Motivácia pracovníkov: dopúšťate sa reifikačnej chyby?

Reifikačnej chyby sa dopúšťame, keď mylne predpokladáme, že môžeme s abstraktnými konštruktmi narábať rovnako ako s vecami. Veľmi často k tomu dochádza pri motivácii.

Ako dobrý príklad motivácie môže poslúžiť športová disciplína curling. Hrá sa leštenými lávovými „pukmi“ na ľade: hráči sa snažia ovplyvniť konečnú pozíciu puku tým, že zametajú ľad na jeho ceste, čím vytvárajú tenkú vrstvičku roztopenej vody, ktorá znižuje trenie medzi pukom a ľadom. Vlastne tým odstraňujú prekážky v ceste puku po ľade. Dokonalosť, s akou to robia, ovplyvňuje dráhu puku.

Podobné je to so správaním ľudí, ktorých „motivujeme“. Urobia, čo môžu vzhľadom na prekážky, ktoré sme ešte neodstránili. Už samotné slovo „motivovať“ je súčasťou problému – sugeruje, že manažéri a lídri sú tí, ktorí vytvárajú pohyb k cieľu. Nie je to tak. Pohyb vpred, k cieľu, je dielom ľudí, ktorých riadia. Manažéri a lídri môžu urobiť len dve veci: určujú smer a odstraňujú prekážky, ktoré by brzdili pohyb vpred.

Bežne rozšírený spôsob implementácie organizačných zmien spočíva v tom, že komunikujete cieľ a potom motivujete ľudí, aby ho dosiahli. Typické prístupy sú odmeny pre tých, čo zmenia svoje správanie, niekedy kombinované s postihmi pre tých, čo majú neželateľné prejavy. Je to typický prístup „cukor a bič“. Funguje u oslíkov a holubov, ale nie veľmi u ľudí… pretože ľudia sú chytrejší ako oslíci a holuby.

A zasa sme u motivačných programov. Zlyhávajú, pretože nabádajú ľudí, aby získali odmenu bez úpravy svojho správania. Neošetrujú možné prekážky na ceste za cieľom.

Príčina sa spája s jednou bežnou chybou, ktorú robíme, keď máme do činenia s niečím iným než predmetmi. Máme tendenciu uplatňovať tie isté myšlienkové vzorce na predmety i abstraktné konštrukty súčasne. Niekedy to zaberie. Často to nezaberie. Zaobchádzanie s abstraktnými konštruktmi, ako keby boli predmety (veci) sa nazýva reifikačná chyba.

Napríklad projektoví manažéri priebežne podávajú správu o tom, aké percento prác bolo ukončené. Robia to, ale sú si pri tom vedomí toho, že výsledných 100% je len spoločensky odhadovaná potreba práce na dosiahnutie daného cieľa. Mnohí z tých, ktorí tie správy čítajú, ich však berú ako pevné veci – ako keby to boli kilometre z Londýna do Paríža. Tým sa dopúšťajú reifikačnej chyby.

Celá naša psychika je založená na práci s predmetmi – tiahne sa to od detstva, ešte z čias, kedy sme ani nevedeli hovoriť. To môže byť jeden z dôvodov, prečo bez rozmyslu aplikujeme princípy zo sveta predmetov aj na svet predstáv. A pretože motivácia je mentálny konštrukt, riskujeme reifikačnú chybu zakaždým, keď niekoho motivujeme.

Lenže ľudia nereagujú na potlačenie alebo potiahnutie tak, ako neživé objekty. Ľudia sú až príliš živí a majú svoje vlastné predstavy a ciele. Ak ich chceme motivovať, potrebujeme tieto predstavy a ciele zohľadniť.

Analýza silových polí Kurta Lewina poskytuje spoľahlivý model. Ľudia majú tendenciu robiť to, čo chcú robiť, ale len ak môžu. Komunikovanie cieľa a oznámenie odmien a postihov vytvára podporné sily s ohľadom na dosiahnutie cieľa. Ale prekážky – brzdiace sily – môžu niekedy celkom vynulovať podporné sily a výsledkom je nehybnosť. Tieto prekážky budú kontextovo závislé a nebudú produktom samotnej práce, ale skôr snahy urobiť tú prácu so zdrojmi, ktoré máme k dispozícii, a v prostredí, aké máme k dispozícii.

Takže prv než sa pustíte motivovať ľudí, overte si, že ste odstránili všetky kontextovo závislé prekážky. Motivačný program totiž nedokáže zľahčiť prekonávanie prekážok, ani nedokáže z nedosiahnuteľných cieľov vyrobiť ciele dosiahnuteľné.

 3,117 total views,  3 views today

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.