Obvykle sa venujeme podnikom a nadriadeným, ktorí dosahujú nadpriemerné veci a vedú ľudí k vynikajúcim výsledkom. Ale keď sa začnete rozprávať so skutočne silnými osobnosťami v manažmente, často zistíte, že podľa nich veľký vplyv na ich kariéru mali, naopak, tí zlí nadriadení – že niektorí šéfovia boli takí príšerní, že z nich vytiahli na svetlo to najlepšie, čo v nich bolo. Nie preto, že by nasadili svoje úsilie kvôli nadriadenému, ale skôr navzdory nadriadenému.
Ale kto je „dobrý“ a „zlý“ nadriadený? Vo väčšine prípadov to nie je ani tak otázka osobnosti, ako skôr ich:
- štýlu práce a štýlu riadenia ľudí (aké dosahujú výsledky?, komunikujú účinne?, dodržiavajú termíny?, dodržiavajú prísľuby?)
- zaobchádzania s inými ľuďmi (kričia po ľuďoch?, zosmiešňujú ľudí?, nafukujú svoje ego?, bažia po moci a kontrole?, tešia sa z neúspechu iných? sú zákerní? privlastňujú si úspechy iných?, potrebujú mať každému navrch?)
- ovplyvňovania ich rozhodovania (sú výsledkovo orientovaní, statusovo orientovaní, rodinkárski, prospechárski, podlizovační?)
A čo môžeme od takýchto zlých nadriadených získať? Najčastejšie ide o správania, ktoré sme sa naučili modifikovať alebo potláčať: naučili sme sa niektoré veci nehovoriť alebo nerobiť. Ale majú aj pozitívny prínos?
Začnime tým negatívnym – o tom je viac a dôkladnejších štúdií.
Zenger a Folkman robili prieskum 2.865 lídrov vo veľkom podniku finančných služieb. Štúdia ukázala, že najlepší lídri (z hľadiska efektívnosti) mali najspokojnejších, najangažovanejších a najochotnejších podriadených – spokojnejších než 92% ich menej šťastných kolegov. A aj opak bol pravdou – najmenej efektívni nadriadení mali najbiednejších podriadených.
Mnohé štúdie ukázali, aký drvivý dopad majú zlí manažéri na organizáciu: pracovná morálka výrazne klesá, fluktuácia narastá, produktivita je nízka a zákaznícke skúsenosti s firmou sú nepríjemné, pretože demotivovaní pracovníci prenášajú svoju demotiváciu na zákazníkov.
Ale štúdia publikovaná v Journal of Business and Psychology The Impact of Organizational Factors on Psychological Needs and Their Relations with Well-Being ukazuje ešte jednu desivú stránku zlých manažérov – ovplyvňujú nielen firmu, ale aj osobný život jedincov. To, ako pracovník vníma svojho nadriadeného, má dopady na to, ako sa správa v svojej rodine i aký postoj zaujme k svojmu vlastnému zdraviu (zlí šéfovia napr. zvyšujú riziko infarktu a vznik nefunkčných vzťahov v rodine). A to nie je jediná zlá správa.
Prieskum Harris Interactive a Glassdoor ukázal, že 2 z 10 ľudí obviňujú zlých šéfov za to, že im pokazili alebo aspoň spomalili pracovný postup. „Ak strávite pridlhý čas v nefunkčnom pracovnom prostredí alebo prispôsobovaním svojho správania zlému šéfovi, táto skúsenosť môže rekalibrovať vaše predstavy o tom, čo je ‚normálne‘ takým spôsobom, že vás to osobne poškodí. Napríklad ak pracujete pre manažéra, ktorý sa zakaždým vyvŕši na tom, kto prinesie zlú správu alebo sa odváži byť iného názoru, môžete si navyknúť držať hlavu pekne pri zemi, radšej sa nevyjadrovať a dokonca zatajovať chyby, keď nejaké nastanú.“
Výskumy ohľadne pozitívneho dopadu zlých nadriadených takmer neexistujú, iba čo ľudia, ktorí pod takýmto manažérom pracovali, opisujú výhody, ktoré im to dalo. Sem patria hlavne:
- Robí vás to sebestačnejším a viac zodpovedným za seba samého – musíte sami seba motivovať, viesť a kontrolovať si svoje výstupy.
- Naučí vás to rozlišovať, čo je pre vás a vašu kariéru skutočne dôležité.
- Narastá vaše porozumenie pre to, čo to znamená „byť dobrým lídrom“.
- Narastá vaša empatia s ostatnými členmi vášho tímu.
- Pomáha vám to rozvinúť si vnútornú silu a charakter.
- Naučí vás to rozlišovať, čo je skutočný problém a čo len dráma, ktorú niekto iný okolo toho vytvára.
- Dáva vám to príležitosť popracovať na svojej komunikácii. Nemôžete sa spoliehať na podporu a jednoduchosť, akú vám dáva dobrý manažér. Musíte byť prefíkaní a dobre si premyslieť, čo a ako poviete. Všetko, čo poviete, musí byť zabalené do zdravej racionality.
1,413 total views, 4 views today
