Viete, že… prvé číslo Manažéra vyšlo začiatkom roku 1996?
To značí: Manažér je na slovenskom trhu už 20 rokov!
Celoslovenský časopis Manažér má v tomto roku okrúhle výročie. Mal som tú česť byť pri jeho zrode a podujal som sa porozprávať o časopise s jeho tvorkyňou a odvtedy šéfredaktorkou PhDr. Helenou Rehákovou, MBA.
HR: Tak po prvé, nie som „tvorkyňa“ myšlienky. 🙂 Túto výsadu musím prenechať svojej mame. Bolo to v čase, keď vonku ešte z posledných síl zúril socík… Snažila som sa písať odborné články do bežných médií, ale redaktori vždy mali výhrady k môjmu štýlu, mojím myšlienkam a vôbec mojej odvahe „zviditeľňovať sa“. 🙂 Raz som si na to ťažkala mame a ona zdvihla obočie a spýtala sa ma: „A prečo si nevydávaš vlastný časopis?“ Vtedy som nemala odvahu a myšlienka tak trochu zapadla prachom.
A potom prišiel rok 1996 a ty si zjavne odvahu dostala.
HR: To už sme boli na trhu vzdelávania dospelých päť rokov, z toho štyri ako ibis (neskôr ibis partner). Bola som v kontakte so svetom „tam vonku“, mala som za sebou štúdium MBA v Rakúsku a odtiaľ množstvo nových poznatkov, chodili sme po zahraničných veľtrhoch vzdelávania, odoberali sme nemecké a anglické odborné časopisy… a ako som si ich pozerala, napadlo mi jedného dňa „veď toto dokážem aj ja“. Výhodou bolo, že som sa počas MBA naučila v prestávkach medzi vzdelávaním pracovať s počítačovým zalamovacím programom – a pretože prestávok medzi vzdelávaním bolo hodne, mala som načítanú aj takmer celú knižnicu Donauuniversität Krems.
A tak si koncom roku 1995 jedného dňa prišla za mnou s otázkou „Čo keby sme založili celoslovenský časopis Manažér? Čo ty na to?“ Ja som z tých praktických ľudí, tak som sa opýtal. „A kto by bol redaktorom? Odkiaľ budú príspevky? Ako to bude s ekonomikou?“ Dodnes si pamätám, ako si pokrčila plecami a povedala: „No to neviem, ale čo povieš na ten nápad?“ Mal som v tej chvíli dve možnosti – zrušiť nápad alebo ti vytvoriť priestor. Našťastie, použil som tú druhú. 🙂 Ako si na tie začiatky spomínaš ty?
HR: No, už som ti skočila podľa svojho zvyku do reči a hodne som z tých začiatkov už prezradila… Ale viem, že vtedy som sa do toho pustila. Obaja sme napísali články, ešte sme aktivovali aj Mariána Kubeša (vtedy ešte z firmy Maxman), aby aj oni prispeli, navrhla som obálku a za 14 dní bolo hotové pilotné číslo. A vyšlo tak, že sa s ním okamžite išlo na výstavu Personálny manažment (alebo tak nejak, pamäť mi už po toľkých rokoch neslúži). Pamätáš? Mali sme tam stánok, kde sme vystavovali naše učebné texty, tvoje knihy o práci s počítačom – no a aj nulté číslo časopisu Manažér.
To bol presne ten rok, kedy na náš trh prenikol časopis Personál. Mali stánok neďaleko nás a zrejme si sľubovali, že budú hitom výstavy – a potom prišiel nejaký časopisík Manažér a nárokoval si tú istú pozornosť.
Pamätám, keď moji rodičia boli pozrieť náš stánok a rozprávali mi, akí hrdí boli, pretože z budovy vychádzali ľudia a niesli si Manažéra a listovali v ňom počas chôdze… Pre mňa to bol signál, že sme s myšlienkou časopisu trafili citlivú žilku personalistickej komunity. A som rada, že som mala pri štarte časopisu takú výdatnú a odborne zdatnú podporu. 🙂 Šéfe, gratulujem ti k výberu šéfredaktorky tvojho časopisu.
Už si to vlastne povedala: dnes je časopis Manažér je súčasťou našej vzdelávacej firmy a tú sme vždy profilovali ako prinášajúcu nové poznatky, fungujúce koncepty, zaujímavé prístupy a užitočné praktiky pre ľudí, ktorých sme vzdelávali. Chceli sme, aby dostali od nás nielen informácie, ale nový pohľad na súvislosti, čo im umožní byť vo svojej práci profesionálmi. Ako si profilovala časopis Manažér ty? Boli v jeho vývoji nejaké etapy?
HR: Spočiatku som sa inšpirovala časopisom ManagerSeminare – a ten pokrýval všetky oblasti manažérskych poznatkov. Mali sme články o systémoch, procesnom riadení, riadení kvality, ale aj články o mäkkých zručnostiach a práci s ľuďmi. Potom v roku 1996 si ty vyvinul kurz Špecialista pre rozvoj ľudských zdrojov a časopis začal oslovovať aj odborníkov z oblasti HR.
Neskôr sme ponúkli spoluprácu na časopise vtedajšiemu prezidentovi Združenia pre riadenie a rozvoj ľudských zdrojov (ZRRĽZ, dnes HRcomm) Jankovi Podstrelencovi. Začali Manažér využívať ako svoju informačnú platformu, zverejňovali tam informácie o podujatiach a následne sme vytvorili aj spoločnú Cenu za rozvoj a riadenie ľudských zdrojov na Slovensku (neskôr HR Gold). Článok, v ktorom sme to oznamovali, sa volal „Oscar a Emmy za rozvoj ľudských zdrojov“… a o rok neskôr vznikla konkurenčná súťaž, HR Oscar. 🙂
Myslím, že odvtedy sa časopis začal orientovať viac a viac na mäkké zručnosti a na oblasť práce s ľudskými zdrojmi. Ešte chvíľku sme mali príspevky od externých autorov, ktorí pokrývali aj iné témy, ale potom prišiel rok 2013, v ZRRĽZ nastúpil nový prezident a ten prišiel s návrhom zmeniť dizajn časopisu a zamerať jeho záber výlučne na oblasť ľudských zdrojov. A keď sme to urobili, ZRRĽZ spoluprácu na časopise ukončilo. 🙂
Našťastie, nová tvár časopisu, ktorá medzičasom vznikla aj vďaka inputu vtedajšieho prezidenta ZRRĽZ, Martina Čambora, časopisu výrazne pomohla, tak ju držíme aj naďalej. Zopár minulých prispievateľov zostalo sklamaných, pretože ich odborné články už nemáme kde umiestniť, ale medzičasom je na Slovensku dostatok médií, ktoré to preberú za nás.
Ja aj naďalej chcem postriehnuť, aby v časopise zostali informácie o trendoch zvonka. Kedysi som sa naučila, že je dôležité, s kým sa porovnávaš – a ja mám tik porovnávať sa s ikonami. Takže naďalej sledujem zahraničné zdroje a keď tam na niečo zaujímavé naďabím, chcem, aby sa to dozvedeli aj ostatní. Ty si z nás dvoch ten mysliteľ a zásobuješ čitateľov praktickými postrehmi. Ďalší spolupracovník-externista, Ivan Košalko, pre mňa predstavuje presne to, čo som chcela časopisom dosiahnuť – spojenie nadradenej expertízy, širokého rozhľadu z práce v zahraničí a ochoty deliť sa o poznatky. Ešte stále sa s dosť biednym výsledkom snažím aktivovať k prispievaniu aj našu HR komunitu, ale buď sú preťažení, alebo je to pre nich neobvyklá činnosť, takže zatiaľ to ide len ťažko.
Každý máme iné vnímanie, ja osobne oceňujem „vzdušnú grafiku“, hoci niektoré periodiká sa snažia pokryť každý centimeter plochy. Kde je ideál vizuálu u teba?
HR: Ja som odchovanec klasického „britského“ marketingu, kde sa účinok dosahoval nie obrázkami, ale grafikou textu. Milujem „vzduch“ na stránkach. Obrázky sú OK, ale nesmú byť hlavným nosným prvkom, inak stránku preskakujem a nečítam. Ak je to o informáciách a tie informácie prenáša text, tak musí tiež mať dostatočný „vzduch“. Ak informácie prenáša obrázok (napríklad ilustračka), tak musí byť dostatočne veľká. Toto som učila aj v kurzoch reklamy a je to môj životný postoj, z ktorého už asi len ťažko cúvnem. Experimentovala som aj s celoplošnými obrázkami, ale viac-menej len preto, aby som si dokázala, že aj to viem. 🙂 A potom som sa vrátila k bielej ploche a informáciám. 🙂
V rámci tréningov manažérskeho vzdelávania prichádzam do styku s mnohými ľuďmi a dosť často mi povedia „máte dobrý časopis, povedzte pani Rehákovej“. Alebo nám do firmy napíšu ľudia, ktorí si chcú časopis Manažér objednať, ale aj so staršími ročníkmi dozadu, lebo časopis práve „objavili“. Nezabudnem na jedného riaditeľa istej spoločnosti, ktorý sa mi zdôveril „boli sme na dovolenke v Turecku, zobral som si časopis so sebou, konečne som si ho v kľude s potešením čítal“. Teší ťa tento záujem?
HR: 🙂 Samozrejme! Z toho predsa žijem.
Aké zmeny plánuješ v časopise do budúcnosti? Prezraď svoje plány.
HR: Momentálne neplánujem nijaké zásadné zmeny. Možno trochu viac späť k systémom, pretože aj keď nie sú populárne, HR oblasť ich potrebuje ako soľ.
Okrem toho som špekulovala aj nad tým, že by printová verzia prestala existovať a časopis sa presťahoval kompletne do elektronickej sféry. Ale na to, aby som si to predstavila, otestovala a urobila rozhodnutie, budem potrebovať oveľa viac času, ako dnes mám.
A potom, jedného dňa by som šla rada do penzie. Neviem, či to bude potom aj koniec časopisu, ale to je v podstate jedno – keď sa za nás pozriem, tak sme už dnes vyorali parádnu brázdu. 🙂 Som vďačná všetkým ľuďom, čo ma pri robení časopisu podporili a podporujú. Časopis nie je len moje „dieťa“ – je to dieťa každého jedného prispievateľa, každého pripomienkujúceho čitateľa a všetkých, čo mi radia a pomáhajú pri jeho výrobe – teda aj tlačiarne a jej pracovníkov. Dnes je to viac než „nápad jednej strelenej baby“ – dnes už je Manažér spoločná inštitúcia, ktorá sa spolupodieľala na vývoji HR oblasti na Slovensku.
Ivan Burger
Ivan Burger je riaditeľ vzdelávacej spoločnosti ibis partner Slovakia, s.r.o., senior tréner manažérskych zručností a podnikový poradca pre oblasť riadenia výkonnosti prostredníctvom KPI a Balanced Scorecard .
1,607 total views, 2 views today