V súčasnej pokrízovej dobe sú ľudia navyknutí naberať na seba stále nové a nové projekty; už sa ani neodmieta. Ale ak na seba naberáme projekty z kategórie „Mission Impossible“, teda „nemožné“, kde sú časové rámce a zdroje vymedzené tak úzko, že nemáme priestor pre vykrývanie výpadkov, hrozí nám buď zlyhanie alebo vyhorenie alebo kombinácia oboch.
Nabudúce, keď nám šéf zasa začne posúvať nejaký projekt, ktorý dokážeme urobiť len my, vyžiadajme si pár dní na premyslenie. Čas využime na to, aby sme si urobili plán projektu, identifikovali potrebné zdroje a predvídali úzke hrdlá. Pri odhadoch buďme realistickí – ani my, ani náš tím nebude pracovať 80 hodín týždenne!
Potom choďme s odhadom za šéfom. Vysvetlime mu, čo budeme musieť z našej bežnej pracovnej náplne vynechať, aby sme mohli pracovať na tomto projekte. Vyjednajme si prísľub všetkých zdrojov, čo budeme potrebovať – v patričnom množstve a v patričnom okamihu. Túto dohodu utvrdíme e-mailom, aby sme mali východisko pre dodatočné vyjednávanie, ak nám niekto stiahne prisľúbené zdroje alebo posunie dohodnuté termíny.
808 total views, 2 views today
