V poslednej dobe sa do pozornosti manažmentu začali presúvať niekdajšie „bojové“ knihy ako Kniha piatich kruhov Miyamoto Musašiho alebo Umenie boja od Sun-C´. Niet sa čo čudovať – koniec-koncov, podnik je svojím spôsobom zmenšená kópia spoločnosti. Manažéri vymýšľajú ciele a misiu, zostavujú bojové plány na porazenie konkurencie, podobne ako v športe sa spoliehajú na tímovú prácu a líderstvo osobností, aby uspeli v konkurenčnom boji.

Ale aj dnešné pokusy zbaviť svet deviantov, ktorí sú ochotní v mene náboženstva bezhlavo vraždiť nevinných ľudí, poskytujú zopár užitočných poznatkov pre oblasť manažmentu. Je to predovšetkým lekcia tímovej práce a nezlomného zaujatia pozícií.

Hodnota nezlomného rozhodnutia

Nezlomné rozhodnutia sa rodia z pocitu, že „takto to už nejde ďalej“. Sú to rozhodnutia plné odriekania sa tvrdého sebazapretia. Agenti a vojenskí poradcovia v Pentagone po 11. septembri 2001 obetovali celé noci, zdravie a súkromie, len aby našli spôsob, ako sa vysporiadať s útokom na svoje základné hodnoty. Teroristi Al Qaida boli ochotní žiť ako zvieratá zalezené do stiesnených nor len preto, že to podporovalo zmysel ich života.

História je plná podobného odriekania a sebaobetovania, ktoré ľudí udržalo „v chode“ počas vojen. Bojujúce strany často rovnako vášnivo obhajujú, že práve oni konajú v mene práva a spravodlivosti. Ľudia sa nerozhodnú podstupovať riziká a nevzdávajú sa svojho pohodlia, pokiaľ nie sú skalopevne presvedčení, že ich konanie je v úplnom súlade s ich vnútorným presvedčením. Vidíte poučenie z celej tejto hrôzy? Ak nie, ešte raz: Ľudia sa nezaangažujú rozhodne a s absolútnymi dôsledkami do vecí, ktoré im neprichodia oprávnené a nie sú v absolútnom súlade s ich vnútorným presvedčením.

Stupeň zaangažovanosti je podmienený princípmi

Počas bojových konfliktov sa ľudia obvykle chopia zbrane v mene princípu. či už nepriatelia ich princípy chápu alebo nie, skutočnosťou zostáva – vojna je zrážka princípov. Veľmi často bojujúce strany operujú sloganmi, ktoré tieto princípy spriehľadňujú. Pojmy ako „svätá vojna“ (svätá pre koho?) alebo „operácia trvalá sloboda“ (sloboda pre koho?) sa používajú, aby zjednotili ľudí pod spoločnou myšlienkou a vytvorili pre nich spoločný základ, ktorý pre každého z nich má aj osobný význam.

V strategickom manažmente môžete využiť tento princíp, keď chcete dosiahnuť, aby vaši pracovníci so svojím plným dôrazom presadzovali vaše myšlienky. Proces, ktorým k tomu dospejete, končí vytvorením a deklaráciou podnikových hodnôt.

Deklarácia hodnôt

Deklarácia podnikových hodnôt je deklarácia spoločných hodnôt a princípov, okolo ktorých sa môžu vaši pracovníci zoskupiť. Je to dokument, vďaka ktorému majú pracovníci dôvod každé ráno prísť do roboty v dobrej nálade. Dokladá, ako doba strávená v práci prispieva k upevňovaniu hodnôt, ktoré sú im drahé.

Taká jednoduchá deklarácia hodnôt môže vyzerať nasledovne: „Pre nás je dôležité budovať pozitívne prostredie, prejavovať ústretovosť, pri jednaní s inými ľuďmi sa snažiť pochopiť ich videnie veci a svojou časťou prispieť k úspechu nás všetkých.“

Ako sa vytvárajú deklarácie hodnôt? Manažment musí najprv zapríčiniť, aby sa všetci pracovníci dohodli na hodnotách a princípoch, ktorými sa budú riadiť na pracovisku. Stojí za tým poznanie, že ľudia sa nebudú zapodievať princípmi, ktoré pre nich osobne nie sú dôležité. Ak sa hodnoty zakladajú na všestrannej dohodne, budú ich ľudia brániť a presadzovať. Aj keď sa samotný proces tvorby a deklarácie podnikových hodnôt viaže skôr na kancelárie vášho podniku, v konečnom dôsledku z neho benefituje aj zákazník, pretože vystupovanie vášho podniku navonok sa stáva jednotnejším a predvídateľnejším.

 1,351 total views,  1 views today

0

0