Manažment kreativity: O prestojoch a nových nápadoch

Aj v dnešnom extrémne racionalizovanom a zoštíhlenom svete potrebujú pracovníci čas na osobné „prestoje“, ak majú prichádzať s novými nápadmi. 

Pod sústavným tlakom produkovať rýchlejšie, lacnejšie a lepšie sa podniky snažia zrezávať prestoje a nevyužívaný čas. Snaha po čo najväčšej štíhlosti ich vedie aj k tomu, že sa snažia zredukovať „prestoje“ aj pri svojich pracovníkoch.

To, čo nazývame prestojom u stroja, možno u človeka nazvať „časom na myslenie“ alebo „inkubačným časom“. A tak sa stalo, že zavedenie informačnej technológie a racionalizačné opatrenia začali obmedzovať v podniku životne dôležité myšlienkové procesy. Väčšina ľudí je dnes už natoľko zaneprázdnená reagovaním na vonkajšie podnety, že už im nezostáva čas na úvahy o tom, čo robia, ako to robia, prečo to robia a aké možné problémy sa črtajú na obzore. Informačná záplava ich jednoducho celkom zahltila.

Prestoj vo výrobnom procese nie je žiadúci, ale pre rozmýšľanie je nevyhnutný. Keď však chceme takéto „prestojové“ časy zabudovať do nášho pracovného režimu, musíme zmeniť spôsob myslenia. Keď myslíme na výrobu, väčšinou si predstavíme diskrétne vstupy (napr. koža a guma), istú transformáciu (napr. strihanie a šitie) a isté výstupy (v tomto prípade topánky). Takéto procesy sú lineárne, explicitné a vrcholne predvídateľné: vieme sa ich dotknúť, analyzovať ich a zlepšovať ich odstraňovaním prestojov alebo inými opatreniami. Podľa tohto modelu čas sú peniaze a čím menej času vám proces zaberie, tým viac na ňom zarobíte.

Nápady sú však často výsledkom nelineárnych, neviditeľných a často náhodných procesov. Vstupy, výstupy a transformácia sa prípad od prípadu nepredvídateľne menia. Podľa tohto modelu nápady sú peniaze a viac je viac.

Výskumy ukazujú, že čím vyššiu časovú tieseň vníma pracovník v daný deň, tým menej nápadov dokáže vyprodukovať – a to nielen v ten deň, ale aj deň po tom. Pri realizácii nápadov už môže znova platiť naše staré „čas sú peniaze“, ale pre generovanie nápadov je čas jednoducho potrebný.

Bill Gates, majiteľ firmy Microsoft, to napríklad rieši tzv. týždňami myslenia. Nejde o dovolenku ani výlet, ale o čas, ktorý cielene venuje duševným hrám s vlastnými víziami, s novými technológiami a s možnosťami budúcnosti. Firma 3M z Minnesoty zas v 20. rokoch minulého storočia inštitucionalizovala svoje legendárne pravidlo 15% – tvoriví pracovníci firmy majú 15% svojho pracovného času na to, aby sa venovali vlastným nápadom. Nemusia nikomu vykazovať, čo v tom čase robili, majú k dispozícii podnikové vybavenie a podnik má podiel na zisku z každého úspešného nápadu, ktorý takto vznikne.

Niektoré firmy si myslia, že len ich vývojové oddelenie potrebuje rozmýšľať a produkovať nápady. Nie je to tak. Dokonca aj operátor pri stroji potrebuje z času na čas zastať a porozmýšľať nad tým, čo robí a ako. Aj obchodníci alebo servisný tím to potrebujú, lebo inak nespracujú všetky tie podnety, ktoré zo styku so zákazníkom pozbierali, a pre firmu „odplávu“ možné konkurenčné výhody budúcnosti.

IBM svojim vývojovým pracovníkom nielenže poskytuje čas, ale dokonca ich vedie k tomu, aby aspoň 25% svojho času strávili so zákazníkmi. V tomto styku sa zrodí množstvo prakticky využiteľných nápadov, ktoré by nikdy neuzreli svetlo sveta „od stola“.

Thomas Davenport napríklad odporúča používať metódu AAR (after-action reviews, revízie prebehnutých akcií, niekedy aj “post-mortem”) ako ich používajú napr. americká námorná výsadka. Pri tejto metóde sa spoločne rozoberá udalosť a rozmýšľa sa o procesoch, ktoré prebehli, a čo sa z nich dá naučiť.

Ďalšie dobré opatrenie je myslieť pri plánovaní projektov aj na „prestoje na myslenie“. Skúsenosti ukazujú, že projektoví manažéri sa veľmi často sústreďujú len na „viditeľné“ procesy a tie neviditeľné, napr. socializáciu a interakcie medzi členmi projektového tímu, podceňujú. Práve v týchto interakciách však vznikajú cenné nápady a preto by sa pre ne mal nasadiť čas už pri plánovaní projektu.

Niekedy pomôže zmeniť zabehaný rytmus alebo rutiny. Napríklad sa dajú prirodzené pauzy dňa ako obed, sprchovanie alebo prechádzka so psom využiť ako inkubačný čas pre vaše nápady. Alebo zmeňte rutinu. Pýtajte sa: „Musíme to vyriešiť hneď a zaraz? Nemohli by sme sa na to vyspať a pokračovať v riešení zajtra?“ Keď na nejakú vec úporne myslíme, blokuje našu kreativitu. Takýmto „odročením“ problému si uvoľníme myseľ pre neštandardné riešenia a neraz práve počas iných aktivít vyriešime vec, ktorou sme si lámali hlavu celé hodiny.

 1,179 total views,  3 views today

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.