Ľubomír Roščák: V manažmente si musíme sadnúť predovšetkým hodnotovo; všetko ostatné sa dá utriasť

S Ľubomírom Roščákom, riaditeľom Freudenberg Filtration Technologies v Potvoriciach, sa poznáme už nejaký ten rôčik. Sledovali sme jeho cestu postupnej premeny tradičného dcérskeho závodu na ukážkového nositeľa know-how v rámci celosvetového koncernu. Aj jeho kariéra je vybudovaná na stálom zlepšovaní sa a raste, úcte k rôznorodosti a nápadom jeho spolupracovníkov. Je presvedčený, že ak si ľudia sadnú hodnotovo, niet problému, ktorý by sa nedal vyriešiť.

Ako ste sa vypracovali do dnešnej pozície?

Už počas štúdia na technickej univerzite som si ako viacerí študenti privyrábal rôznymi brigádami. V tom čase sa mi dostal do rúk inzerát, že spoločnosť BOGE Slovakia hľadá brigádnikov na čistenie strojov. Keďže som študoval popri zamestnaní, rozhodol som sa ponuku prijať s vidinou, že sa možno uvoľní nejaká technická pozícia a ja sa zamestnám na trvalý pracovný pomer. A veru po niekoľkých mesiacoch sa tak aj stalo! Vďačím za to Ing. Romane Machovej, ktorá mi dôverovala a dala príležitosť – zobrala ma do svojho tímu na pozíciu technika. Viedol som dokumentáciu, riešil reklamácie, manažoval som spravovanie meradiel a prípravkov, analyzoval som nepodarky a zaškoľoval pracovníkov do nových postupov a kvality.

Po nejakých dvoch rokoch od môjho nástupu Ing. Machová odišla zo spoločnosti BOGE Slovakia a bola mi daná dôvera prevziať po nej chod oddelenia. Ja, mladý chalan s dvojročnou praxou, som mal viesť 90-členný tím pracovníkov! Mnohí služobne starší kolegovia sa tomu čudovali, ale zrejme Ing. Machová vo mne videla niečo, čo som ešte nevidel ani ja sám. 😉 Nebolo to pre mňa ľahké obdobie, veľa som sa musel učiť a hlavne hodne rýchlo a plynule rozvíjať svoje manažérske zručnosti. Takto som začal zisťovať, o čom vedenie ľudí je, akým spôsobom treba komunikovať, keď potrebujem niečo dosiahnuť, a naučil som sa pozerať na spoločnosť aj po nákladovej stránke. KPI–čka sa mi začali postupne dostávať pod kožu. 🙂

Po 4 rokoch strávených na tejto pozícii som zatúžil po zmene. V tom období boli viac-menej všetky procesy štandardizované, stabilizované, bez výraznejších zmien a udržoval sa „status quo“. Postupom času som mal čoraz väčšie nutkanie spoznať aj inú spoločnosť, nadobudnuté znalosti si ďalej rozširovať, a tak som sa rozhodol kontaktovať personálnu agentúru. Nemal som žiadnu konkrétnu predstavu ohľadom nového zamestnávateľa, ale jedno som vedel, že chcem zostať pracovať v oblasti Automotive. Môj počin neostal bez odozvy a v krátkom čase prišla zaujímavá ponuka zo spoločnosti ZKW, ktorú som sa rozhodol prijať. Týmto sa moje 6-ročné pôsobenie v spoločnosti BOGE skončilo.

Bola to pre mňa veľká zmena už len z toho pohľadu, že som sa prvýkrát odpútal takmer po 30-tich rokoch od Trnavy a presťahoval sa do Topoľčian. Nastúpil som na pozíciu vedúceho predvýroby, ktorá zahŕňala procesy od údržby vstrekovacích plastových foriem, samotné vystrekovanie plastov a následne ich povrchovú úpravu.

Do novovzniknutej spoločnosti ZKW som nastúpil ako mladý ambiciózny chalan, ktorý chce vybudovať procesy, vytvoriť stabilný tím a položiť základy niečoho väčšieho, čo bude fungovať nasledujúce desaťročia. Práca ma úplne pohltila, nemal som problém vstať v nedeľu o 04:00 hod. ráno a ísť si skontrolovať, ako beží výroba. Jednoducho som sa cítil ako „vlastník“ procesu a tak bolo pre mňa dosť prirodzené robiť aj viac než to, čo je v popise pracovného miesta. Chcel som si na vlastné oči overiť, ako prebieha dianie vo firme vtedy, keď tam nie sú všetky riadiace zložky. Inak, túto skúsenosť vrelo odporúčam všetkým manažérom 🙂 . Paradoxne napriek mojim „neočakávaným“ (a niekedy možno aj nie veľmi príjemným) víkendovým návštevám som mal veľmi dobré vzťahy s mojimi spolupracovníkmi. Bol som pre nich čitateľný: vedeli, čo môžu odo mňa očakávať, že sa k nim budem správať vždy korektne a nikoho neuprednostním. Náš vzťah bol založený na vzájomnom rešpekte a obojstrannej podpore.

Vždy som sa cítil lepšie v takom prostredí, ktoré nebolo založené na formálnom hierarchickom postavení, ale skôr na budovaní vzťahov a spolupráce, kde nie je manažér v pozícii, že „ja som niekto viac, nakoľko mám funkciu a určitý status“. Toto mi nikdy blízke nebolo a ani nebude.

Za tých 6 rokov, čo som pôsobil v ZKW, sa v oblasti Operations vystriedalo snáď 10 manažérov, ale ja som stále zotrvával. Ja už som taký ten lojálny, verný typ 😉 – je to nielen moja vlastnosť, ale aj hodnota, ktorá sa u mňa píše veľkým. Keď si to tak vezmete, tak to časté striedanie riadiacich pracovníkov nerobí firmám dobre. Vnáša do kolektívu nestabilitu: zamestnanci vnímajú tieto zmeny veľmi citlivo, musia sa preorientovať na iný spôsob vedenia, inú komunikáciu a celkovo iné nastavenie každého manažéra. Zastávam názor, že ak manažérovi skutočne záleží na budovaní spoločnosti, tak to nie je otázka jedného či dvoch rokov, ale je to misia na dlhé obdobie. A keď už som svojou výdržou nevdojak začal tvoriť istú „pamäť podniku“, postupne som prebral pozíciu vedúceho výroby a neskôr som sa stal zástupcom riaditeľa spoločnosti pre oblasť Operations.

Lenže… nemenia sa len časy, ale so zmenami v manažmente sa niekedy posúvajú aj žité hodnoty. A na konci tých 6 rokov, čo som v spoločnosti strávil, sa moje vnútorné hodnoty rozišli s hodnotami vedenia natoľko, že nastal čas hľadať si novú výzvu.

Práve vtedy v spoločnosti Freudenberg v Potvoriciach hľadali nového Operations manažéra. Tak som tam nastúpil. Písal sa rok 2014. Po roku pôsobenia a organizačných zmenách mi vedenie v Nemecku ponúklo pozíciu riaditeľa a konateľa spoločnosti. Poviem vám, asi týždeň som nespával 🙂 : prebrať zodpovednosť za celú spoločnosť, to už je o niečom inom! Trochu som váhal, či na to mám… No ale poradil som sa s manželkou, ona to vo mne videla a tak som sa rozhodol trúfnuť si a ponuku som prijal.

Jedným z rozhodovacích faktorov bolo aj to, že z pozície riaditeľa spoločnosti môžem priamo ovplyvňovať firemnú kultúru, že si môžem okolo seba vybudovať takú atmosféru spolupráce, aby sa mi do roboty chodilo rovnako príjemne ako z roboty domov. A podľa možnosti nielen mne – všetkým ľuďom okolo mňa.

Nie je dobré mať v tíme hoci aj špičkového profíka, pokiaľ s vami neťahá za jeden povraz, ešte lepšie za ten istý jeho koniec.

Moja prvá úloha spočívala v tom, že som si potreboval okolo seba vytvoriť silný manažérsky tím. Otázka bola, čomu dám väčšiu váhu – či vnútorným hodnotám alebo odbornosti. No ale skúsenosť ukázala, že nie je dobré mať v tíme hoci aj špičkového profíka, pokiaľ s vami neťahá za jeden povraz, ešte lepšie za ten istý jeho koniec… Radšej som to skúsil orientovať na zdieľané hodnoty a ten zvyšok som nechal vyvíjať sa „prirodzene“ 😛 – so všetkým tým formovaním, burácaním, vyštrngávaním hraníc a nakoniec vedomým rozhodnutím, že v tomto tíme chcem zostať a chcem fungovať spolu s ostatnými spôsobom, na ktorý budem môcť byť hrdý (alebo hrdá, pretože v tíme mám našťastie aj kolegyne). Keď bolo treba proces podporiť, našli sa potrebné nástroje – rozhovory, profesionálny osobnostný koučing alebo spolupráca na užších projektoch.

Dnes môžem pyšne konštatovať, že sme dali dokopy naozaj skvelý tím mladých a motivovaných ľudí, za ktorými stoja viaceré dosiahnuté ocenenia na medzinárodnej úrovni.

V tíme, ktorý riadim, sme spoločne dosiahli viaceré naozaj dobré výsledky: v roku 2015 sme získali od spoločnosti FORD status Q1 za 100%-nú spôsobilosť dodávok a kvalitu našich výrobkov, dvakrát po sebe sme získali ocenenie ako najlepší Lean závod v rámci celej skupiny, posledné tri roky sme sa umiestnili vždy na prvom alebo druhom mieste v projekte We All Take Care (WATC) našej skupiny. Po zmene loga na Innovating Together sme našou prezentáciou veľmi zaujali a v kategórii Diverzitný tím nás ocenili prvým miestom – za to, akým spôsobom pristupujeme k našim zamestnancom. A od Slovenskej republiky sme dostali ocenenie Zdravá firma a známku ekonomickej stability, ktorú teraz môžeme používať v komunikácii s našimi partnermi.

Keď tieto výsledky prezentujeme našim kolegom z iných pobočiek, rád nechám prezentovať priamo svojich spolupracovníkov. Je to súčasť ich motivácie; majú možnosť ukázať svoju zanietenosť a pochváliť sa všetkým, čo dokázali. A ja som zase hrdý na to, aký tím sa nám podarilo vytvoriť.

Spoločne v tíme dohodnutými krokmi sme sa postupne vypracovali do pozície ukážkového závodu, čoho dôkazom sú aj LEAN ocenenia. Naši nadriadení nabádali ostatné závody, aby sa prišli pozrieť do Potvoríc a doslova „okopírovali“ zlepšenia, či už z pohľadu shopflooru, bezpečnosti a mnohé iné. Dnes už vidíme, ako sa ostatné závody doťahujú na nás; kedysi sme ich „potiahli“ my a teraz už medzi sebou súťažíme. 🙂 Minulý rok, keď sme dosiahli druhýkrát prvé miesto za LEAN závod, už nám viacerí riaditelia hovorili: „Však počkajte, na budúci rok budeme už my prví!“ A čo čert nechcel, oni nás predbehli… Ale tak to má byť, v niečom ťaháme my ich, v niečom oni nás – a skupina rastie.

Príklad: v roku 2018 boli v rámci našej skupiny definované „centrá excelentnosti“, teda závody s istou kľúčovou kompetenciou. V našom prípade to bola oblasť oblepovania filtrov páskami. Každoročne v Potvoriciach hostíme skupinku technológov a zlepšovateľov, ktorí k nám prídu z celého sveta na týždenný workshop, ktorého cieľom je zdieľanie „best practise“ a know how  z každého závodu. Následne potom s kolegami pracujeme na spoločnom projekte, ktorého výsledky sa priamo implementujú v jednotlivých závodoch.

Čo o ňom hovoria iní

Erik Kennel
riaditeľ Freudenberg Filtration Technologies Kaiserslautern
Denisa Minďarová
HR Manager, Freudenberg Filtration Technologies Slovensko
Giacomo Cantini
Director Operations Europe, Freudenberg Filtration Technologies South Africa

Celé toto nasadenie a budovanie nakoniec napriek opatreniam predsa len „tak trochu“ otriaslo mojím rodinným životom, nakoľko mi spolu so zodpovednosťou pribudlo aj viac práce. Ale sadli sme si s manželkou a hľadali sme vhodný spôsob spojenia práce a rodinného života, ktorý mi umožní fungovať v práci bez toho, aby som prišiel o detstvo svojich dvoch malých detí. S odstupom času môžem konštatovať, že sa nám to aj celkom podarilo 🙂 . Veď vravím: ak sú hodnoty zdieľané, cesta sa nájde.

Ktoré hodnoty sú v biznise pre Vás dôležité?

Prvoradé sú pre mňa integrita osobnosti, spolupráca založená na dôvere a osobná pokora.

Mám pocit, že slovo integrita sa pomaly vytráca z našej spoločnosti a akoby sa stávalo určitým fenoménom dnešnej doby jedno tvrdiť a úplne iné robiť. Som toho názoru, že ak nie ste v osobnej integrite, tak vás budú asi len ťažko nasledovať a vy ich asi tiež nezvládnete pozitívne inšpirovať. Integrita by mala byť základnou hodnotou každého manažéra!

Ďalšou hodnotou, na ktorej všetko stojí a padá, je dôvera. Ako povedal Stephen Covey „Dôvera, jediná vec, ktorá dokáže zmeniť všetko“ – či už hovoríme o dôvere medzi partnermi alebo o dôvere medzi spolupracovníkmi. Dôvera sa nedá len tak ľahko získať, dôveru si musíte vybudovať svojím každodenným konaním.

osobná pokora? Každý deň som vďačný za to, čo som v živote osobne a taktiež s mojím tímom dosiahol. Pokora sa u mňa prejavuje napr. v tom zmysle, že si vypočujem každý názor, nech by bol povedaný kýmkoľvek a keď je zmysluplný, vždy ho rád podporím. Človek aj keď sa celý život vzdeláva, nikdy nemôže obsiahnuť všetky témy a ja si rád nechám poradiť od ktoréhokoľvek zamestnanca a na základe toho prijmem rozhodnutie nie najlepšie pre jednotlivca, ale pre celú spoločnosť.

Osobne ma navyše veľmi teší, keď sa ku mne dostane informácia, že moji bývalí spolupracovníci spomínajú v dobrom na obdobie, keď som tam pôsobil. A to je pre mňa tým najväčším uznaním za odvedenú prácu.

Kto Vás ovplyvnil a formoval do toho, čo ste dnes?

Z rodinného prostredia je to moja mama a manželka. Každá z nich ma formovala určitým spôsobom. Mama mi vštepovala od malička, aby som na sebe pracoval a riadil sa hodnotami. Keď som bol na nejakom životnom rázcestí, vždy mi vysvetlila dôvody, na základe akých by ona riešila danú situáciu, a nakoniec bolo už len na mne, aby som sa rozhodol.

V mojej manželke som našiel svoju spriaznenú dušu. Okrem zázemia, ktoré vytvára pre našu rodinu, mi vie poradiť v ťažkých situáciách, vždy sa môžem 100%-ne spoľahnúť na to, že mi nastaví zrkadlo a pomenuje veci presne tak, ako sú. Jej cieľavedomosť je pre mňa inšpiráciou.

A po pracovnej stránke ma formuje môj tím. Jeden druhého dennodenne ovplyvňujeme našimi postojmi, rozhodnutiami, vzájomnou spoluprácou a rozdielnymi pohľadmi na riešenie rôznych situácií. Môj tím si je vedomý toho, že im rád dávam ambiciózne ciele, ale nakoniec to vždy zvládne a profesijne ich to posunie všetkých ďalej. Či už rozširovaním svojich znalostí alebo manažérskych zručností.

Riadim sa známou vetou pána Tomáša Baťu: „Ak chceš vybudovať veľký podnik, vybuduj najskôr seba“.

Akú brázdu by ste chceli vyorať?

Ak mojím správaním a prístupom inšpirujem aspoň jedného človeka, tak to má zmysel. Nestaviam sa do pozície, že prídem s niečím, čo bude mať nejaký veľký dopad, ale skôr som toho názoru, že ak každý jeden z nás vykoná čo i len malý dobrý skutok, tak to bude mať veľký dopad pre celú našu spoločnosť. Podobná metodika platí aj pri KAIZENE. Malými systematickými krokmi sa dostať k vytúženému cieľu.

Čo Vás inšpiruje?

Inšpiruje ma každý človek, ktorý s nadšením pristupuje k svojej práci a robí ju najlepšie, ako vie. Či to je riaditeľ nejakej úspešnej firmy alebo len sám jednotlivec. Keď som bol naposledy v jednom nákupnom centre, obsluhovala nás s manželkou jedna pani za pokladňou. Bolo na nej vidieť, že si zodpovedne vykonáva svoju prácu a pridávala k nej ešte vyššiu pridanú hodnotu v podobe milého úsmevu a milého slova. A toto sú presne tie malé veci, ktoré inšpirujú.

Čo sú práve teraz v biznise Vaše najväčšie výzvy?

Naša spoločnosť momentálne čelí dvom veľkým výzvam. Prvou je stabilizácia výroby priemyselných filtrov. V minulom roku sme za rekordný čas postavili novú výrobno-logistickú halu a v tomto roku je naším cieľom vybudovanie procesov, nastavenie štandardov a pokrytie všetkých objednávok zo strany našich zákazníkov. Samozrejme toto všetko pri dodržaní predpísaných výrobných nákladov.

Druhou výzvou, ktorá priamo súvisí s rozširovaním výroby, je stabilizácia personálu. Toho času má naša spoločnosť 400 zamestnancov. Dnes už takmer nie je na Slovensku firma, ktorá by neskloňovala slovo „fluktuácia“. Samozrejme, výška fluktuácie zamestnancov je v každej spoločnosti iná a závisí od viacerých interných a externých faktorov.

Počas roka robíme prieskum spokojnosti zamestnancov. Mnohé firmy tento prieskum realizujú podľa vopred definovaných otázok a spoliehajú sa, čo im každý zamestnanec do dotazníka napíše. My nič nechceme nechávať na náhodu a už pred niekoľkými rokmi sme zaviedli okrem písomnej formy aj osobné rozhovory s každým zamestnancom. Síce je to pre manažérov veľmi časovo náročné, ale pridaná hodnota je neporovnateľná oproti písomnému dotazníku. Len prostredníctvom osobného rozhovoru môžete vnímať aj neverbálnu komunikáciu človeka- a to vám žiadny písomný dotazník nedá.

Osobne ma veľmi teší, že za posledné 4 roky sa nám darí rok čo rok zvyšovať spokojnosť našich zamestnancov a každým rokom presviedčame čoraz viacej z nich, že sa manažment spoločnosti reálne zaoberá podnetmi na zlepšenie. A tam, kde to je možné, realizujeme príslušné opatrenia. Toto je pre mňa kľúčová téma: vyslať jasný signál, že nám na názoroch našich zamestnancov záleží. Nie je nič frustrujúcejšie, než keď dáte akýkoľvek podnet na zlepšenie alebo položíte otázku vašim priamym nadriadeným – a nedostanete odpoveď… Tým sa stráca dôvera a časom aj tí najvernejší pracovníci pomaly otupejú a už z nich nedostanete nič, či vlastne dostanete: apatiu voči všetkému.

V budúcnosti už nebude rozhodujúcim faktorom len mzdová politika a benefity, ale čoraz viac sa bude skloňovať firemná kultúra.

Osobne som presvedčený, že v budúcnosti už nebude rozhodujúcim faktorom len mzdová politika a benefity, ale čoraz viac sa bude skloňovať firemná kultúra, ktorá je pre mňa nesmierne dôležitá. Budovanie firemnej kultúry nie je krátkodobá záležitosť, je to beh na dlhú trať – ale ja a môj skvelý tím máme dlhú výdrž 🙂 …

Teraz je pre mňa najdôležitejšie dostať do firmy potrebný počet kvalitných ľudí. A čo pre mňa znamená „kvalitný“? Sú to ľudia vnútorne motivovaní, ochotní nasadiť a žiť aj v práci, nielen mimo nej. Ľudia s dostatkom sebadôvery, aby priamo povedali, čo majú na mysli, ale súčasne s dostatkom pokory, aby boli ochotní diskutovať aj o názoroch, ktoré momentálne sú pre nich nové a nezvyklé. Ľudia samostatní, ktorí nevykonávajú len príkazy, ale o svojej práci aj rozmýšľajú a urobia i krok navyše, ak zistia, že prinesie úžitok. Mám rád ľudí, ktorí vedia niesť nielen právomoci, ale aj zodpovednosť z nich vyplývajúcu… a ktorí sa nezľaknú kedy-tedy vyskúšať aj niečo nové a niečo viac, než doteraz. Ktorí sa neobávajú vtláčať veciam svoju pečiatku a hrdiť sa tým, že je to ich výsledok. Cielene sa pre takýchto ľudí snažím vo firme vytvárať priestor.

Aká je najlepšia rada, akú ste kedy dostali?

Na prvom mieste musí byť vždy rodina; je nesmierne dôležité viesť vyrovnaný život a nezabudnúť „ostriť pílu“. Túto radu som dostal od bývalého generálneho riaditeľa Hartmann-Rico Ing. Ľubomíra Páleníka.

S Ľubomírom som mal viacero osobných diskusií na danú tému, hlavne venovanie sa rodine a nielen práci a nájdenie si času aj na koníčky a oddych. Čím je človek starší a vyzretejší, tým viac si začína uvedomovať ozajstné hodnoty života.

Čo bola najťažšia lekcia, ktorú ste sa v práci museli naučiť?

Nebrať veci príliš osobne. Ja mám vysoko vybudovaný pocit zodpovednosti. V minulosti som prežíval mnohé veci veľmi intenzívne, zamýšľal som sa často nad tým, prečo a na základe akých faktov ľudia tvrdia určité veci. Ak oddelenie nevykazovalo očakávané výsledky a vypočul som si kritiku, mal som tendenciu vzťahovať ju na moju osobu, nie na proces. S týmto som bojoval hlavne v mojich manažérskych začiatkoch, no postupom času som sa naučil brať veci s nadhľadom a netrápiť sa skutočnosťami, ktoré nemôžem v plnej miere ovplyvniť. Dnes už sa nad tým celým len pousmejem. 🙂

Akú radu by ste dali iným manažérom?

Dávajte si navzájom pravidelnú spätnú väzbu a popri tvrdých zručnostiach sa zameriavajte aj na rozvoj tých mäkkých. Mám osobnú skúsenosť s tým, že niektorým manažérom sa nechce veľmi absolvovať školenia zamerané práve na túto oblasť, veď už sme všetko počuli a videli, tak načo ísť opäť na ďalšie školenie?

Už na vysokej škole, keď sme mali predmet manažment, sme sa skôr učili rôzne poučky, výpočty, ale témy ako hodnoty, motivácia, uvoľňovanie potenciálu v ľuďoch boli naozaj preberané okrajovo, ak vôbec. A to je veľmi na škodu v dnešnej pretechnizovanej dobe.

V našej spoločnosti máme zavedenú tzv. kávu s riaditeľom. Pozývam si k sebe do kancelárie výrobných i nevýrobných pracovníkov. Cieľom stretnutia je v príjemnej atmosfére lepšie spoznať zamestnancov a popri tom sa dozvedieť, čo sa im páči na našej spoločnosti, čo ich trápi a kde vidia priestor na zlepšenie. Osobne každému pripravujem šálku dobrej kávy alebo čaju a zaujímavá konverzácia môže začať. Čas na stretnutie máme zhruba 30 min., ale už viackrát sa stalo, že z pol hodiny bola hodina veľmi zaujímavého rozhovoru. Aj toto by som uviedol ako jeden z príkladov pre manažérov, ako odstrániť pomyslenú bariéru medzi manažmentom a výrobnými zamestnancami. Verte mi, takto investovaná hodina sa vám raz mnohonásobne vráti!

Na ktorý výsledok vo Vašej kariére ste najviac hrdý?

Mojím a súčasne najväčším úspechom môjho tímu bolo rozšírenie nášho závodu popri výrobe automobilových filtrov aj o výrobu priemyselných filtrov, čo malo za následok postavenie novej výrobno-logistickej haly. Za posledné roky sme materskej spoločnosti v Nemecku prostredníctvom mnohých získaných ocenení dokázali, že náš tím tvoria vysoko motivovaní a fundovaní zamestnanci, a tým nám bola zverená dôvera vo forme rozšírenia závodu.

Osobne som hrdý na ocenenie, keď som bol vybraný Management Boardom skupiny Freudenberg Filtration Technologies spomedzi 14-tich výrobných závodov ako jeden z trojice manažérov za nadpriemerný výkon a výrazný prínos pre našu skupinu.

Čo považujete za svoje najväčšie zlyhanie?

Počas mojej kariéry nastali aj situácie, ktoré by som s odstupom času riešil inak; zlyhaniami by som ich však nenazýval. Všetko, čo sa udialo v mojom živote, malo svoj zmysel a ako človeka a manažéra ma to posunulo ďalej. Dôležité je sa z každej takejto situácie ponaučiť.

Čo bola Vaša prvá platená práca?

Mojou prvou pracovnou skúsenosťou ešte počas základnej školy bola práca vo firme Figaro Trnava. Pracoval som v kolektíve asi 100 žien ako jediný chlapec. Viete si predstaviť, ako som sa cítil 🙂 . Ženy sa čudovali, prečo ma tam dali, veď to je čisto ženská práca. Mojou úlohou bolo napichovanie plastovej paličky do lízanky. Za deň som mal takto vyrobiť asi 50 až 80 kg lízaniek. Táto práca ma tak nadchla, že som už po týždni dosahoval normu asi hodinu pred riadnym skončením pracovnej zmeny. S otcom som doma brúsil ihly, hľadal čo najlepší uhol hrotu, aby mi čo najľahšie vnikal do lízanky, a tak som si zefektívnil svoju prácu a zvýšil výkon. To bolo moje know-how 🙂 . V peňaženke som vždy nosieval niekoľko náhradných ihiel. Samozrejme, ako to už býva, môj výkon sa nezaobišiel bez povšimnutia si dámskeho osadenstva a viackrát som bol upozorňovaný, aby som im nekazil normy :-/ .

Pred určitým časom som si nechal zmerať moje silné stránky podľa metodiky GALLUP a  moja najsilnejšia silná stránka bola Achiever – dosahovač. Zrejme už od mladosti som mal v sebe zakorenenú túto vlastnosť, ktorá sa postupom času čoraz viac a viac prejavovala.

Ktorá biznis kniha , čo ste čítali, Vám dala najviac?

Všetky knihy, ktoré som čítal, ma určitým spôsobom obohatili. Či už to boli knihy zamerané na manažment ako 7 Návykov skutočne efektívnych ľudí od Stephena Coveyho alebo Sila zvyku od Charlesa Duhigga, prípadne knihy z LEAN oblasti. Momentálne mám rozčítanú knihu od Stephena Coveyho Tretia alternatíva, ktorá sa zaoberá problematikou hľadania synergie medzi dvomi stranami a definovaním tretej alternatívy, z ktorej profitujú obe zúčastnené strany. Covey poukazuje na ten fakt, že pri kompromise strácajú obe strany, nakoľko každá z nich musí urobiť určité ústupky voči tej druhej, a tak je dôležité sa zamyslieť a prísť s treťou – lepšou alternatívou.

Ktorého manažéra alebo podnikateľa obdivujete najviac?

Mojím veľkým vzorom je Tomáš Baťa. Jeho celá podnikateľská kariéra je pre mňa inšpirujúcim príkladom toho, že ak máte víziu, ktorej veríte, pevné odhodlanie a silné morálne hodnoty, tak môžete vybudovať naozaj niečo veľkolepé. Jeho myšlienky sú nadčasové a mnohé môžeme aplikovať aj v dnešnej dobe. Pre mňa je osobne inšpirujúce, akým jednoduchým a zároveň presne mieneným slovom komunikoval so svojimi zamestnancami. Nesnažil sa chodiť okolo horúcej kaše; jeho komunikácia bola jasná a výstižná. Nevybudoval len úspešný podnik, ale sa zameriaval aj na „vybudovanie“ osobnosti človeka, aby sa z neho stal hospodársky zmýšľajúci človek s pevným morálnym charakterom. Práve budovaniu charakteru svojich zamestnancov venoval značné jeho úsilie.

Čo považujete za najväčšiu inováciu v poslednej dekáde?

Keďže som veľkým motorovým fanúšikom, tak ma zaujalo lietajúce auto od slovenskej spoločnosti Aeromobil. Na tohtoročnom autosalóne som ho mal možnosť vidieť na vlastné oči. Klobúk dolu pred takýmito šikovnými ľuďmi, ktorí sa nevzdávajú svojho sna a stoja za jeho realizáciou. Majú môj veľký rešpekt a obdiv.

7,365 total views, 6 views today

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.