Niekedy nás nesmierne rozčuľuje, keď vidíme, ako sa kolega či kolegyňa správajú totálne „iracionálne“ – odmietajú pochopiť niečo evidentné alebo porušujú podnikové zásady a hnevajú sa, že to ostatní nerobia tiež. Ale nech je pre nás ich správanie sebaviac nerozumné, majú naň nejaký svoj dôvod – len my o ňom nevieme. Ľudia sa správajú absolútne racionálne – vzhľadom na ich vlastnú definíciu racionality.
Keď teda budeme musieť čeliť niekomu, kto nedokáže prijať absolútne logickú argumentáciu, nenástojme na racionálnom prístupe. Tým by sme sami seba ešte viac frustrovali a náš „protivník“ by iba pritvrdil. Je jedno, aké logické a dobre premyslené argumenty máme – nepohneme sa ďalej, kým nepochopíme uhol pohľadu toho druhého. Miesto toho sa pokúsme naemulovať jeho spôsob videnia. Odpor proti logike má vždy nejaký svoj koreň. Zistime, čo motivuje toho druhého, či je to niečo vedomé (napríklad vlastný záujem) alebo niečo podvedomé (strachy, predsudky) – a potom poďme hovoriť presne o tejto jednej veci.
1,844 total views, 3 views today
