Nebuďte „tvrďas“: Aká úroveň stresu panuje vo vašom tíme?

Mnohí manažéri k svojim tímom pristupujú tak, že „ak neunesieš teplo, nelez do kuchyne!“ Ale to, že manažér je „tvrďas“ a neznáša náreky, ešte neznamená, je jeho ľudia bez problémov unesú stres, ktorému ich vystavuje. Ľudia čoskoro ochorejú, niektorí aj dlhodobo, a iní zasa odídu do iného podniku – len preto, že „tvrďas“ prehliadol mnohé varovné signály.

Nedávna britská štúdia stresu na pracovisku ukázala, že príčinou pracovného stresu u pracovníkov je na jednej strane pracovná záťaž (vrátane krátkych termínov a priveľkej zodpovednosti), a na druhej strane nedostatočná podpora zo strany manažéra. Tu sa dostávame k starej, dobre známej bolesti: tlak na výkonnosť funguje len po istú hranicu – a tá je pre každého individuálna, čiže ťažko predvídateľná. Pozitívny stres (eustres) pomáha ľuďom udržať si motiváciu a dychtivosť; negatívny stres (distres) ich ochromuje. A hranica medzi nimi je veľmi priepustná, ovplyvnená fyziologickými a psychologickými faktormi. V istom bode začína stres a nátlak viesť k zníženiu výkonnosti a ak sa s ním niečo neurobí, aj k vyhoreniu.

O strese na pracovisku sa hovorí hodne – ale v manažérskych tímoch sa akosi prehliada, ako keby práve manažéri potrebovali byť „tvrďasi“. Najčastejšie sa prejavuje ako sprievodný jav manažérskej práce – nedostatok spánku.

V päťdesiatych rokoch vytvorila Dr. Virginia Apgar rýchly test APGAR, ktorým sa zisťovalo zdravie novonarodeniatok. Test je rýchly, pretože je to akronym toho, čo sa sleduje: appearance (vzhľad), pulse (pulz) atď. Týmto testom sa inšpirovala skupina okolo Thomasa Hellwiga, Caroline Rookovej, Elizabeth Florent-Treacyovej a Manfreda F. R. Kets de Vriesa a vytvorila stresový APGAR, ktorým sa dá veľmi rýchlo zistiť úroveň stresu vo vašom tíme:

  • Appearance (vzhľad): Ako daná osoba vyzerá? Vyzerá príliš uťahane? Naberá alebo stráca v poslednom čase na váhe? Prejavuje príznaky zvýšeného používania liekov, drog, alkoholu, nikotínu?
  • Performance (výkonnosť): Zníženie výkonnosti, hlavne časom postupujúce, sa môže spájať s rastúcim stresom. Rovnako však je varovným signálom aj snaha vybudiť sa do vyššej a vyššej výkonnosti (workoholizmus).
  • Growth tension (napätie z rastu): Rast je výsledok náročných cieľov a učenia sa. Každý sme iný a niektorí ľudia prijímajú náročné ciele ľahšie ako iní. Začína byť pracovník unudený? Alebo naopak vyzerá preťažene?
  • Affect control (kontrola emócií): Každý má dobré a zlé dni, ale väčšina ľudí dokáže svoje emócie regulovať spôsobom, ktorý je na pracovisku prijateľný. Keď však tlak na človeka narastie do úrovne, ktorú už nevie regulovať, dochádza k emocionálnym výbuchom, podráždenosti, premeny problémov na konflikty a náhlym zmenám nálad. Vtedy už je v zóne akútneho preťaženia.
  • Relationships (vzťahy): Osobné vzťahy sú podstatnou súčasťou mentálneho zdravia. V obdobiach zvýšeného stresu je pozorovateľné zhoršenie kvality vzťahov v práci, až sociálna izolácia.

Stresový APGAR možno použiť ako barometer, ktorý ukáže, keď sa mení niečo v systéme tlaku v prostredí. Ak napríklad niektorý kolega prejavuje znepokojivé zmeny v jednom či viacerých aspektoch stresového APGARu, je rozumné zvážiť, či tieto zmeny môžu byť nebezpečné, ak sa nimi nebudeme zapodievať.

Takže zostáva na manažérovi a prostredí, aby zaregistrovali zmeny a začali s postihnutým otvorene rozprávať o tom, čo sa deje. Niekedy to nebude jednoduché – ľudia pod stresom majú tendenciu uzatvoriť sa – odtiaľ aj tá sociálna izolácia. Možno bude treba ústa nadriadeného, aby vysvetlili pracovníkovi dopady toho, čo pozoruje. Alebo sa človek môže sám ohodnotiť na stupnici 1-10 a robiť tak v istých časových intervaloch, aby sa zistilo, akým smerom sa jeho stres vyvíja.

 2,136 total views,  2 views today

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.