý však tiež na Slovensku veľmi rozšírený nie je a rozhodne sa nepovažuje za „bežný“ – práca na skrátený úväzok. Práve preto, že nie je bežný, rátali sme s počiatočným odmietavým prístupom ľudí; všetko, čo je nové, je podozrivé, vzbudzuje mnoho otázok a aj nedôveru. Tak sme urobili v podniku i mimo neho prieskum, ako by ľudia na takýto model zareagovali. Výsledky nás nijako neprekvapili: zhruba 80% ľudí zareagovalo „tak to teda rozhodne nie“. Čo bolo potešujúce, bolo ďalších 10%, ktoré vraveli „záleží od toho, koľko zaplatíte“, a ešte ďalších 10%, ktoré zareagovali živým záujmom! Tých posledných 10% sa dokonca ani neorientovalo podľa toho, koľko zarobia, ale ich oslovovali dodatočné výhody systému víkendovej zmeny: päťdňový víkend a dvojdňový „pracovný týždeň“ – ibaže v dňoch, kedy mávajú ostatní víkend. A aby to nebolo až také drastické krátenie úväzku, a tým aj príjmu, našli sme verziu, kedy sa nepracuje len v sobotu a nedeľu, ale sa k tomu pridáva aj pondelok alebo piatok. Čiže pracovná doba je síce skrátená, ale keďže víkendové zmeny sú 10-hodinové, tak len na zhruba na 60-90%.
S odborármi sme si vydiskutovali spôsob odmeňovania tak, aby sme ľudí nepoškodili. Mzdy a prémie majú pracovníci víkendovej zmeny krátenú proporčne k úväzku, ale s víkendovým príplatkom. Ak chcú a je tu potreba, môžu prísť pracovať aj cez pracovný týždeň (pre nich „víkend“) a vtedy dostávajú k mzde aj príplatok za nadčas. Reálne odrobia v bežnom mesiaci namiesto 23 dní nejakých 12 alebo 13 dni vo víkendovom režime a s nadčasmi – a zarobia si tie isté peniaze alebo viac ! Potom sa niet čo čudovať, že aj ochotnejšie prídu pracovať, keď ich podnik zavolá napríklad cez týždeň. Podniku to veľmi pomáha rýchlo vykrývať chýbajúcich pracovníkov a nepotrebuje pracovať s rezervou.
Navyše sme sa zavedením víkendovej zmeny nedotkli existujúceho režimu trojzmennej prevádzky. Dokonca sme ľuďom v trojzmennej prevádzke existenciou víkendovej zmeny „prilepšili“! Kedysi bol problém urobiť si predĺžený víkend, vziať si dovolenku v pondelok alebo v piatok. Teraz tým, že víkendová zmena pokrýva aj piatky a pondelky, môžu si pracovníci z trojzmennej prevádzky vyberať voľno práve v piatky a pondelky a tým si predĺžiť trochu víkendy, lebo víkendová zmena to zatiahne miesto nich.
Takže nakoniec sme mali z našich existujúcich zamestnancov v januári cca 200 záujemcov, čo na jednej strane nebolo veľa, ale na druhej strane sme potrebovali spolu cca 850 pracovníkov do víkendovej zmeny. Odkedy sme projekt v januári spustili, priebežne sa nám hlásia noví a noví ľudia, takže od apríla už dosahujeme potrebný plný počet.
Výsledok ukazuje, že sme sa pustili správnou cestou. Všetci vieme, ako to v súčasnosti vyzerá s ľudskými zdrojmi na Slovensku– všetci hľadajú ľudí a nikto ich nemá dosť. Nechceli sme sa púšťať do konkurencie s ostatnými firmami; to by sme sa všetci bili o tých istých ľudí. Náš model víkendovej zmeny ponúka pre ľudí nečakanú alternatívu a oslovuje celkom novú skupinu ľudí: študentov, tých, čo sa starajú o deti alebo starnúcich rodičov alebo majú bohatý osobný program… Dokonca ani neprichádzajú celkom o víkend, lebo ak majú v sobotu poobednú zmenu, prídu v noci domov, pospia si, a podstatnú časť nedele majú ešte pre rodinu ( nastupujú až na nočnú!) Nečakali sme to, ale dnes sa nám napríklad oveľa ľahšie hľadajú ľudia na víkendovú zmenu než do klasickej trojzmennej prevádzky.
Ďalší aspekt je, že víkendová zmena podporuje mobilitu. Hovoríme o tom všetci, ale je málo skutočne efektívnych a reálne využívaných riešení. Je ťažké ťahať ľudí z rodného prostredia a existujúcich vzťahov a kvôli práci ich premiestniť niekam, kde nemajú korene, zázemie a často musia z prírody prejsť na život v bytovke… Takíto ľudia sa obvykle za prácou veľmi nehrnú. A teraz má napríklad niekto z Rimavskej Soboty možnosť pracovať na víkendovej zmene: nasadnúť na vlak, prísť na zmenu, jednu noc stráviť mimo domova, odpracovať si ďalší deň, sadnúť na vlak a ponáhľať sa späť domov… Nevytrhávame ich z ich prostredia, nepotrebujú náhradný byt, len jednoducho obetujú svoj víkend na to, aby mohli cez týždeň byť s rodinou. Zarobia si slušné peniaze a nepotrebujú sa i s rodinou sťahovať. A navyše keď dochádzajú za prácou, idú vlastne vždy v protismere voči kolónam. 🙂
Naša víkendová zmena má ešte dve zvláštnosti: je v nej minimum zahraničných pracovníkov a je namixovaná z rôznych regiónov – práve vďaka tomu, že pracovníci pricestujú, odrobia si a vracajú sa domov. Dnes tak asi 300 našich kmeňových zamestnancov tiež prestúpilo do tohto režimu, keď dostali možnosť.
To bola vlastne naša prvá úloha, keď sme plánovali víkendovú zmenu spustiť – presvedčiť domácich, aby na ňu prešli. Keď už to nebude len „teória“, ale to budú Jožko, Ferko a Zuzana, ktorí rozprávajú iným o tom, ako sa im darí na víkendovej zmene, začnú ľudia meniť svoj prístup a otvoria sa aj novej forme práce. Spravili sme teda kampaň, aby ľudia vedeli, čo to bude, aké to bude mať výhody a s čím zas treba počítať. Robili sme to cez „world café“ – dvaja-traja ľudia s HR sedeli s vedúcimi v pracovnej dobe a predstavili sme im víkendovú zmenu tak, aby to vedeli odprezentovať svojim ľuďom.
Paralelne s tým išla aj externá kampaň o tom, čo víkendová zmena znamená, koľko sa tam dá zarobiť, ako vyzerá pracovná doba, čo sa dovolenkami, dopravou… a ľudia sa začali chytať. Keď už nastúpili prví ľudia, začalo sa to odrazu preklápať. Z počiatočnej nedôvery a pochybností sa nastavenie prostredia zmenilo na zvedavosť a ochotu vyskúšať niečo nové.
Takže v spätnom pohľade bola naša víkendová zmena spočiatku veľké riziko, ktoré sa však vďaka masívnej snahe a vytrvalosti premenilo na úspech. Dnes dokonca ľudia čakajú, kedy na ňu môžu nastúpiť na tento režim a my si môžeme vyberať – pri dnešnom stave na trhu práce! Na druhej strane musím povedať, že to nie je práca pre každého a určité percento ľudí to po čase vzdá. Lenže fluktuáciu máte aj na trojzmennej prevádzke, takže to nie je žiadna tragédia.
Jednu vec sme spočiatku neodhadli a dnes ju potrebujeme korigovať: ľudia na víkendovej zmene robia prakticky len dva dni a potom majú pauzu. To vedie k tomu, že sa dlhšie zaúčajú, pretože časť naučeného od víkendu k víkendu už zabudli. Miestami sa to prejavuje aj na efektívnosti, ktorá ešte nie je taká vysoká, ako keď robíte to isté deň po dni. Aby sme tomuto predišli, dávame im možnosť pracovať nadčasy, čím sú dlhšie exponovaní danej práci a rutiny sa u nich vytvárajú rýchlejšie. Navyše víkendová zmena je síce 10-hodinová, ale možno ju predĺžiť až na 12 hodín, čiže sú zasa dlhšie vystavení práci a rýchlejšie získavajú zručnosť.
Časť ľudí, čo sa na víkendovú zmenu hlási, to berie ako „doplnkové zamestnanie“. Ani nepovedali, ale cez týždeň robili niekde inde a na víkend chodili pracovať k nám. V tomto režime a s takou náročnosťou sa to dlho vydržať nedá – predsa len to je fyzicky náročná robota. Potom sa musia rozhodnúť, ktorú prácu si ponechajú – a máme aj takých, čo sa rozhodli práve len pre víkendovú zmenu!
Po počiatočných ťažkostiach s rozbehom sa dnes už víkendová zmena rozbehla, funguje a vyrába naplno. Dnes je to samostatná zmena so svojím samostatným manažmentom, len robí iba 2-3 dni v týždni. Riadiaci pracovníci fungujú v trojdňovom režime, aby sme dokázali urobiť aj spoločné akcie s trojzmennými riadiacimi pracovníkmi a aby boli aj na poradách kvôli prenosu informácií.
Takže našu víkendovú zmenu považujeme za úspech a súčasne aj za nový model sociálneho spolužitia potrieb podniku a rodín, ktorý je lepší pre mobilitu, pretože nenúti nikoho „vykoreniť sa“ a sťahovať sa za prácou.
6,536 total views, 2 views today
