Miroslava Lukáčová: Keď ste autentickí, vkladáte do vecí to najlepšie zo seba

dňa

Miroslava Lukáčová je rozhodne zaujímavý zjav: človek čísel s veľmi dobre vyvinutým ľudským faktorom a dobrou porciou zdravej intuície. Preto v sebe dokáže spojiť podnikový pohľad dlhodobého úžitku a efektívnosti s pochopením, ako treba viesť seba i tím, aby každý jedinec rád prispieval v prospech celku.

Odkiaľ sa berie vaša láska k číslam?

Prvýkrát som sa dostala do užšieho kontaktu s číslami, keď som chodila na strednú školu a dostala som sa na prax do jednej ekonomickej firmy. Robili sa tam finančné analýzy a mne sa tento svet zapáčil. Logika za prácou s číslami sa mi páčila a aj prostredie sveta financií mi vyhovovalo, začala som sa cítiť ako ryba vo vode. Mala som isté skúsenosti z domu, keď môj otec mal veľmi rád technickú matematiku, a mala som aj uja ekonóma. U nich som videla, čo všetko sa dá cez čísla dosiahnuť. Od čísel som teda nebola nikdy príliš vzdialená, a tak príležitosti, ktoré sa začali ponúkať samé, ma nasmerovali týmto smerom.

Ja som skôr taký pragmatický typ, ktorý potrebuje vidieť za číslom logiku a systém. Aj keď sa čísla zdajú byť rovnaké a všedné, vždy hovoria svoj príbeh. Aj podnikový manažment som vyštudovala na Technickej univerzite vo Zvolene. Tam som dostala príležitosť v rámci výmenných programov spoznať štúdium v zahraničí: vďaka programu Erasmus som sa dostala na univerzitu v Aténach a vďaka programu spoločnosti IKEA na výmenu talentov som sa dostala aj na univerzitu Vaxjö (tá sa neskôr zlúčila s ďalšou univerzitou do dnešnej Linnaeus University). V rámci tejto výmeny som mala možnosť ísť na stáž do centrály IKEA. Tam som sa stretla aj s Ingvarom Kampradom, vtedajším vlastníkom IKEY. Rozhovor s ním bol veľmi inšpiratívny: ukázal, ako možno firme dodať pridanú hodnotu. To bol možno jeden z kľúčových momentov v mojom živote – ako tam stál za tým stolíkom 😉 a rozprával, aké dôležité je ísť pre ostatných príkladom a ako treba myslieť na všetko do poslednej drobnej skrutky. Veľa mi to dalo; chodila som na technickú školu, študovala ekonómiu a toto bolo o fungovaní manažmentu naprieč organizáciou… Tento moment pravdepodobne nasmeroval moju kariéru tam, kde som dnes.

Profesionálne som sa pohybovala od samého začiatku v medzinárodných spoločnostiach – hneď po škole v IBM, neskôr v SAF-Holland, v Leoni Slowakia a dnes pracujem v spoločnosti Hella. To IBM bol veľmi dobrý odrazový mostík. Naučila som sa tam dobrým pracovným návykom – nikto nikomu nič nedaroval, bol termín uzávierky a veci bolo treba odovzdať načas, čiže všetko stálo a padalo s vašou pracovitosťou, svedomitosťou, dôslednosťou a zodpovednosťou.

V IBM som začínala na oddelení financií a plánovania. Po krátkom pôsobení na Slovensku ma „prevelili“ na stáže do Stuttgartu v Nemecku. Bola to ohromná príležitosť, pretože som videla, ako funguje nadnárodná korporácia. Bolo to podobné, ako keď som počas vysokoškolského štúdia mala možnosť pôsobiť v centrále IKEY.

A vzorce sa opakovali naďalej: po skončení práce pre IBM som nastúpila do slovenskej firmy, kde som asi po roku bola prevelená na centrálu do Nemecka na manažérsku pozíciu v oblasti financií a kontrollingu. Bola som vtedy ešte hodne mladá a vznikali kuriózne situácie, kedy mi riaditeľ na stôl dal niečo a ja som sa musela najprv zorientovať, či ide o leták alebo faktúru 😉 … Bola to pre mňa veľká výzva – iná krajina, iní ľudia, iné kultúrne návyky a k tomu aj vyššia zodpovednosť. Našťastie sa rada učím a skúmam nové veci, takže miesto stresu sa dostavilo skôr nadšenie. 🙂

Aktuálne je moja rola orientovaná na strategické riadenie iniciatív v oblasti financií, daní a účtovníctva s cieľom pomáhať posúvať spoločnosť dopredu, optimalizovať cashflow, zvýšiť konkurencieschopnosť podniku a pracujem na pozícii finančného riaditeľa.

Jednoznačne je pre mňa dôležité robiť veci, ktoré skutočne niečo prinášajú a ktoré nie sú náhodilé. Začína to tým, že sa rozhodnete byť sami sebou – ste originál s istým vnútorným nastavením a istým stupňom vyzrelosti. Ak chcete v živote niečo dosiahnuť, potrebujete si stanoviť ciele a ísť za nimi. Preto je dôležité, aby vaše ciele boli vyhodnotiteľné – aby vám ukazovali, či idete tým správnym smerom. A neslobodno sa orientovať len platom a pozíciou – oveľa dôležitejšie je, aby za vami zostávala pridaná hodnota. To, čo posúva vpred podnik, posúva vpred aj mňa. Je to proces, v ktorom vyhrávajú obe strany.

To, že som sa dala na ekonomiku, si dodnes pochvaľujem. Jednak sa oblasť ekonomiky stále vyvíja, ale dáva mi aj možnosť meniť a formovať procesy a smerovať celú organizáciu. Ekonomika ma núti zamýšľať sa a hľadať riešenia. Ani jeden deň nevyzerá ako ten prechádzajúci – stále mám na stole nové výzvy, to ma ženie dopredu a núti ma sústavne sa učiť. Napríklad teraz jednou z takých výziev je aj súčasná kríza.

Ktoré hodnoty sú v biznise pre Vás dôležité?

Predovšetkým je pre mňa extrémne dôležité byť v súlade s hodnotami podniku, v ktorom pracujem. Potrebujem sa zžiť s firemnou kultúrou. Už na prvý pohľad viete povedať, kedy ste vy a podnik tá istá „krvná skupina“… Je to dôležité, aby ste mohli byť autentickí – pretože keď ste autentickí, vkladáte do vecí to najlepšie zo seba.

Keď teda pozerám, ako vyzerá firemná kultúra v podniku, kam idem, očakávam – a potrebujem – zodpovednosť, efektívnu spoluprácu, inovatívnosť, tímovosť a integritu. Keď sú tieto zastúpené, riešia sa veci racionálne a posúvajú firmu vpred. To sú pre mňa hodnoty, ktoré napomáhajú dosahovaniu spoločných cieľov.

Navyše sa mi osvedčilo viesť príkladom – to, čo hovorím, sa potrebuje kryť s tým, ako každodenne pristupujem k veciam a riešim problémy.

Ale pre mňa osobne, odhliadnuc od biznisu, je najdôležitejšia dôvera. Keď niekto dostane príležitosť a uchopí sa jej, že nesklame očakávania, aj keby to znamenalo, že si prizná, ak niečo nezvláda alebo nestíha. Bez dôvery sa na manažérskej pozícii fungovať nedá. Takže keď mám niečo na srdci, tak to na rovinu poviem, ale keď niečo prisľúbim, tak si slovu dostojím. To už je tak trochu až na hranici zodpovednosti, ale stále je to o dôvere – dôverovať, ale súčasne aj byť dôveryhodný.

Kto vás ovplyvnil a formoval do toho, čo ste dnes?

Už na škole to bol doc. Ing. Drábek, CSc. S veľkým nadšením rozprával o ekonómii a podnikovom manažmente a pre mňa to bolo niečo ako „centrum vesmíru“ 🙂 , to najdôležitejšie na svete. Jeho presvedčenie, skúsenosti a živý záujem vybudili živý záujem aj vo mne a to ma potom stále hnalo vpred a nútilo učiť sa nové a nové veci. Myslím, že práve vďaka nemu ma ekonomika a manažment začali naozaj baviť. Jednoducho som mu verila. Vnímala som ho ako dôveryhodného, autentického v tej pozícii, v ktorej bol.

Pracovne ma potom výrazne posunula dopredu práca v SAF-HOLLAND. Slovenský riaditeľ, Dr. Peter Šinský, mi dal príležitosť a šancu po škole nakuknúť do oblasti controllingu a financií v slovenskej spoločnosti. Pri návštevách nemeckej centrály som zakaždým mala príležitosť učiť sa a keď som pôsobila v Nemecku pri implementácii SAP-u a pri spájaní americkej a nemeckej spoločnosti, u riaditeľa som sa tešila veľkej dôvere a uznaniu a podarilo sa nám spoločne dosiahnuť veľa vecí. Navyše som v Nemecku pôsobila štyri roky a kvôli spájaniu spoločností som veľa cestovala a dostala som šancu oboznámiť sa aj s kultúrou Ameriky as tým, ako funguje americký a nemecký manažment. Zažila som veľkú senioritu manažmentu v odborných otázkach okolo controllingu. financií a daní.

Keď som sa vrátila z Nemecka späť na Slovensko, zistila som, ako sa robí biznis doma. 🙂 Začala som pracovať pre spoločnosť Leoni. Spočiatku to nebolo jednoduché – najmä nie po tých ôsmich rokoch práce viac-menej v zahraničí. Nechcem povedať, že to bolo kruté precitnutie ;-), ale bola som zvyknutá na isté funkčné modely práce a odrazu som zistila, že ale na Slovensku panujú iné podmienky a iná mentalita… Tak som sa potrebovala rozvinúť tak, aby som pokryla aj tieto podmienky.

A určite ma ovplyvnil aj podnik Hella a dynamické prostredie. Podniková kultúra i prostredie v Helle sú výrazne heterogénne a diverzifikované a spoločnosť má neustály, rýchly vývoj, takže pre mňa to vyzerá ako chodba plná dverí, ktoré priebežne otváram a učím sa tým novým veciam, čo sa za nimi skrývajú. Je to vlastne séria „stretch assignments“ – stále ešte jeden krok navyše, ešte niečo sa naučiť. To mi povahovo veľmi vyhovuje. Ale na to, aby som si mohla uvoľniť kapacitu na učenie, som sa najprv potrebovala naučiť veci delegovať. 🙂 Napĺňa ma pracovať v tíme s ľuďmi, ktorých práca baví, a o to viac, ak máme jeden spoločný cieľ a vzájomne sa podporujeme a hľadáme možnosti.

Aký vplyv na svet by ste si priali mať? Akú brázdu chcete vyorať?

Tá moja „brázda“ má dve roviny – osobnú a pracovnú.

Na osobnej rovine by som chcela spolu s manželom vychovať dcéru so zdravou sebadôverou. Chcela by som jej dať všetko, čo je potrebné, a ísť jej príkladom, aby prežila skutočne šťastný, spokojný, a nepremárnený život.

V pracovnej oblasti by som po sebe chcela zanechať poriadok a systém prospešný pre spoločnosť, pre ktorú pracujem, a pomôcť ju vhodne nasmerovať. Nepotrebujem vidieť svoju tvár na nástenke, ale tešilo by ma byť súčasťou toho úspechu.

No a popri tom je pre mňa dôležité, aby ľudia, s ktorými som pracovala, na mňa mysleli v dobrom a s úsmevom, pretože v konečnom dôsledku je jedno, čo ste dosiahli, ale nie je jedno, ako sa cítili ľudia, s ktorými ste prišli do kontaktu.

Čo Vás inšpiruje?

Už som to spomínala… Je to vášeň pre nové veci. K tomu sa pridáva všetko to, čo sa naokolo deje – situácie a ľudia, ako sa správajú, ako veci vyhodnocujú… To sú moje  hlavné inšpirácie.

Zároveň ma inšpiruje ešte aj môj manžel. Tiež má veľmi veľa aktivít a je taký… rôznorodý 😉 … Ukazuje mi, že veci sa dajú a že niekedy netreba veľmi otáľať a rozhodnúť sa, pretože “risk je zisk“ 🙂 . Pre mňa je čosi ako hnací motor, ktorý mi ukazuje, že sa netreba báť zmien a posúvať sa dopredu.

Čo sú práve teraz v biznise Vaše najväčšie výzvy?

Za posledné mesiace v tejto manažérskej oblasti prišlo veľa nových výziev – napríklad kríza COVID. Treba tento nápor zvládnuť jednak z pohľadu nákladovej disciplíny, zamerať sa na budúce investície, ale možno ešte viac pôjde o to, ako úspešne budeme vedieť zvládnuť tieto zmeny v odvetví tak, aby sme ešte posilnili svoju pozíciu. Ak to chceme dokázať – a ja som presvedčená, že to dokážeme – tak potom ale všetci musíme priložiť ruku k dielu.

Môže to byť ohrozenie, ale súčasne je to aj veľká šanca, pretože na trhu je množstvo príležitostí: napríklad taká umelá inteligencia, ktorá dokáže úplne zmeniť charakter zamestnania. O tom sme doposiaľ nesnívali a teraz, pod tlakom nových okolností, to začína vyzerať ako veľmi schodná možnosť. A len čo sa spustí, pretečie do všetkých ostatných oblastí nášho života – do rodiny, do vzdelávania detí v škole, jednoducho všade…

Záleží len od nás, čo máme k dispozícii a ako rýchlo to dokážeme využiť, aby sme znova generovali pridanú hodnotu. V pokrízovom období budeme asi musieť začať siahať po metódach práce, po ktorých sme doteraz nesiahali len preto, že sme veci boli naučení robiť starým spôsobom.

Aká je najlepšia rada, ktorú ste kedy dostali?

Pokora – aj keď to nie je zrovna „rada“, ale o to viac pomáha. 🙂 Nestratiť ju je pre mňa jedna z najväčších manažérskych výziev.

Čo bola najťažšia lekcia, ktorú ste sa v práci museli naučiť?

Tá neskúsenosť úplne na začiatku. Neskôr už človek oveľa ľahšie prekonáva prekážky, keď nie sú nové, ale v začiatkoch neschopnosť odhadnúť dopady vlastného konania vie byť veľkou záťažou, pretože prikrmuje náš vrodený strach zo zlyhania. Takže to nepoznané vytváralo spočiatku veľmi veľa napätia, ale dnes som vďačná, že som si tým mohla prejsť… Bolo to veľmi pekné obdobie, len príliš rýchlo ušlo. 🙂

Na druhej strane, všetko stojí a padá s dobrou prípravou. Ak je človek dobre pripravený, vždy ho môže niečo prekvapiť – ale nezaskočí ho to.

Akú radu by ste dali iným manažérom?

Aby si udržali nadhľad nad vecou. To je spôsob, akým reaguje skúsený a vyzretý manažér. Nerobiť paniku, spoľahnúť sa na dôslednú prípravu.

A potom uvedomiť si, že vypovedané slovo už nemožno vziať späť a ani rozliate mlieko sa už nebude príjemne 😉 piť. Ak aj vznikne situácia, bez ktorej by sme sa obišli, postupovať tak, aby sme aj z tej blamáže ešte čo najviac vyťažili pre všetkých zúčastnených.

Ďalšia rada by bola snažiť sa, aby ľudia, s ktorými pracujem, rástli – pretože potom rastiem aj ja.

Na ktorý výsledok vo Vašej kariére ste najviac hrdá?

Každé moje zamestnanie ma napĺňa hrdosťou, pretože v nich bolo veľa situácií, kde som dokázala byť prínosom. Vždy to bola tímová práca a projekty. Ale najviac som hrdá a úspešné aplikácie finančných modelov a na projekty, ktoré umožnili rozhodnutie pre budúce formovanie organizácie. To je napríklad implementovať finančné ukazovatele pre budúce akvizície s cieľom zlepšiť ziskovosť projektov, zníženie nákladov a zvýšenie pridanej hodnoty výrobného procesu a zavádzanie smart-automatizácie a projekt Industry 4.0v Helle, prípadne projekt Cash Conversion Program, kde bol cieľ zvýšiť efektívnosť riadenia prevádzkového kapitálu a optimalizovať tok peňažných prostriedkov. To bola tiež Hella.

Čo považujete za svoje najväčšie zlyhanie?

Také situácie som ani akosi nemala, pretože som mala šťastie na ľudí a prostredie, kde som pôsobila. Chybám sa v začiatkoch nevyhne asi nikto; u mňa vďaka tomu prostrediu ak aj nastala nejaká chyba, pomáhali mi ju spolu odstrániť a usmerňovali situácie tak, aby som sa na jednej strane musela prekonávať, ale súčasne aby som mala reálnu šancu dosiahnuť cieľ. Mohla som sa orientovať podľa ich reakcií a veľa som sa vďaka tomu naučila. Dávali mi dosť veľký priestor na to, aby som mohla svoje začiatočnícke chyby odstrániť – a keby som si dnes mohla voliť inú cestu, asi by som nič nemenila. 🙂 No, možno predsa len – možno by som vymedzila viac času pre moju dcéru 😉 , lebo to krásne obdobie veľmi rýchlo uteká a nedá sa vrátiť späť.

Čo bola Vaša prvá platená práca?

V Taliansku vo vinohradoch –  ošetrovali a zbierali sme hrozno. 🙂 A potom som v Taliansku ešte predávala syry. 🙂

Ktorá biznis-kniha, čo ste čítali, Vám dala najviac?

Nie som veľký čitateľ beletrie, takže Ekonomická teória. 😉 A potom kniha, ktorá rozoberá, ako trh funguje a aké metódy v ňom ľudia uplatňujú – Adam Smith: Bohatstvo národov.

Ktorého manažéra alebo podnikateľa obdivujete najviac?

Ja si myslím, že môj manžel je najlepší podnikateľ. Jednak ho mám denne na očiach 🙂 a ja by som napríklad ako podnikateľ existovať nedokázala, pretože si to vyžaduje príliš vysokú mieru odvahy. Preto je pre mňa môj manžel taký vzor.

Čo sa týka manažérov, všetci sme v živote či v práci svojím vlastným manažérom – a všetci to ako-tak elegantne zvládame.

Čo považujete za najväčšiu inováciu v poslednej dekáde?

Je to asi umelá inteligencia, ktorá jednak zmení charakter zamestnania, ale vytvorí aj nové možnosti na trhu práce, o akých dnes ani len nesnívame. Napríklad v rámci robotizácie prídete ráno do práce, alebo si skontrolujete cez aplikáciu v smartfóne, či robot zaúčtoval to, čo mal v programe. V súčasnosti už disponujeme robotmi, ktoré sú naprogramované vykonávať určité kroky namiesto ľudí, podľa vopred zadefinovaného algoritmu. Je to až neuveriteľné, ako tento robot dokáže opakovane, rýchlo a bez chyby spracovať hromadne vstupy. Akonáhle zvládneme robotizáciu, môže nastúpiť umelá inteligencia, keď už robot rozmýšľa za človeka, a dokáže na základe už opakovaných úloh sám predvídať a kombinovať možné scenáre riešenia problému. V porovnaní s historickou minulosťou účtovníkov, keď sa účtovalo na „plachty“ a písalo na písacom stroji, sa tento vývoj môže javiť ako science fiction. Táto doba praje rozumným a šikovným jednotlivcom s pridanou hodnotou, ktorý vedia rozmýšľať mimo svojho zadefinovaného zorného poľa. Na Slovensku máme predsa veľa mladých a úspešných talentov. A preto takejto výzve nemožno odolať.

 277 total views,  2 views today

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.