Je „generácia Y“ len ďalší mýtus?

Nová štúdia Oxfordskej univerzity v spolupráci so SAP z roku 2014 ukazuje, že takmer žiadne z vlastností, ktoré sa generácii Y (zvanej aj mileniáni) pripisujú, nie sú u nej nejako markantne zastúpené. Nemení častejšie zamestnania, nepripisuje väčší význam rovnováhe medzi prácou a osobným životom a nemá nijaké výrazne odlišné nároky ani pri plate, ani pri „osobnom naplnení“. Práve na to posledné kladie generácia ich otcov dokonca oveľa vyšší dôraz.

Štúdia mala názov „Pracovná sila 2020“ a v jej rámci sa robili interview s 5.400 pracovníkmi a manažérmi z 24 krajín sveta. Výsledky štúdie vyvrátili 5 mýtov, ktoré o generácii Y kolujú:

1. Generácia Y si viac ako iné generácie vyžaduje zmysluplnú prácu, ktorou dokážu zmeniť niečo v svete

Tento mýtus platí len asi pre pätinu skúmaných mileniánov. Väčšina opýtaných v skutočnosti udala, že najdôležitejší je pre nich konkurencieschopný plat. Dokonca viac ako u ostatných generácií je pre nich konkurencieschopný plat zárukou väčšieho pracovného nasadenia a väčšej lojality k zamestnávateľovi.

2. Pre mileniánov je rovnováha medzi prácou a súkromím dôležitejšia ako v iných generáciách

Aj toto tvrdenie platí len pre 29% opýtaných.

3. Pre mileniánov je dôležité nájsť v práci osobné uplatnenie

Len asi 14% mileniánov hľadá v práci osobné uplatnenie; zvyšok hľadá dobrý, konkurencieschopný plat. U nemileniánov je toto percento vyššie – osobné uplatnenie v práci hľadá až 18% z nich.

4. Mileniáni kladú väčší dôraz na osobný rast ako na dosiahnutie určitého príjmu

Pre mileniánov stojí dosiahnutie určitého príjmu a kariérny postup na prvom mieste a osobnému rastu pripisujú nižšiu dôležitosť. Až 35% mileniánov udáva, že je pre nich najdôležitejšia vlastná kariéra. U nemileniánov naopak väčšina udáva, že popri peniazoch je pre nich dôležité aj to, nakoľko sa podnikové hodnoty kryjú s ich osobnými hodnotami.

5. Mileniáni menia zamestnávateľa častejšie ako iné vekové skupiny

Štúdia toto tvrdenie nedoložila. U mileniánov nie je o nič vyššia pravdepodobnosť, že v priebehu pol roka zmenia pracovisko. Zato sa ukázalo, že ženy všetkých vekových kategórií dávajú výpoveď ľahšie ako muži a že skôr prejavia svoju nespokojnosť so stavom na pracovisku.

Vyzerá to tak, že medzi generáciami niet veľkých rozdielov. Zato viac ako dve tretiny mileniánov si želajú aspoň raz mesačne otvorenú spätnú väzbu od nadriadeného, kým medzi nemileniánmi asi len polovica očakáva takúto častú spätnú väzbu.

Rovnako stavajú pri ďalšom vzdelávaní mileniáni viac na formálnych školeniach; len asi 7% z nich sa v zamestnaní posunulo vďaka networkingu.

Štúdia ukazuje, že nie všetko, čo sa o generačných rozdieloch hovorí, môžeme považovať za bernú mincu. Vedci sú skôr toho názoru, že fenomény pripisované mileniánom nie sú ani tak generačne podmienené, ako skôr otázka osobného veku. Mladí ľudia jednoducho fungujú inak ako starší ľudia. Preto, ak chcete urobiť svoj podnik zaujímavým pre mileniánov, treba mileniánom najprv načúvať.

Ale ešte mýty o mileniánoch neboli celkom rozbité, a už sa vytvárajú mýty okolo ďalšej generácie – generácie Z (aj Gen Z), ktorí sa narodili po roku 1999. Od predchádzajúcich generácií sa odlišujú tým, že sa už narodili do prostredia digitálnych technológií a nepamätajú si doby pred nimi. Preto ich niekedy označujú aj „Digital Native“, po našom najskôr „digitálna generácia“. Od narodenia sú zvyknutí na to, že všetko je vďaka technike okamžite k dispozícii. U tejto generácie príde pravdepodobne k odklonu záujmu od pracovného sveta k sebaprezentácii.

 1,768 total views,  1 views today

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.