Naša ekonomika je posadnutá tlakom na produktivitu a zúfalo prepásla všetko ostatné

Začiatkom marca publikoval na Harvardských blogoch Umair Haque úvahu, ktorá pravdepodobne bude témou budúcnosti pre všetky rozvinuté ekonomiky. Hovorí o tom, ako si dnešný svet zvykol zamieňať efektívnosť a produktivitu a čo to robí s našimi vyhliadkami do budúcnosti.

Všetci sme tlačení byť produktívnejší. Využívame najnovšie mobilné aplikácie na to, aby sme prenechali časť našich prác niekomu inému, kto nám nakúpi, odnesie balík na poštu, uprace byt alebo ide vyvenčiť psa. Niektoré z nich sú také dokonalé, že si nastavíte frekvenciu objednávania a už ani nemusíte premýšľať o tom, či ešte máte dostatok toaletného papiera – Amazon Prime vám ho pošle včas.

Má to však jeden dosť nediskutovaný dopad – vzniká vrstva novodobých „sluhov“, ktorí v podstate neprodukujú nijaké hodnoty, len nám zjednodušujú náš život – a preto potrebujeme produkovať hodnoty aj za nich.

„Najnovšie výmysly v technických aplikáciách vyvolali na scénu psích babysitterov, osobných asistentov, pomocníčky v domácnosti a sluhov. Sú to však skutočne také život meniace inovácie, ako ich ospevujeme? Alebo sú len prejavmi nového feudalizmu, v ktorom je malá vrstva pánov a to, čo bola kedysi „stredná vrstva“, sa zmenilo na sluhov? A ak je to tak, mali by sme si také hospodárstvo skutočne priať – nie z dôvodov morálnych, ale z dôvodov prosperity?“ pýta sa Umair Haque.

A tu je jadro problému… Produktivita sa stáva výzvou stagnujúcej ekonomiky, ale nie je odpoveďou na jej stagnáciu. „Už žijeme v prakticky najproduktívnejšej ekonomike v dejinách ľudstva,“ tvrdí Haque a dokladá, že dnes sa už dá bez vystúpenia z auta ísť nakupovať do obchodu a odviezť si odtiaľ obrovské množstvá všeličoho za babku. „Produktivita je schopnosť využívať zdroje pri čo najnižších nákladoch. A v tom sme supermani… Zvládli sme to v miere, ktorá začína byť absolútne nezdravá – vytrieskali sme najnižšie náklady na našich zamestnancov, ľudí, manažérov… pracovných pozícií, útvarov, organizácií, celých odvetví a sektorov. A teraz sme sa dostali do bodu, kedy prevažná väčšina ekonomického „rastu“ závisí na okrajovo mizivých zvýšeniach produktivity.

V pokrokovej ekonomike nie je produktivita výzvou, Tak potom ale čo je výzvou? Michael Porter to pomenoval na veľmi jednoduchej rovine: efektívnosť. Efektívnosť neznamená len to, že robíme veci lacnejšie – znamená, že robíme lepšie veci. A ako by vyzerali reálne prielomy v efektívnosti? Ako lieky na rakovinu, vakcíny, internet, mobilné telefóny, ktoré fungujú lepšie. Nie sú to len drobné príjemnosti; skutočne a dramaticky menia náš život. Vytvárajú nové trhy a nové kategórie. Umožňujú vám robiť širšie spektrum vecí, nie len robiť ich rýchlejšie alebo prenechať ich urobenie iným. Vytvárajú nové rastové príležitosti pre iné podniky, ktoré môžu na nich stavať svoje produkty. Ale paradoxne práve náš sústavný a bezohľadný tlak na produktivitu nás stojí stratu presne takýchto prielomov, zvyšujúcich efektívnosť.“

Dnes ekonómov trápi spomaľovanie efektívnosti a zmysluplnosti. Odpoveď je asi veľmi prvoplánová – ťažko prichádzať s prielomovými, život meniacimi inováciami, keď sa musíte 24 hodín denne naháňať za peniazmi v práci, kde je minimálna mzda, ako šofér či psí babysitter či poslíček na zavolanie. A presne tieto služby sa dnes vyžadujú, pretože tí, čo ich požadujú, zas 24 hodín denne pracujú pre podniky, ktoré produkujú mobily a mobilné aplikácie a prevádzkujú dodávkové služby „do domu“ alebo rôzne pracovné servisy.

„Väčšina z nás dnes ľubovoľne zamieňa slová produktivita a efektívnosť,“ hovorí Haque na záver, „pritom efektívnosť je o produkovaní nielen hmotných vecí, ale aj hodnototvorných prielomov. Môžeme nazvať najefektívnejšou ekonomikou takú, kde 99% ľudí posluhuje tomu zvyšnému 1%?

Je neekonomické vytvárať vrstvu „poskokov na zavolanie“. Prielomy v efektívnosti zvyšujú štandardy života a vytvárajú oprávnenú a zdôvodnenú diferenciáciu, vyššie mzdy a strednú vrstvu, ktorá prosperuje, nie zaniká. Skutočný pokrok sa skrýva za efektívnosťou – lenže nedokážeme vymýšľať prierazné zvýšenia efektívnosti, ak sme po celý čas zaneprázdnení tým, že posluhujeme niekomu inému.“

Umair Haque je riaditeľ Havas Media Labs a autor kníh Betterness: Economics for Humans a The New Capitalist Manifesto: Building a Disruptively Better Business. Thinkers50 ho radí k popredným svetovým mysliteľom v oblasti manažmentu.

 1,095 total views,  3 views today

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.