Celý život je človek zaplavovaný rozličnými vnemami. Len malú časť z nich vedome registruje a len mizivú časť si zapamätá na dlhé obdobie. Je to spôsobené tým, že pomocou emócií človek z informácií vyfiltruje tie „dôležité“.
Výskumy dokladajú, že zo všetkých informácií, s ktorými denne prídeme do kontaktu, nezabudneme len tie, pri ktorých sa zapojí časť mozgu zvaná amygdala.
Amygdala patri do limbického systému a kortex ju zásobuje informáciami zo všetkých zmyslových kanálov. Akonáhle sa amygdala zapojí, začnú sa do organizmu vylučovať rôzne hormóny a látky podporujúce prenos informácií v mozgu. Keď sa tieto látky vstreknú napríklad laboratórnej myši, ktorá sa zrovna niečo učí, už nikdy danú „lekciu“ nezabudne.
Neporušená amygdala je zjavne nevyhnutná na to, aby človek správne rozoznával sociálne signály z okolia. Pacienti s poškodenou amygdalou napríklad nedokážu rozlíšiť rôzne výrazy tváre a ich emocionálny význam. Takisto všetky „podprahové“ vnemy ako pohľad, zvuk hlasu, jemné odtienky v mimike a gestike sa dajú rozoznávať len s pomocou amygdaly. Ak je teda niekto nadaný v tejto oblasti, vďačí za to práve tejto časti svojho mozgu.
A čo z toho plynie pre manažéra? Pokiaľ chcete, aby si ľudia pamätali informácie (napríklad na poradách), musíte zaangažovať pocity. Čiže – koniec nudným poradám, na pracovisku je dovolené smiať sa!
Zdroj: Psychologie heute, apríl 1996, s 12-13
6,992 total views, 1 views today
