Častou bolesťou – hlavne u tých, čo vyrástli na manažérov z vlastných radov a sú zadobre so svojimi niekdajšími kolegami – je umenie stanoviť vhodnú hranicu, dokedy sme ešte priatelia a odkedy už začíname k veciam pristupovať z pozície nadriadeného.
Ak máte podobný problém, tu je sedem tipov, ktoré vám pomôžu:
#1- Deliť na prácu a priateľstvo funguje málokedy
Znie to dobre a pre niekoho to možno aj funguje. Ale väčšinou táto stratégia nezaberie, pretože vzťahy nemožno deliť. Ak vyhlasujete „v práci som tvoj šéf a po práci ideme ako kámoši spolu na pivo“, snažíte sa deliť. Problém nastáva, keď sa situácia vyhrotí.
Aj keď sa možno úzkostlivo snažíte oddeľovať pracovné od súkromného, iní to možno nerobia, alebo v tom nie sú až takí dobrí ako vy. Keď budete musieť ako šéf na nich pritvrdiť, budú to brať ako zradu vášho priateľstva.
Keď z vás urobia nadriadeného, všetko sa mení a vy si musíte vytvoriť k dovtedajším kamarátom nový vzťah ako nadriadení – a to nezávisle od toho, či ste v práci alebo grilujete na spoločnom trávniku. To, že ste šéf, nestráca platnosť pri skončení pracovnej doby.
#2- Doprajte svojmu tímu čas bez vás
Keď je pri práci prítomný šéf, skupinová dynamika sa úplne mení. Ak ste stále s tímom a ľudia nemajú príležitosť porozprávať sa bez vášho dozoru, vkradne sa do ich postoja napätie a nevraživosť.
Kontrolujte sa, aby ste sa nesnažili ovplyvniť úplne všetky vzťahy. Stiahnite sa a dajte podriadeným možnosť utvárať si vzájomné vzťahy bez vášho „pedagogického dozoru“. Dajte im možnosť, nech hovoria aj o vás – presne tak, ako vy niekedy potrebujete hovoriť o svojom nadriadenom s inými vedúcimi.
#3- Nájdite si spôsob, ako nezištne podporovať váš tím
Nemusíte byť prítomní na to, aby ste predviedli, aký dobrý šéf ste. Ak idú vaši podriadení na spoločnú večeru bez vás, zatiahnite to za nich (a najlepšie telefonicky, aby sa o tom dozvedeli až od čašníka na záver). Alebo im poskytnite lístky na nejaké podujatie, ktorého sa vy nezúčastníte. Môžete byť stále ich „dobrý kamarát v pozadí“. Účelom je, aby vedeli, že vám na nich záleží, bez toho, aby boli „dozorovaní“.
#4- Uvedomujte si komplexnosť a dopady nejasných hraníc
Ak sa snažíte byť cez deň šéf a po pracovnej dobe kamarát, koledujete si o problémy. Premenlivosť a nepredvídateľnosť roly, z ktorej práve jednáte, vzťahy skôr ohrozuje ako utvrdzuje. A je veľmi nevhodné, ak časť podriadených vníma, že ste dobrí kamaráti s niektorými, ale nie so všetkými, alebo keď uprostred uvoľnenej konverzácie niekto spomenie pracovný problém a vy okamžite prejdete do roly nadriadeného a začnete robiť krížový výsluch.
#5- Je vašou povinnosťou byť objektívny
Keď sa postavíte do roly kamaráta, strácate objektivitu. Iní to uvidia a začnú spochybňovať vašu schopnosť viesť ich. Váš názor na vašich priamych podriadených je pre organizáciu ako celok zaujímavý. Keď vás zahrnú do prijímania pracovníkov, keď sa diskutuje o povýšení, odmenách a výkonnosti, pokiaľ vám chýba objektívnosť (alebo si to iní čo len myslia), utrpí tým vaša kariéra.
#6- Preskúmajte svoju motiváciu
Prečo chcete byť pre svojich podriadených kamarát? Chcete vyhrať súťaž popularity ako manažér? Ak áno, pripravte sa na sklamanie. Manažéri môžu byť obľúbení a rešpektovaní, ale ten rešpekt získavajú férovým prístupom a otvorenosťou. Ak je s vami každý kamarát, znižuje to váš rešpekt u ľudí a krátkodobý pocit obľúbenosti nevyváži dlhodobé následky problémov s výkonnosťou a disciplínou.
#7- Zvážte, ako vaše konanie ovplyvňuje váš tím
Nikde nie je písané, že sa nesmiete socializovať so svojimi podriadenými – pokiaľ to robíte v správnej miere. Vaším cieľom je vytvoriť v nich vhodné očakávania a ukázať im, že poznáte svoju rolu. Keď konáte spôsobmi, ktoré vašej roli neprináležia, vytvárate v prostredí len zmätok, pretože váš tím nevie, ako si váš prístup interpretovať. Máme zažitý stereotyp „kamarát“ i stereotyp „nadriadený“, ale nemáme zažitý stereotyp „kamarát nadriadený“. Keď ho nasadíte, sťažujete pre svojich ľudí fungovanie i dobrý pocit predvídateľného pracovného prostredia.
548 total views, 1 views today
