Keď máme pred sebou veľké ciele, dni nám začnú splývať. Miesto toho, aby sme rozmýšľali, čo treba urobiť dnes, rozmýšľame, čo treba urobiť tento týždeň, mesiac či štvrťrok. Ale ak spustíme z očí dnešný deň, ohrozujeme tým dosiahnutie konečného výsledku – pretože dnešný deň nás má priviesť k výsledku aspoň o krok bližšie.
V jednom zo svojich rozprávaní o potulkách americkou divočinou rozpráva poradca Peter Bregman, ako sa s manželkou sami dvaja vybrali do terénu, ktorý nepoznali, kde ešte nikdy predtým neboli. Veľmi podrobne a dôkladne sa pripravovali, študovali mapu, zakresľovali trasy a trénovali kajakovanie v tých najhorších vlnách, aké si vedeli vyhliadnuť, len aby zistili, ako rýchlo sú schopní sa vo vode s kajakom pretočiť a znova vynoriť, voľne podľa hesla „niet priestoru pre chyby“. Chystali sa na Aljašku a v tamojších studených vodách neprežijete viac ako päť minút.
Naplánovali si z príprav celý raňajší rituál: než vyrazili na vodu, všetko zabalili do vodovzdorných vreciek a tie povkladali do vodotesných priečinkov v člne. Takto mali všetko uložené na jednom vodotesnom mieste: rádio, krém s UV blokátorom, signálne zrkadielko, arašidové maslo a čokoládové sušienky. A každé ráno, než vyrazili, položili si jednu základnú otázku: Keby sme dnes zomreli, na akej chybe by nás nachytal časopis Sea Kayaker?
Peter Bregman už počas plánovania prečítal všetky možné články v Sea Kayakeri, ktoré rozoberali chyby a nesprávne rozhodnutia, ktoré iných kajakárov stáli život.
Jeden človek vedel, že by nemal kvôli počasiu ísť v ten deň na vodu, ale ponáhľal sa na nejaké stretnutie a tak to riskoval, pretože nechcel zmeškať prevoz na pevninu. Nuž, zmeškal ho – a všetky ostatné odvtedy tiež… Iný kajakár v posledný deň svojho výletu už nepovažoval za potrebné zabaliť svoje veci do vodotesných vreciek. Vlna ho prevrátila, síce sa dostal na breh, ale veci boli mokré, nemal sa už ako zohriať a zomrel na podchladenie. A tak ďalej.
A tak si Bregmanovci každé ráno rekapitulovali počasie, plán, vybavenie, trasu, zručnosti potrebné na jej zvládnutie a možné problémy – a potom si položili otázku: Keby sme dnes zomreli, na akej chybe by nás nachytal Sea Kayaker?
Tento prístup funguje dobre aj v biznise. Otázky sú iné, riziká sú iné, ale podstata je stále tá istá: sme pripravení čeliť tomuto dňu? Sme pripravení na všetky mítingy, čo dnes máme? Premysleli sme si skutočne všetko, čo dnes ideme urobiť? Predvídali sme riziká, ktoré by mohli nastať? Máme na očiach vyšší cieľ, na ktorom pracujeme? Privedie nás dnešný deň o krok bližšie k tomuto cieľu? A nakoniec: ak sa niečo úplne príšerne pokazí, na akej chybe by ste sami seba na konci dňa nachytali?
958 total views, 1 views today
